Až štvrtina Slovákov trpí obezitou

0
319

Aké sú možnosti liečby obezity na Slovensku?

Pacienti s obezitou a ďalšími pridruženými ochoreniami sa v čase pandémie COVID-19 stali veľmi ohrozenou skupinou obyvateľstva. Populácia obéznych pacientov s prirodzeným sklonom k zníženej fyzickej aktivite je v čase pandémie vystavená ďalšiemu riziku naberania hmotnosti. Stávajú sa tak v súvislosti s COVID-om ešte rizikovejšími, ale zhoršuje sa aj ich dlhodobá prognóza a rozvoj ďalších pridružených ochorení. Odborníci zo Slovenskej obezitologickej asociácie (SOA) v spolupráci so Slovenskou asociáciou dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED upozorňujú na širokú škálu ochorení pridružených k obezite, vrátane rizika ťažkého priebehu COVID-19 a možnosti liečby a manažmentu obéznych pacientov na Slovensku. 

Obezita skracuje dĺžku života

Približne dve tretiny dospelej slovenskej populácie trpia nadhmotnosťou a  jeden zo štyroch mužov a jedna zo štyroch žien má obezitu. Podľa slovenských pediatrov má až 32,5 % obéznych detí prítomnosť metabolického syndrómu, teda súčasný výskyt viacerých srdcovo-cievnych alebo kardiometabolických rizikových faktorov. S obezitou sa môžu spájať desiatky až stovky ďalších pridružených ochorení. „Ide nielen o ochorenia ako cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak, infarkty a cievne mozgové príhody, ale aj nádorové ochorenia, Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu a v súčasnosti aj infekciu COVID-19. Obezita je závažná chronická choroba, ktorá významne zhoršuje kvalitu života, zapríčiňuje vyššiu chorobnosť a skracuje dĺžku života. Výdavky na zdravotnú starostlivosť spojené s liečbou obéznych pacientov sú až o 30 % vyššie ako u pacientov s normálnou hmotnosťou,“ hovorí doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD, MPH, prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie, špecialistka pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy, z Biomedicínskeho centra SAV.

Za obezitu nemôže genetika

Epidémia obezity je otázkou niekoľkých posledných dekád. Za tak krátke obdobie sa významné posuny v našej genetike neodohrali. „To, čo sa dramaticky zmenilo, je práve náš životný štýl, ktorý charakterizuje výrazné zvýšenie dostupnosti a konzumácie kaloricky bohatej potravy, sedavý spôsob života, poruchy spánku a stres. Pri konfrontácii s takýmito podmienkami má potenciál zvýšiť svoju telesnú hmotnosť väčšina populácie – či už detí, alebo dospelých,“ vysvetľuje prof. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD. zo Slovenskej obezitologickej asociácie a Biomedicínskeho centra SAV.

Obézni zomierajú na COVID-19 častejšie

Podľa odborníkov je obezita významným problémov aj z hľadiska závažného priebehu až smrti pri ochorení COVID-19. „Od marca 2020 pribúdajú údaje z rôznych metaanalýz o tom, že u dospelých obéznych osôb do 60 rokov je o 46 % vyššie riziko pozitivity na COVID-19, o 113 % vyššie riziko hospitalizácie, o 74 % vyššie riziko prijatia na jednotku intenzívnej starostlivosti s ťažším priebehom ochorenia a s vyššou pravdepodobnosťou nutnosti intubácie a tiež o 48 % vyššie riziko úmrtnosti,“ upozorňuje doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD. MPH. Medzi rizikové faktory COVID-19 radíme aj samotné neplnohodnotné a nevyvážené stravovanie a s tým spojenú nekvalitnú výživu bohatú na nasýtené mastné kyseliny, rafinované sacharidy a cukry, chudobnú na vlákninu, nenasýtené mastné kyseliny a antioxidanty.

MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD. MPH. 

