Nedávno sme si pripomenuli druhé výročie teroristického útoku pri bratislavskej Teplárni, počas ktorého prišli o život dvaja nevinní ľudia. Občianske združenie IPčko (nielen) v nadväznosti na tento útok posilnilo svoje aktivity na prevenciu radikalizácie mladých ľudí a začali s iniciatívou Nevypočutý, ktorá je zacielená priamo na mladých ľudí, ale aj na zmenu systému, ktorý mladých frustruje a zvyšuje ich zraniteľnosť voči radikalizácii.
Problém radikalizácie mladých je vážny a je stále medzi nami, i keď nie je tak ľahko viditeľný, keďže sa často odohráva za dverami uzatvorených online komunít. Občianske združenie IPčko minulý rok začalo s viacerými aktivitami na prevenciu radikalizácie medzi mladými – iniciatíva s názvom Nevypočutý.
Odborníci z IPčka v spolupráci s Protiteroristickou centrálou P PZ realizovali v priebehu februára a marca po celom Slovensku sériu vzdelávaní v oblasti prevencie radikalizácie na školách. Vo všetkých krajských mestách spolu vyškolili 90 odborníkov a odborníčok zo školského prostredia a z pomáhajúcich profesií a od októbra 2024 začali druhé kolo školení po celom Slovensku. IPčko za posledný rok zorganizovalo aj štyri okrúhle stoly s odborníkmi a odborníčkami k téme radikalizácie.
Okrem toho tiež rozmiestnili na toalety stredných škôl po celom Slovensku nálepky s QR kódom, ktorý vedie na web online frustrovača Nevypočutý, kde môžu mladí zanechať svoje odkazy a podnety na témy, ktoré ich trápia. Psychológovia z IPčka na ne každý štvrtok o 19. hodine naživo reagujú cez vysielanie na platforme Twitch.
Cez online odkazovač Nevypočutý prišlo od januára 2024 viac ako 300 odkazov od mladých ľudí. Dominujú v nich témy frustrácie, nepochopenia, nevypočutia, pocitu nespravodlivosti, krivdy, ale aj témy mizogýnie, strachu z výhražných emailov, či strata pocitu bezpečia. „Odkazy, ktoré nám prichádzajú sú ťažké a bolestivé. Plné hnevu, bolesti, strachu a frustrácie z toho, ako zle funguje nielen naša spoločnosť, ale aj my ako ľudia,“ vysvetľuje riaditeľ IPčka Marek Madro.
IPčko v rámci projektu Nevypočutý robí aj špeciálne triednické hodiny o radikalizácii a ich krízový intervenčný tím poskytuje svoje služby a konzultácie v tejto téme aj priamo na školách.
Grooming a radikalizácia majú veľa spoločného
Za prvý polrok 2024 zrealizovali psychológovia a psychologičky IPčka 319 krízových a pomáhajúcich intervencií, ktoré sa týkali priamo témy radikalizácie. „Radikalizáciu ale v sebe skrývajú aj rôzne iné problémy, s ktorými sa na nás mladí obracajú. Mladí ľudia sú frustrovaní z toho, že systém na Slovensku nefunguje. Zažívajú šikanu, cítia sa osamotení, cítia tlak a hlavne sa cítia nevypočutí,“ hovorí odborná poradkyňa IPčka Zuzana Juráneková.
Práve túto frustráciu využívajú tzv. ideologickí groomeri. Kybergrooming je známy najmä v kontexte sexuálneho zneužívania, no významnú úlohu zohráva aj v radikalizácii mladých. „Grooming je vlastne budovanie si priateľstva a vzťahu. Človek, ktorého označujeme ako groomer, si vytvorí citový vzťah s dieťaťom alebo mladým človekom, aby si získal jeho dôveru a mohol ho následne zneužiť. Deje sa to v offline aj online priestore a grooming už nie je iba o sexuálnom zneužívaní detí a mladých. Internet sa stal miestom rozmachu extrémistických skupín a ideológií, ktoré realizujú rôzne náborové stratégie zamerané cielene na mladých ľudí a využívajú ich zraniteľnosť. Ide o tzv. ideologický grooming alebo grooming pre násilie,“ vysvetľuje Marek Madro.
Groomeri ponúkajú deťom a mladým ľuďom emocionálnu podporu, porozumenie a priestor na zdieľanie ťažkostí, frustrácií a problémov, ktoré sa im v živote objavujú. Vytvárajú tak v očiach detí a mladých ľudí pocit, že im rozumejú a participujú na riešení ich ťažkostí alebo im riešenia priamo ponúkajú. „Ak tu pre mladých nebudeme my – ich najbližšie okolie, ale aj ich učitelia či učiteľky, školskí psychológovia a dostupná nízkoprahová pomoc, akú poskytuje aj IPčko, budú tu pre nich práve kybergroomeri, ktorí ich dokážu zmanipulovať,“ varuje Zuzana Juráneková.
Vytvorený vzťah a dôvera medzi deťmi či mladými a groomermi vedie k tomu, že ich začnú postupne izolovať od rodiny a priateľov, čo má viesť k väčšej závislosti na groomeroch. V prípade radikalizácie to môže zahŕňať aj opustenie „mainstreamovej“ spoločnosti a vstup do rôznych uzatvorených alternatívnych a extrémistických komunít.
„Ideológia, ktorou mladých manipulujú, im ponúka jednoduché vysvetlenia a riešenia zložitých problémov. Mladí ľudia preto získajú presvedčenie, že toto je tá jediná a správna cesta. Groomeri sa ich snažia vtiahnuť do spôsobu myslenia danej extrémistickej skupiny, aby prijali extrémne názory, legitimizovali násilie a extrémistické správanie, až nakoniec podnietili k násiliu a násilným činom v mene ideológie,“ dodáva Zuzana Juráneková.
Čím viac sú mladí ľudia frustrovaní, čím viac sa cítia byť osamotení a neprijatí, tým sú zraniteľnejší voči extrémistickým skupinám a ideológiám. „Snažíme sa preto tento problém adresovať zo všetkých strán – zhora, zdola ale aj z bokov. Musíme zásadným spôsobom zvýšiť pripravenosť škôl na identifikovanie a zvládanie radikalizácie a jej prejavov. Potrebujeme aj spoluprácu naprieč rezortmi, vzdelávať a hľadať efektívne možnosti pomoci pre odborných pracovníkov, pedagógov, vedenie škôl, záchranné zložky a špecializované jednotky. V neposlednom rade však mladí potrebujú aj anonymnú, bezplatnú a nonstop psychologickú pomoc, akú poskytuje aj IPčko. Aby aspoň niekde našli vypočutie a prijatie,“ uzatvára Marek Madro.
IPčko pomáha zadarmo, nonstop a anonymne ľuďom, ktorí už ďalej nevládzu sami niesť svoje ťažkosti. Psychológovia a psychologičky v IPčku pomáhajú nielen cez linky pomoci, email a online chat, ale aj cez centrá krízovej intervencie Káčko, krízové intervenčné tímy KITIP, či kluby pre mladých.
Foto: unsplash.com
