Hrad Čičava alebo tiež Čičva stojí na zalesnenom výbežku Beskydského predhoria nad dnešnou obcou Sedliská už od 13. storočia. Nachádza sa v Prešovskom kraji južným smerom od vodnej nádrže Veľká Domaša. Zrúcaninou je od potláčenia Rákociho povstania v roku 1711. Z hradného kopca sú nádherné výhľady do okolitej krajiny. V roku 1963 bol hrad Čičava vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Rekonštrukcia a záchrana hradu prebieha od roku 2014. Realizuje ju občianske združenie Pro futuro hradu Čičva, ktoré je členom záujmového združenia Zachráňme hrady. Hradný areál je voľne prístupný pre návštevníkov. Pokojne naň vyjdú aj rodiny s menšími deťmi.
Z histórie hradu Čičava
V roku 1270 sa prvýkrát spomína územie, kde dnes hrad stojí, ako Chichywa, v rámci donácie uhorského kráľa Štefana V. šľachticovi Reynoldovi, za verné služby a zásluhy preukázané na výpravách kráľovského vojska. Neskôr v roku 1316 je už prvýkrát spomínaný aj samotný hrad ako castrum Chychowa, Chychua. Jedná sa o listinu, ktorou magister Peter, pravdepodobne Reynoldov vnuk, odmenil Mikuláša Peresa, kastelána na hrade Čičava, majetkom Tuzsér za úspešnú obranu hradu. Samotný hrad bol pravdepodobne postavený v rokoch 1309 – 1316 a stal sa strážnou pevnôstkou pri priesmyku „Poľská brána“ (Porta Polonica). Zároveň bol strediskom rozsiahleho panstva, ku ktorému patrilo viac než 60 obcí. V roku 1527 bol župným zhromaždiskom a sídlom archívu Zemplínskej stolice. V tom istom roku ho Ján Zápoľský dobyl a podpálil a pri požiari zhorel i archív Zemplínskej stolice. Hrad však znovu opravili a zrenovovali. V roku 1575 sa v neďalekom Vranove nad Topľou konala svadba Františka Nádašdyho s Alžbetou Bátoriovou. Súčasťou nevestinho vena bol aj hrad Čičava. V roku 1610 ho do vena dostala Alžbetina dcéra Katarína, ktorá sa vydala za Juraja Drugeta z Humenného. Tak sa hrad dostal do rúk Drugetovcov, ktorí sa zaslúžili o jeho najväčší rozmach. V roku 1684 ho však dobyli Tököliho vojská a v roku 1704 sa ho zmocnili vojská Františka II. Rákociho. Poškodené časti opravili a hrad zabezpečili. V rukách rákociovských povstalcov bol až do roku 1711, keď sa rákociovský veliteľ gróf František Barkóci pridal na stranu cisárskych vojsk a vydal im hrad, ktorý dal cisársky generál Lauckena zbúrať. Odvtedy je len majestátnou zrucaninou. K hradu sa viaže veľa povestí, ale najviac z nich sa vzťahuje ku grófovi Barkóczymu, ktorý zradil Rákociho. Predstavujú ho ako človeka, ktorého duša sa pre zradu trápi a ani po smrti nenachádza pokoj. O Čičave sa tiež traduje, že v stredoveku sa tu nachádzala kniha najväčších lží.
Nesporné však je, že hrad Čičva plnil počas celej svojej existencie strážnu funkciu v priesmyku nazývanom Poľská brána, ktorá patrila k najdôležitejšej uhorsko-poľskej ceste v stredoveku.
Architektúra hradu
Najstaršiu časť tvorilo hradné jadro v tvare nepravidelného lichobežníka, chránené obvodovým kamenným opevnením. V jeho čele stál okrúhly bergfrit s britom obráteným severozápadným smerom. Na opačnej strane jadra stál oproti vstupnej bráne palác postavený v románsko-gotickom slohu. Rozgonyiovci pravdepodobne v priebehu 15. storočia dali vybudovať na severozápadnom svahu rozsiahle predhradie obkolesené asi drevenou ohradou. Na jeho čele stála vysoká, do šírky predĺžená pevnôstka vsadená do skaly. Predhradie neskôr zabezpečili kamennými múrmi a okrúhlou baštou strážiacou vstupnú bránu. Ochranu predhradia zo severozápadnej a juhozápadnej strany zabezpečoval systém priekop a valov, ktorý je dodnes viditeľný v teréne. V predhradí sa nachádzali pomocné technické a hospodárske stavby ako napríklad drevené stajne, chlievy, šopy, sýpky a pod. V 15. storočí bolo prerobené a rozšírené aj hradné jadro. Veža hradu umožňovala streľbu v širokom vejárovom rozptyle. Severnú hradbu jadra spevnili neskorogotickou plentou hrúbou až 3 – 3,5 metra. Na nádvorí pribudli menšie stavby s krížovými klenbami. V 16. storočí hrad prispôsobili pokroku vojenskej techniky: východný múr hradného jadra zabezpečili klinovitou baštou so zaobleným ukončením, ktorá delami ovládala priľahlú dolinu rieky Ondava. Pri prestavbe uplatnili aj nové formy renesančného stavebného umenia ako napríklad atika, ktorá zakrývala drevenú strechu hradného jadra. Murovanú hradbu chrániacu predhradie opatrili ochodzou a strieľňami pre palebné postavenie ručných zbraní a menších diel.
Sprísptupnenie Čičavy vďaka dobrovoľníkom
Ruiny hradu stáročia zarastali vegetáciou. V roku 2014 sa do rekonštrukcii hradu pustili dobrovoľníci z občianskeho združenia Pro futuro hradu Čičva. Vyčistili okolie hradu od náletových drevín a stromov. Postupne zaisťujú poškodené a nebezpečné miesta v muroch a sprístupnili hrad návštevníkom. Dnes je hradný priestor vhodný aj na konanie rôznych kultúrnych či spoločenských akcií. Najľahší výstup na hrad je z miestnej časti Podčičva obce Sedliská po zelenej turistickej značke. Výstup trvá necelú polhodinku a zvládnu ho aj detí.
Pripravené zo zdrojov o. z. Pro futuro hradu Čičava
Foto: Lenka Holčíková