Cesta obézneho pacienta k zmene životného štýlu

Základom manažmentu je pri obezite jednoznačne úprava životného štýlu, ktorá zahŕňa najmä úpravu výživy a stravovacích návykov, pravidelnú pohybovú aktivitu a psychologické poradenstvo. Komplexná zmena životného štýlu vyžaduje dlhodobé odborné vedenie a sledovanie, ktoré môže zabezpečovať nielen lekár, ale aj výživový špecialista, tréner, fyzioterapeut či psychológ. „Na Slovensku sa komplexná starostlivosť ľuďom s obezitou už niekoľko rokov poskytuje v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied.  Tak isto sa začínajú kryštalizovať aj centrá pre bariatrický/metabolický manažment. Na Slovensku jednoznačne potrebujeme vybudovať viacúrovňový multidisciplinárny systém starostlivosti o ľudí s obezitou,“ dopĺňa doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD. MPH. V Európe poskytujú komplexnú zdravotnú starostlivosť centrá manažmentu obezity, akreditované Európskou asociáciou pre štúdium obezity, ktoré na Slovensku zatiaľ nemáme.  

Aby bola liečba pacienta s obezitou úspešná, je potrebná jeho motivácia, ochota spolupracovať a investovať do zmeny životného štýlu čas a energiu. „Redukcia hmotnosti môže byť úspešná relatívne rýchlo, ale pokiaľ sa nespája s dlhodobými zmenami stravovacích a pohybových návykov, šanca na jej dlhodobé udržanie je nízka,“ hovorí prof. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD. zo Slovenskej obezitologickej asociácie a Biomedicínskeho centra SAV. Pacient by mal byť okrem iného aj edukovaný v oblasti výživy, pohybovej aktivity, ale aj obezity a jej zdravotných následkov.

Diagnostika a liečba obezity

V otázke diagnostiky by mal v rámci preventívnych prehliadok začať rozhovor s pacientom s obezitou jeho praktický lekár. V spolupráci s trénerom, výživovým špecialitom, psychológom má praktický lekár potenciál dlhodobo manažovať pacienta s obezitou – a takto to v niektorých krajinách aj funguje. „Obezita je každodenným chlebíkom diabetológov, pretože 90 % diabetikov 2. typu má nadhmotnosť alebo obezitu. Do manažmentu pacientov s obezitou môžu byť začlenení aj ďalší lekári špecialisti podľa pridružených ochorení, lekári venujúci sa spánkovej medicíne a podobne. Farmakoterapiu alebo bariatrický chirurgický zákrok s cieľom redukcie telesnej hmotnosti indikuje lekár. Ľudia s obezitou, ktorí majú záujem riešiť svoju telesnú hmotnosť (zmenu životného štýlu), sa môžu prihlásiť aj priamo v obezitologickej ambulancii Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied,“ informuje doc. MUDr. Peter Minárik, PhD. MSc.

Odborníci boli v otázke manažmentu obezity doposiaľ zameraní na riešenie ochorení súvisiacich s obezitou ako je cukrovka či hypertenzia. „V súčasnosti napriek tomu, že obezitu považujeme za chronické ochorenie, liečba obezity (nefarmakologická alebo farmakologická) nie je  hradená zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Liečbu predpisuje lekár, pacient si ju hradí sám. Výkony bariatrickej/metabolickej chirurgie aj keď sú uhrádzané zo zdrojov verejného poistenia, sú vo výraznej miere limitované rozpočtom nemocníc. Účinná moderná farmakoterapia spolu s chirurgickou liečbou vedie nielen k významnému zlepšeniu až remisii diabetu druhého typu ale aj k poklesu kardiovaskulárnych rizikových faktorov a očakávame od nej aj pokles kardiovaskulárnej a celkovej mortality.,“ uzatvára doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD. MPH. 

Odborníci v kontexte pandémie COVID-19 hovoria aj o potrebe telemedicíny a dištančných programov na podporu znižovania nadmernej telesnej hmotnosti.

Pripravil: Grape PR

foto: shutterstock.com

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu