Ostrov stratených stromov je magický príbeh, ktorý nenásilne upozorňuje na to, čo je v živote skutočne dôležité: láska, spolupatričnosť, úcta človeka k človeku a k prírode. Britská autorka tureckého pôvodu Elif Shafak sa zasadzuje za odstraňovanie národnostných, kultúrnych, rodových i geografických bariér a v tejto knihe spojila všetko do jedného celku.
Ostrov Cyprus, píše sa rok 1974.
Dvaja tínedžeri zo znepriatelených strán v rozdelenej krajine sa stretávajú v taverne v hlavnom meste Cypru Nikózii. Je to jediné miesto, kde sa grécky kresťan Kostas a turecká moslimka Defne môžu potajomky stretávať. Ukrytí pod sčernetými trámami, ktoré zdobia girlandy z cesnaku, čili papričiek a divorastúcich byliniek, prežívajú svoje najradostnejšie chvíle. Ponúkajú tu najlepšie jedlo v meste, najlepšiu hudbu, najlepšie víno a človek tu navyše zabudne na drsný svet vonku: na občianske nepokoje medzi gréckym a tureckým obyvateľstvom ostrova, na svet smrti a nesmierneho utrpenia.
Uprostred taverny vyrastá cez strechu samičí figovník Ficus carica, očitý svedok všetkého naokolo – lásky, nežnosti, dobrého jedla, hudby, ale aj nenávisti, bojov, vojny, smrti a miznutia ľudí. Vyše storočný múdry strom miestami preberá úlohu rozprávača a jeho lyrické postrehy o rodine, poverách či prírode priam pohladia dušu. Jedného dňa zmizne aj Kostas a obaja majitelia taverny. Taverna i figovník sú uprostred krutej vojny ponechané svojmu osudu a pomaly hynú…
Ostrov stratených stromov je nádherný príbeh pretkaný láskou, ktorý zaujímavo skĺbil prítomnosť s minulosťou, keď mladá Londýnčanka Ada začne pátrať po svojich koreňoch na Cypre. Býva len s otcom, no ten sa viac venuje rastlinám ako svojej dcére, predovšetkým Ficusu carica rastúcemu na dvore za domom. Ada nikdy nebola na Cypre, odkiaľ pochádzajú jej rodičia, ale zúfalo túži dozvedieť sa viac o ich minulosti. Keď ich však jedného dňa príde navštíviť excentrická teta Merjem, všetko sa začne meniť…
Čarovný príbeh vyrozpráva generačné slasti i strasti, ktoré dopĺňa vďaka pozornému oku Ficus carica, strom, ktorý sa nemôže pohybovať ani rozprávať ľudskou rečou, ale všetko vníma a rozumie všetkým. Od mravcov cez myši a netopiere až po ľudí – a jeho lyrické postrehy priam hladia dušu.
„Krásne rozjímanie o identite, histórii a zmysle života,“ napísali v časopise Time.
