Bulhari oslavujú príchod jari po svojom

0
3513

Baba Marta je sviatok, ktorý sa oslavuje v Bulharsku dňa 1. marca. Prvý jarný deň je síce až neskôr v mesiaci, okolo 20. marca, ale Bulhari už od nepamäti oslavujú 1. marec ako deň, kedy sa začína jar a všetko sa začína prebúdzať a rozkvitať do krásy farieb. Názov sviatku Baba Marta pochádza z bulharských slov, pretože slovo „baba“ znamená babka/stará mama a slovo „mart“ označuje marec, teda v preklade ide o marcovú babičku. Keďže balkánske národy sú omnoho temperamentnejšie ako my a aj z bežného dňa spravia oslavu, kedysi dávno sa Bulhari rozhodli osláviť príchod jari po svojom.

Starší Bulhari nazývajú marec ako brezový mesiac, pretože je to práve okolo toho času, keď brezám začnú rásť listy. O sviatku Baba Marta a charaktere samotnej Baby Marty existuje veľké množstvo folklóru. V tento deň, 1. marca, sa Bulhari väčšinou zdravia „Chestita Baba Marta“, čo v slovenčine znamená „Šťastná Baba Marta“. Je to niečo na podobný štýl, ako keď si my počas vianočných sviatkov všade navzájom s úsmevom hovoríme „Šťastné a veselé“.

Bulhari takisto vymysleli, prostredníctvom akej originálnej maličkosti budú 1. marec sláviť. Vymysleli si martenice. Martenica je malý ozdobný kus vyrobený z bielej a červenej priadze. Zvyčajne ich nájdeme v troch podobách. Prvá je vo forme dvoch bábik mužského a ženského pohlavia (mužská biela bábika sa volá Pižo, ženskú červenú nazývajú Penda), druhá je vo forme náramkov a tretia vo forme strapcov.

Bulhari ich kupujú a potom ich podarúvajú svojej rodine, priateľom a milovaným takou formou, že pokiaľ sa jedná o náramok, človek, ktorý je darcom, osobne zaviaže náramok na zápästie osobe, ktorej ten náramok daruje. Neexistuje pravidlo, koľko minimálne a koľko maximálne môže mať jeden človek marteníc na svojich rukách. Všetko závisí od toho, koľko ľudí sa nájde, že dotyčnému podaruje svoju martenicu. Niekto nosí jednu, iný má päť, ďalší ich má dvadsať. Je to naozaj individuálne. Ľudia si ich nielen medzi sebou podarúvajú, ale si ich aj sami sebe kupujú, hoci podľa tradície by sa mali len darovať. Ja som bol v Bulharsku zatiaľ trikrát, ale len jeden raz som tam bol v období jari, v marci. Aj ja som od mojich kamarátov dostal niekoľko marteníc, ktoré som potom nosil ešte asi dva mesiace a doteraz ich mám doma uložené ako milú spomienku z Bulharska.

Všeobecne platí, že všetci nosia martenicu od momentu, keď im ju niekto priviaže na ruku, až do momentu, keď sa stane jedna z dvoch nasledujúcich vecí. Podľa tradície by sa mali martenice nosiť dovtedy, kým človek neuvidí prvého bociana alebo prvý kvitnúci strom, ktoré oba symbolizujú príchod jari. V momente, ako človek uvidí jedno z toho, pristúpi ku kvitnúcemu stromu, odviaže si svoje martenice (buď len jednu, niekoľko z nich, alebo všetky, skrátka podľa uváženia danej osoby) z ruky a priviaže ich hocikde na konár stromu, dávajúc mu zdravie a šťastie. Tým pádom vidno v marci na území celého Bulharska, niekedy aj mimo v susedných krajinách, desiatky až stovky stromov obvešaných všetkými typmi marteničiek.  

Ľudia viažu svoje martenice najčastejšie na stromy, čo však ale neznamená, že to je jediné miesto, kde ju môžete nechať. Iní ju/ich umiestňujú pod kameň s myšlienkou, že druh zvieraťa (zvyčajne hmyz) najbližšie k martenici nasledujúci deň určí zdravie osoby po zvyšok roka. Ak je tým tvorom larva alebo červík, nasledujúci rok bude zdravý a plný úspechov. Rovnaké šťastie je spojené s mravcom, s tým rozdielom, že človek bude musieť tvrdo pracovať, aby dosiahol úspech. Ak je tým osudným zvieraťom pavúk, potom je osoba v ťažkostiach a nemusí mať šťastie, zdravie ani osobný úspech. Bulhari sú poverčivý národ.

