Problém so zabezpečením inkluzívneho vzdelávania detí so zdravotným znevýhodneným je na Slovensku stále aktuálny. Chýbajú špeciálni asistenti, odborní zamestnanci a negatívna atmosféra na školách je len špičkou ľadovca súčasnej alarmujúcej situácie. Z realizovaného prieskumu vyplýva, že takmer polovica učiteľov vníma inkluzívne vzdelávanie ako namáhavé aj z dôvodu chýbajúcej podpory. Nadácia pre deti Slovenska už druhý rok aktívne prispieva k riešeniu tohto problému prostredníctvom jedinečného programu na pomoc so začlenením detí so zdravotným znevýhodnením do bežného vyučovacieho procesu „Kto chýba?“. Ten vznikol vďaka štedrej podpore dobročinného Plesu v opere, s ktorého pomocou bolo možné uskutočniť množstvo významných projektov. V uplynulých dňoch nad programom prevzala záštitu prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, čím zdôraznila dôležitosť riešenia problematiky inkluzívneho vzdelávania.
Program na podporu inkluzívneho vzdelávania „Kto chýba?“ vznikol v roku 2018 ako reakcia na podhodnotenú situáciu v oblasti vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku. Odvtedy poskytuje prostredníctvom rôznych projektov podporu školám, ich pedagogickým a najmä odborným zamestnancom. Aj napriek tejto podpore sa situácia v školstve systémovo nezlepšuje. V aktuálnom školskom roku bolo školám pridelených len 3 108 pedagogických asistentov. Síce hovoríme o navýšení oproti minulému roku, stále to nie je ani polovica zo školami požadovaného počtu. To znamená, že polovica detí, ktoré kvôli svojmu zdravotnému znevýhodneniu potrebujú asistenta, opäť nedostala potrebnú pomoc a podporu. Rovnaký nedostatok sa týka aj odborných zamestnancov – školských psychológov, logopédov, špeciálnych, liečebných alebo sociálnych pedagógov. Chýbajúci odborný personál ma vplyv aj na celkovú atmosféru v školách. „V školách je 40.268 žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a počet integrovaných detí stále stúpa. Napriek tomu má dnes na Slovensku prístup k podporným službám školského psychológa iba 15 % základných a stredných škôl. V materských školách je to len 0,3 %,“ hovorí Ondrej Gallo, riaditeľ Nadácie pre deti Slovenska „Neexistuje však snaha zabezpečiť profesionálne služby, supervíziu, expertízu a celoživotné vzdelávanie pre odborných zamestnancov, asistentov či celé odborné tímy na školách. Náš program inkluzívneho vzdelávania Kto chýba? poskytuje takúto podporu prostredníctvom niekoľkých projektov na rôznej úrovni,“ dodáva Gallo.
Úspešná Škola inkluzionistov
Prostredníctvom grantovo-vzdelávacieho projektu Škola inkluzionistov ponúka Nadácia pre deti Slovenska školám vzdelávanie, supervíziu, konzultácie a v neposlednom rade finančné granty. Po úspešnom pilotnom ročníku sa v tomto roku do siete škôl na ceste k inklúzii pridalo ďalších 20. Projekt Škola inkluzionistov tak tvorí sieť 40-tich škôl, pripravených pracovať, v rámci svojich možností, so žiakmi na základe ich individuálnych vzdelávacích potrieb. „Úspechom je aj zaradenie projektu „Škola inkluzionistov“ do pedagogicko-organizačných pokynov Ministerstva školstva pre školský rok 2019/2020, v ktorých odporúča všetkým školám zapojiť sa do tohto programu na podporu inkluzívneho vzdelávania na Slovensku,“ približuje Gallo.
Alarmujúce výsledky prieskumu
V rámci prvého ročníka projektu Škola inkluzionistov sa zrealizoval v spolupráci s nezávislou mimovládnou organizáciou CVEK (Centrum pre výskum etnicity a kultúry) výskum zameraný na situáciu na školách zapojených v programe. Špecifickou témou boli aj rôzne inkluzívne princípy a práca s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP). Väčšina učiteľov vníma vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením na bežnej základnej škole pozitívne a len 10% z nich si myslí, že by sa deti so ŠVVP mali vzdelávať v špeciálnych školách. Zároveň však upozorňujú, že vzdelávanie detí ŠVVP je za bežných podmienok náročnejšie, a preto by školy v tejto oblasti potrebovali pomoc. Takmer 50% učiteľov z celkovej vzorky vníma rozmanitosť v rámci triedy ako namáhavú. Pri učiteľoch 2. stupňa je to dokonca až 60%.
Vysoký počet integrovaných detí, najmä ak majú ťažšie zdravotné znevýhodnenie, je pre učiteľov zaťažujúci, ak nemajú dostatočnú podporu. Ako najviac účinné opatrenia pri vzdelávaní týchto žiakov vnímajú učitelia prítomnosť pedagogického asistenta v triede, kvalitné vzdelávacie materiály, prítomnosť odborného personálu na škole (špeciálny pedagóg, psychológ, asistenti učiteľa), nižší počet žiakov v triede a individuálny plán práce so žiakmi so zdravotným znevýhodnením. Ďalšie výsledky výskumu sú predstavené na stránke ktochyba.sk, ktorá je súčasťou programu „Kto chýba?“. Informačný portál pravidelne ponúka rozhovory s odborníkmi, rodičmi, účastníkmi programu a jeho konzultantmi, ale aj odborné texty, názory, tipy a odporúčania v oblasti inkluzívneho vzdelávania nielen pre školy.
Nové Centrum inkluzívneho vzdelávania
Významným krokom pre podporu inkluzívneho vzdelania na slovenských školách je aj otvorenie Centra inkluzívneho vzdelávania (CIV), ktoré mohlo vzniknúť vďaka štedrej podpore dobročinného Plesu v opere. Centrum ponúka školenia a kurzy pre jednotlivcov aj tímy pedagogických a odborných zamestnancov. Tento projekt dáva šancu všetkým školám a pedagógom získať potrebné zručnosti na prácu s deťmi so zdravotným znevýhodnením a pomôcť tak rozšíriť možnosti pre štúdium zdravotne znevýhodnených detí aj na školách, ktoré neboli zaradené do grantovo-vzdelávacieho programu „Škola inkluzionistov“. „Centrum inkluzívneho vzdelávania vzniklo zo snahy podporovať rozvoj otvorených škôl, ktoré sa usilujú poskytovať kvalitné vzdelávanie. Chceme rozbehnúť a etablovať modernú a inovatívnu organizáciu, ktorá je schopná otvorene a flexibilne reagovať na potreby školského trhu,“ upresňuje jasný zámer projektu Viktor Križo, koordinátor CIV, učiteľ a špeciálny pedagóg. Primárnym zameraním je vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov, ale aj šírenie konceptu inkluzívneho vzdelávania do školského prostredia na Slovensku.
Problém sa týka aj materských škôl
Na Slovensku je odhadom 14 000 detí so zdravotným znevýhodnením vo veku do 7 rokov a viac ako 5 000 z nich je vo veku, kedy by mali navštevovať materské školy. Až 60 % z nich však do začiatku povinnej školskej dochádzky materské školy nenavštevuje. Pritom práve materská škola je prirodzeným priestorom, kde sa môže správnym spôsobom „nastaviť“ inklúzia dieťaťa so ŠVVP do kolektívu svojich rovesníkov. „Scitlivovanie v rannom detstve môže neskôr výrazne prispieť k lepšej akceptácii inakosti a atmosfére prijatia v rámci vzdelávania v kolektíve na základných školách. Zavedenie povinnej školskej dochádzky pre všetky deti, ktoré dovŕšili piaty rok života ešte intenzívnejšie upozorňuje na dôležitosť podpory inklúzie v materských školách,“ hovorí Aneta Chlebničanová, riaditeľka SZŠ u Filipa v Banskej Bystrici a projektová manažérka NDS, konzultantka projektu projektu Škôlok inkluzionistov. Dôvodom, prečo mnohé detí so ŠVVP nenavštevujú materské školy je, že na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením je pripravených iba 23% z nich (To dá rozum, 2018). Materské školy zároveň nie sú povinné prijať tieto deti do kolektívu, ak na to nemajú vytvorené vhodné podmienky. „Sem spadajú nedostatočné podmienky pre individuálny prístup kvôli vysokému počtu detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením, ako aj nepripravenosť učiteľov pre prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,“ upresňuje aktuálne problémy Aneta Chleničanová.
Dlhodobá pomoc dobročinného Plesu v opere
Na základe týchto informácií bude v nasledujúcom období program na podporu inkluzívneho vzdelávania Kto chýba? rozšírený o ďalší projekt, ktorý bude tentokrát zameraný na podporu vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením v materských školách. Rozšírenie programu o projekt tzv. inkluškôlok v tomto roku opäť podporí práve dobročinný Ples v opere. „Považujeme za veľký úspech, že sa nám podarilo zrealizovať naozaj potrebné projekty a upriamiť pozornosť na problematiku inkluzívneho vzdelávania. Napriek tomu je situácia naďalej vážna a identifikovali sme alarmujúci stav v oblasti predškolského vzdelávania. Preto jubilejný 20. ročník Plesu v opere opäť využije svoj spoločenský význam v prospech detí so zdravotným znevýhodnením s cieľom prispieť k dlhodobým a systémovým zmenám, a to aj so zameraním na deti v materských školách,“ hovorí Andrea Cocherová, riaditeľka dobročinného Plesu v opere.
Všetky doterajšie aj prebiehajúce aktivity na podporu inkluzívneho vzdelávania v rámci programu „Kto chýba“ sa podarilo zrealizovať vďaka štedrej podpore dobročinného Plesu v opere, ktorý za uplynulé dva roky prispel na podporu vzdelávania detí so zdravotný znevýhodnením úctyhodnou sumou 525 106 eur. Vďaka spolupráci Nadácie pre deti Slovenska s týmto významným spoločenským podujatím je možné vo významnej miere prispieť k pozitívnym zmenám, ktoré dajú deťom so zdravotným znevýhodnením možnosť plnohodnotného vzdelania a šancu navštevovať školu spolu so svojimi zdravými rovesníkmi.
Hostiteľ dobročinného Plesu v opere, spoločnosť Orange Slovensko, patrí medzi lídrov v oblasti spoločenskej zodpovednosti a vďaka svojim CSR aktivitám, Nadácii Orange a Plesu v opere dokázal za dvadsať rokov podporiť aktívne komunity, jednotlivcov i znevýhodnené skupiny v mnohých oblastiach. Podpora inkluzívneho vzdelávania je jednou z jej priorít a váži si, že vďaka Plesu v opere a jeho cteným hosťom môže výrazne prispieť k dlhodobým pozitívnym zmenám aj v tejto citlivej téme. „Veľmi ma teší, že za uplynulé dva roky sa podarilo dosiahnuť vynikajúce výsledky práve tejto oblasti, zároveň si uvedomujeme, že situácia ešte ani zďaleka nie je v žiadanom stave a je potrebné sa problematike inkluzívneho vzdelávania venovať naďalej,“ hovorí Pavol Lančarič, predseda Dozornej rady spoločnosti Orange Slovensko, zástupca hostiteľa dobročinného Plesu v opere a člen Čestného plesového výboru.
