Taliansko, rok 1940. Dve židovské priateľky sa ocitajú v krajine, kde ich pôvod môže znamenať rozsudok smrti. Keď Esti zverí svojho malého syna do opatery Lili, začína sa nebezpečná cesta naprieč okupovanou krajinou. Georgia Hunterová v novom historickom románe Jediná dobrá vec rozpráva o odvahe, priateľstve a láske, ktorá dokáže prekonať aj najtemnejšie časy.
Príbeh sa začína v Taliansku v roku 1940. Lili a Esti sú priateľky už od študentských čias. Obe sú Židovky a ich vzťah sa ešte viac prehĺbi po narodení Estinho syna Thea. Postupne sa z nich stáva takmer rodina. Lenže Európa sa mení a s ňou aj ich každodenný život.
Mussoliniho rasové zákony postupne pripravujú talianskych Židov o práva a istoty. Neskôr prichádza nemecká okupácia a nebezpečenstvo sa stáva každodennou realitou. Lili a Esti sa napriek strachu zapájajú do pomoci prenasledovaným. Spolupracujú s odbojom, pomáhajú falšovať doklady a snažia sa zachrániť ľudí, ktorí sa ocitli v smrteľnom ohrození.
Potom však príde tragická udalosť, ktorá všetko zmení. Esti už nemôže pokračovať a urobí rozhodnutie, ktoré musí byť pre matku jedným z najťažších v živote. Zverí svojho malého syna Lili a požiada ju, aby ho dostala do bezpečia na juh Talianska, na územie oslobodzované Spojencami.
Pre Lili sa tým začína úplne nová skúška.
Lili sa nikdy nepovažovala za odvážnu. Esti bola vždy tá rozhodnejšia, priebojnejšia a sebavedomejšia. Teraz však musí prevziať zodpovednosť nielen za vlastný život, ale aj za malého chlapca, ktorý sa stáva jej najväčšou motiváciou.
Cesta na juh Talianska nie je obyčajným presunom z jedného miesta na druhé. Lili s Theom prechádza dedinami pod kontrolou nacistov, mestami poznačenými bombardovaním a miestami, kde môže každá nesprávna odpoveď pri kontrole znamenať katastrofu. Nemôže dôverovať každému, koho stretne, a musí sa naučiť improvizovať. Z opatrnej ženy sa postupne stáva niekto, kto dokáže riskovať všetko, len aby ochránil dieťa.
Georgia Hunter nie je v prostredí historických románov o holokauste nováčikom. Čitatelia ju poznajú predovšetkým vďaka knihe Mali sme šťastie, ktorá vychádza z dramatických osudov jej vlastnej rodiny. Keď mala pätnásť rokov, dozvedela sa, že jej príbuzní prežili holokaust. Začala pátrať po rodinnej minulosti a takmer desaťročný výskum napokon vyústil do úspešného debutového románu. Ten vyšiel vo viac ako dvadsiatich jazykoch a dočkal sa aj televíznej adaptácie.
Zaujímavé je, že ústredný príbeh Lili a Thea nie je priamym prepísaním osudu konkrétnej členky autorkinej rodiny. Ide o historickú fikciu zasadenú do reálnych udalostí a prostredia. Hunterová tak nadväzuje na tému, ktorá ju zaujíma dlhodobo: ako sa obyčajní ľudia dokážu zachovať v situáciách, keď ide o život.
Ak vás oslovili knihy Mali sme šťastie, Tetovač z Auschwitzu či iné silné historické romány z obdobia druhej svetovej vojny, Jediná dobrá vec by nemala uniknúť vašej pozornosti. Je to príbeh o tom, že aj uprostred vojny, strachu a strát má zmysel bojovať za niekoho, koho milujeme. A niekedy práve človek, ktorý sa celý život považoval za bojazlivého, dokáže najväčšie hrdinstvo.