Existujú rôzne teórie a legendy, ktoré sa týkajú skutočných historických postáv o symbolike červenej a bielej farby, z ktorých sa martenica vyrába. Zrejmé vysvetlenie a spoločné presvedčenie, ktoré ľudia zdieľajú, je to, že „červená“ znamená „život, narodenie a vášeň“ a „biela“ označuje „znova, z jasných dôvodov a čistotu“. Spoločne farby symbolizujú „novorodenca“, „znovuzrodenie“ a „nový začiatok“, teda oslavujú život, prežitie a rovnováhu života. Ďalším populárnym vysvetlením je, že biela znamená múdrosť a červená dobré zdravie, čo znamená, že ktokoľvek, kto vám dá martenicu, vám praje oboje po celý nový rok. Martenica je tiež symbolom Matky Prírody. Biela symbolizuje čistotu topiaceho sa bieleho snehu a červená zapadajúce slnko, ktoré sa s napredujúcou jarou stáva stále intenzívnejším.

Nosenie jednej alebo viacerých marteníc je veľmi populárnou bulharskou tradíciou. Čas, počas ktorého sa nosia, má byť radostným sviatkom pripomínajúcim zdravie a dlhý život. Moderné martenice majú širšiu škálu foriem a obsahujú farebné koráliky a ďalšie dekorácie, ktoré svojim vzhľadom priťahujú ľudí, aby ich kúpili. Sviatok Baba Marta, ktorý je čisto pohanským rituálom, je jednou z najstarších pokračujúcich tradícií v kresťanskej Európe, a v roku 2017 bol zaradený do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

V bulharskom folklóre je Baba Marta (bulharsky Баба Марта) považovaná za divú a živú dámu, ktorá vždy vyzerá, že sa hnevá (resp. že má zášť, nenávisť, zlobu) na svojich dvoch bratov, Januára a Februára, zatiaľ čo slnko vychádza iba vtedy, keď sa usmieva. Je to skrátka nevrlá stará dáma, ktorej nálada sa veľmi rýchlo mení. Všeobecne sa verí, že nosením červeno-bielych marteníc ľudia žiadajú Babu Martu o milosrdenstvo. Dúfajú, že tak rýchlejšie odíde zima a nastane jar. Prvý vracajúci sa bocian alebo lastovička sa považuje za predzvesť jari a ako dôkaz toho, že Baba Marta má dobrú náladu a chystá sa odísť do dôchodku.

Veľmi sa mi páči, že Bulhari, v oveľa väčšej miere ako my Slováci, dodržiavajú a praktizujú svoje starodávne tradície každý jeden rok, ktorými si neustále pripomínajú, aká bohatá je ich kultúra. Bolo priam magické sledovať pomaly rozkvitajúce stromy v akomkoľvek bulharskom meste obvešané martenicami, či sledovať nadšených Bulharov, ako priväzujú svoje náramky na konáre stromu, či ako si ich vymieňajú v uliciach mesta. Cítil som z toho lásku a dobrotu. Ak sa rozhodujete, ktorý je ten správny čas na návštevu Bulharska, vysoko odporúčam spraviť si výlet počas marca, kedy sa celé Bulharsko zahalí do červeno-bielej rozprávky.

Michal Hertlík, cestovateľ, fotograf, dobrodruh, zberateľ, španielčinár. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu, takže ho zaujíma dianie vo svete, geopolitika, história a geografia. Jeho najväčšou vášňou je cestovanie, behanie po svete, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi, skúmanie ich zvykov a tradícií. Aj vďaka veľkým znalostiam španielskeho jazyka sa najviac cíti doma práve v Latinskej Amerike. Miluje všetko latino – krajiny, hudba, tanec, jedlo, ľudia, jazyk.

Michala môžete sledovať na nasledujúcich sociálnych sieťach:
FB stránka: Michal Hertlík / traveller & photographer  https://www.facebook.com/michalhertliktravellerphotographer/
INSTAGRAM: michalhertlik https://www.instagram.com/michalhertlik/

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu