Prečo majú mladí pocit, že ich nikto nepočúva? Prečo v školách prehliadame šikanu, mizogýniu a frustráciu, až kým nie je neskoro? IPčko a Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) zrealizovali analýzu 847 anonymných odkazov, ktoré od mladých ľudí prišli cez nástroj Vyfrustrovač. Výsledkom je aj 10 odporúčaní pre prevenciu radikalizácie, extrémizmu a budovanie bezpečného prostredia na stredných školách. Aby sme nereagovali až vtedy, keď je už neskoro.
Občianske združenie IPčko, ktoré poskytuje anonymnú, bezplatnú a nonstop krízovú psychologickú pomoc a ročne odpovedá na desaťtisíce volaní o pomoc, zaznamenalo na linkách pomoci zvýšený počet podnetov, ktoré sa týkali radikalizácie či extrémizmu. Začiatkom roka 2024 preto spustili iniciatívu Nevypočutý, súbor aktivít na prevenciu radikalizácie mladých. Súčasťou iniciatívy bol aj online projekt VYFRUSTROVAČ, cez ktorý za rok fungovania prišlo 847 anonymných odkazov. Mladí ľudia formou správ a zvukových nahrávok zdieľajú svoje frustrácie, trápenia a strachy. Ich odkazy si psychológovia z IPčka pravidelne čítajú a reagujú na ne cez pravidelné živé vysielania na platforme Twitch.tv. Po roku fungovania vyfrustrovača sa IPčko rozhodlo v spolupráci s Centrom pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) všetky prijaté odkazy zanalyzovať. „Nejde o reprezentatívny výskum, ale o hodnotnú sondu do vnútorného sveta mladých ľudí, ktorá dokáže poskytnúť jedinečný pohľad na to, ako sa cítia, čo prežívajú a čo im chýba,” hovorí Elena Gallová Kriglerová, riaditeľka CVEK, ktorá odkazy analyzovala.
„Ak aj kričím o pomoc, nikto ma nepočuje“
Mladí ľudia čelia mnohým nástrahám a rizikám – v škole, doma aj v online svete. „Zažívajú silný tlak na výkon, tlak z online sveta sociálnych sietí, čelia výzvam v oblasti duševného zdravia a nedostávajú dostatočnú podporu. Služby školských psychológov sú pre nich často nedostupné a nemajú s kým hovoriť o tom, čo prežívajú,” hovorí Marek Madro, riaditeľ IPčka. Viac ako tretina podnetov (35,5 %) vo VYFRUSTROVAČI sa týkala školského prostredia. Výpovede hovoria o tlaku na výkon, zosmiešňovaní zo strany učiteľov, ignorovaní šikany či bagatelizovaní sexistických prejavov. „Mnoho učiteľov a učiteliek odvádza fantastickú prácu. Do VyfrustrovačiVYFRUSTROVAČA však prichádzajú najmä odkazy od mladých ľudí s negatívnou skúsenosťou. Pedagógovia aj školské podporné tímy potrebujú rozvoj, podporu a posilnené kapacity na to, aby sa situácia mohla zmeniť. To reflektujeme aj v našich odporúčaniach,” vysvetľuje Elena G. Kriglerová. Ďalšie výpovede vo Vyfrustrovači sa týkali problematických rodinných vzťahov (14,4 %), duševného zdravia (13,4 %), radikalizácie (10,3 %) či mizogýnie (10,2 %). Zistenia poukazujú na systémové zlyhávania aj absenciu bezpečného prostredia, kde by sa problémy mladých skutočne riešili. „Ich odkazy sú plné bolesti, hnevu, pocitu neviditeľnosti, túžby po rešpekte. Pomenuvávajú reálne problémy, vidia okolo seba javy, ktoré môžu mať vážne následky. Všetci hovoríme, že mladých treba počúvať, ale v praxi ich často umlčiavame. Vyfrustrovač je toho dôkazom a ilustruje to aj citát, na ktorý sme narazili v jednej z uzavretých online skupín: ,Terorizmus je jazykom nevypočutých‘,” hovorí Marek Madro. Analýza odkazov z projektu Vyfrustrovač potvrdila, že v školskom prostredí sa šíria nebezpečné fenomény ako radikalizácia, sexizmus, mizogýnia, či šikana. „Škola nie je miestom, kde by sa mladí cítili v bezpečí. Mnohí opisujú zosmiešňovanie, ignorovanie alebo dokonca podporu radikálnych názorov zo strany učiteľov. Ak nebudeme tieto signály brať vážne, riskujeme ďalšie tragédie,“ upozorňuje Marek Madro.
Desať odporúčaní: Mladí volajú po zmene
IPčko a CVEK spoločne zostavili 10 odporúčaní pre školy, rodičov, ale aj štátne inštitúcie. Týkajú sa systémovej podpory duševného zdravia, zvyšovania odbornosti prvolíniových pracovníkov, vytvárania bezpečného školského prostredia, ochrany pred sexizmom či budovania systémových opatrení na prevenciu radikalizácie a extrémizmu. Odporúčania pomenúvajú problémy a prinášajú aj návrhy na konkrétne riešenia, ktoré sa môžu začať diať ihneď. „Sú veľmi konkrétne, aplikovateľné a postavené na spolupráci. Mnohé z nich už sami rozvíjame v aktivitách v rámci projektu Nevypočutý, a sme pripravení spolupracovať a odovzdať naše know-how, aby sme spoločne dosiahli systémové zmeny,“ uzatvára Marek Madro.
