Ročne zomiera na Slovensku až 21 000 pacientov, ktorých príčina smrti môže mať priamu súvislosť s aterosklerózou, teda so „zlým“ cholesterolom. Smutné je najmä to, že LDL cholesterol je dobre liečiteľný a pri dobrej spolupráci pacienta a lekára umožňuje vysokú kvalitu života.
Analýza ukázala, že slovenskí pacienti po infarkte majú dvakrát vyššiu hladinu LDL cholesterolu ako je odporúčané, čo sa odráža aj vo výške odvrátiteľných úmrtí.
Práve na problematiku odvrátiteľných úmrtí symbolicky upozornil aj Prezidentský palác v Bratislave, keď sa v noci z 9. na 10. júna 2021 rozsvietil na žlto. Žltá farba predstavuje „zlý cholesterol“, ktorý je príčinou aterosklerózy a následných akútnych stavov ako je infarkt či mŕtvica. Je zároveň kľúčovým faktorom, ktorý sa podpisuje pod tzv. zbytočné úmrtia.
V roku 2020 narástol u nás počet kardiovaskulárnych úmrtí o približne 6 % oproti predchádzajúcemu roku (Štatistický úrad SR). Až 21 000 Slovákov ročne zomrie na ochorenia, ktoré majú priamu súvislosť s aterosklerózou, ochorením, ktoré sa spája najmä so zvýšeným zlým LDL cholesterolom.
Majme “zlý cholesterol“ pod kontrolou
Vysoký cholesterol je veľmi ľahko odhaliteľný parameter. „Každý pacient by mal poznať hodnotu svojho cholesterolu, keďže je dokázaná priama súvislosť medzizvýšenýmLDLcholesterolom,aterosklerózouazávažnýmikomplikáciami,akojesrdcovýinfarkt,čimozgová porážka. Tieto prepojenia si pritom (podľa prieskumu agentúry Vantage z mája 2020, realizovanom na vzorke 1000 respondentov) uvedomuje iba 13 % pacientov. Inak zdraví ľudia nad 40 rokov, uktorých sazisťujeajtzv. zlýLDLcholesterolby malivedieť,žekaždáhodnotanad3,0mmol/Lpredstavujeprenichzvýšenékardiovaskulárneriziko. Táto hodnota však nie je adekvátna u ľudí, ktorí prekonali infarkt myokardu, cievnu mozgovú príhodu alebo majú ischemickú chorobu srdca. V tejto skupine sme namerali hodnoty LDL cholesterolu v priemere 3,21 mmol/L, ale podľa odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti by táto hodnota nemala presiahnuť 1,4 mmol/L,“ hovorí doc. MUDr. Branislav Vohnout, PhD., prezident Slovenskej asociácie aterosklerózy.
Tieto zistenia sú ukazovateľom podceňovania dôležitosti LDL cholesterolu u týchto pacientov i lekárov. „Alarmujúce je aj to, že až 41 % pacientov malo realizované kontrolné meranie LDL cholesterolu iba jedenkrát za tri roky. Pričom práve títo vysoko rizikoví pacienti by mali pravidelne podstupovať kontrolné odbery na zistenie hodnoty LDL cholesterolu, a to aj niekoľkokrát do roka,“hovorí doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., novozvolená budúca prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti, prednostka Kardiologickej kliniky LF UK a NÚSCH.
Práveaterosklerózaje hlavnou príčinou vzniku srdcového infarktu či cievnej mozgovej príhody, tedazávažných epizód, ktoré neraz končia smrťou. „Ateroskleróza má bezprostredný súvis s hladinou tzv.zléhoLDLcholesteroluvkrvi.Tensadlhodobopomalyusádzavcievach,vytváratzv.plakyaupchávacievy.Výsledkomtohtostavujevzniksrdcovéhoinfarktu,mozgovejporážkyainýchzávažnýchkardiovaskulárnychkomplikácií,“ vysvetľuje doc. MUDr. Branislav Vohnout, PhD., prezident Slovenskej asociácie aterosklerózy.
Snaha obmedziť zbytočné úmrtia
Existuje priama súvislosť medzi aterosklerózou a odvrátiteľnými úmrtiami. Práve vysoký LDL cholesterol ako kľúčový rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení je zároveň kľúčovým parametrom, ktorý sa významne podieľa aj na zbytočných úmrtiach. V porovnaní s Francúzskom evidujeme až trojnásobne viac odvrátiteľných úmrtí v prepočte na 100 000 obyvateľov.„Vysoký cholesterol je dnes dobre liečiteľné ochorenie a pokiaľ pacient dodržiava liečebný režim, môže žiť dlhý a kvalitný život,“objasňuje MUDr. Peter Hlivák, PhD., súčasný prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Pacienti však nie sú dostatočne zodpovední a liečbu na zníženie hladiny cholesterolu buď úplne ignorujú, alebo ju po veľmi krátkom čase svojvoľne vysadia. „Slovensko má vážny problém s tzv. statínofóbiou. Na základe konšpiračných webov a neodborných článkov, pacienti nedodržiavajú pri hypercholesterolémii liečebný režim, čo má za následok opakované infarkty či mozgové porážky, ale aj zbytočnú smrť,“vysvetľuje doc. MUDr. Branislav Vohnout.
„Napriekvýraznémupokrokuvznižovaníhospitalizačnejúmrtnosti,jestálepriestorvzlepšenímanažmentupacientov po prepustení z nemocnice, po prekonanom akútnom srdcovom infarktealebo mozgovej porážky. Pacient musí byť lepšie edukovaný, že úspešne liečený infarkt či porážka nie sú len epizódy, po ktorých bude všetko ako predtým. Títo pacient majú vysoké riziko opakovania takejto potenciálne fatálnej príhody a bez ich odhodlania aktívne toto riziko znížiť, majú zlú prognózu. Zdravotnícky systém však musí súčasne považovať ich manažment za prioritu a venovať im vyššiu pozornosť ako doposiaľ“ – vysvetľuje prof. MUDr. Robert Hatala, CSc., hlavný odborník MZ SR pre kardiológiu a prednosta Kliniky kardiológie a angiológie LF SZU a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.
Najprirodzenejšia cesta ako priaznivo ovplyvniť hladinu cholesterolu je zdravá strava, hoci táto nemôže celkom kompenzovať nepriaznivú genetiku pacienta. Konzumovať by sme v každom prípade mali jedlá s nízkym obsahom nasýtených, živočíšnych tukov. Správne je uprednostňovanie potravín s vysokým obsahom vlákniny. Pravidelný šport, aktívny pohyb a vyhýbanie sa stresovej záťaži sú dôležitou súčasťou toho, ako znižovať cholesterol v krvi. „V určitých prípadoch, aj napriek správnej životospráve sanie vždy podarí znížiť LDL cholesterol len úpravou stravy či pohybom. Vtedy je potrebné, aby lekárodporučilpacientovičonajefektívnejšiumedikamentóznuliečbu.Dôležitévšakje,abypacientužívalliekypravidelne, bol pod dohľadom lekára a samozrejme, aj naďalej dodržiaval zásadysprávnejživotosprávy,“ dodáva v závere doc. Vohnout.
Srdcový infarkt tvorí až 32 % všetkých úmrtí u ľudí vo veku menej, než 75 rokov. Jedným z najzávažnejších rizikových faktorov srdcovocievnych ochorení je práve vysoká hladina zlého LDL cholesterolu. Zvýšený cholesterol nebolí a v mladšom veku sa nijako neprejavuje, ale postupne dochádza k rozvoju aterosklerózy – procesu ukladania cholesterolu na stenách ciev, čo obmedzuje prietok krvi a znižuje prísun kyslíka do životne dôležitých orgánov.
Pokiaľ sa upchá cieva zásobujúca srdce, vzniká srdcový infarkt, pokiaľ cieva vyživujúca mozog, môže to viesť k cievnej mozgovej príhode – tzv. mŕtvici. Aterosklerózou môžu byť postihnuté tepny kdekoľvek v tele, napríklad v dolných končatinách, obličkách, oku i ďalších orgánoch. Ročne zomiera na Slovensku až 21 000 pacientov, ktorých príčina smrti môže mať priamu súvislosť práve s aterosklerózou, teda zlým cholesterolom. Smutné je najmä to, že LD cholesterol je dobre liečiteľný
Prezidentský palác poukázal na zlý LDL cholesterol
Upozornil na problematiku odvrátiteľných úmrtí, na ktorých sa významne podieľa aj neliečený zlý LDL cholesterol, symbolickým rozsvietením Prezidentského paláca na žlto. Žltá farba predstavuje „zlý cholesterol“, ktorý je príčinou aterosklerózy a následných akútnych stavov ako je infarkt či mŕtvica. Je zároveň kľúčovým faktorom, ktorý sa podpisuje pod tzv. zbytočné úmrtia.
Až 21 000 obyvateľov Slovenska zomrie ročne na srdcovo-cievne ochorenia, ktoré môžu mať priamy súvis s vysokým cholesterolom. Pritom približne 168 ľudí na 100 000 obyvateľov zomrie na odvrátiteľné úmrtia. Je to viac ako dvojnásobok priemeru krajín EÚ. Kardiológovia upozorňujú, že Slováci nedodržiavajú liečebný režim, podceňujú vysoký cholesterol a neuvedomujú si priamy súvis medzi vysokým cholesterolom a infarktom či cievnou mozgovou príhodou.
Pritom včasná diagnostika, správna liečba a spolupráca pacienta s lekárom, môžu významne zlepšiť kvalitu života pacienta, znížiť riziko závažných kardiovaskulárnych komplikácií, a aj zlepšiť štatistiku zbytočných úmrtí.
Pripravila: GrapePR
foto: GrapePR / pixabay.com