10 najdôležitejších odkazov mladých z projektu Nevypočutý – Vyfrustrovač
- Mladí nechcú byť len štatistika v systéme, chcú byť naozaj vypočutí
Dospelí od mladých vyžadujú zodpovedné správanie, ale ak prejavia svoj názor, ten býva často znevažovaný alebo nie je dostatočne braný do úvahy. Stretávajú sa aj s podceňovaním a výsmechom zo strany dospelých. Dochádza tým aj k umlčiavaniu (možno aj neuvedomenému) mladých ľudí, ktorí najmä v tomto veku majú silnú potrebu byť prijatí, akceptovaní a rešpektovaní takí, akí sú.
„Cítim sa ako číslo v systéme, nie ako mladý človek, ktorý potrebuje podporu.“
- Duševné problémy sa považujú za slabosť a sú podceňované
Veľa mladých má pocit, že sa v dnešnej dobe nevenuje adekvátna pozornosť duševnému zdraviu. Tieto témy sú v školách, ale aj v iných prostrediach prehliadané. Ak mladí ľudia vyjadria pocit, že sa necítia dobre, majú úzkosti alebo depresie, často je to vnímané ako ich slabosť, neschopnosť čeliť životným výzvam. Nedostávajú dostatočnú podporu a cítia sa odrádzaní od toho, aby o týchto témach hovorili alebo sa obracali na dospelých.
„Každý deň mi dávajú pocítiť, že moje pocity nie sú dôležité.“
„Keď poviem, že mám úzkosti, odpoveď je, že za ,našich čias žiadne úzkosti neboli, a tu sme‘.“
- Duševné zdravie je podceňované, ale problémy mladých sú reálne
Mnohí mladí ľudia sa naozaj cítia psychicky zle. Majú pocity osamelosti, bezmocnosti voči svetu okolo seba. Často cítia veľký tlak na výkon a nevedia si sami poradiť so svojimi pocitmi a emóciami. Vidia okolo seba veľa nešťastia a nevidia svet optimisticky. Tieto pocity sú pre nich náročné na spracovanie. Niektorí majú pocit, že situácia sa nezmení, už navždy sa budú cítiť takto.
„Mám strašný strach z budúcnosti. Všetko je také neisté a rýchlo sa mení. Mám pocit, že všetko ide mimo mňa.“
- Mladým výrazne chýba psychologická podpora, v školách aj inde
Výskum CVEK Mladí a extrémizmus (2022) odhalil, že mladí ľudia často dôverujú psychológom, ale ich služby sú nedostupné alebo nekvalitné, čo vedie k bezradnosti. Mnohí nevedia, kde nájsť pomoc, ak sa cítia bez podpory rodiny a školy a nikto ich neučí, ako zvládať stres a tlak, ktorý na seba pociťujú. Pocit, že psychológovia sú len „štatisti“, mali viacerí mladí, ktorí písali odkazy. S nedostupnosťou pomoci súvisia aj odkazy od tých, ktorí vravia, že nevedia, ako so svojimi pocitmi narábať, nikto ich to nikdy nenaučil.
„Ak aj kričím o pomoc, nikto ma nepočuje.“
- Škola nemá byť len o učení
Z výskumu CVEK/IUVENTA vyplýva, že 80 % mladých si myslí, že škola nemá byť len o učení. Ak majú mladí nejaký problém, mal by sa nájsť dospelý, ktorý im s ním pomôže. Mladí ľudia výrazne cítia, že by v škole potrebovali venovať pozornosť nielen samotnému učeniu, ale aj vlastnému rozvoju, reflektovaniu svojich potrieb a vzťahov v spoločnosti.
„Škola by mala byť o príprave na život, ale pripravuje nás len na testy.“
„Škola mi nehovorí o tom, ako mať dobré vzťahy, ale len o tom, ako byť úspešná.“
- Učitelia nie sú vždy zdrojom podpory
Výskum CVEK Mladí a extrémizmus (2022) ukázal, že väčšina mladých ľudí nájde v škole nejakého spriazneného dospelého, často učiteľku/učiteľa, na ktorého sa môže obrátiť, ak má nejaký problém. To považujú za mimoriadne dôležité. Ale odkazy mladých v projekte Nevypočutý poukazujú aj na to, že nie všetci učitelia sú takíto. Mladí sa často stretávajú so zosmiešňovaním alebo aj ponižovaním. Kritické myslenie je učiteľmi a učiteľkami často odmietané, čo vytvára dojem, že otvorená diskusia a individuálne názory nie sú vítané. Pravidlá neraz platia pre mladých, ale pre učiteľov nie, čo vytvára pocit nespravodlivosti
„Keď som povedala, že chcem byť programátorka, učiteľ ma len vysmial.“
„Kritické myslenie je podľa nášho učiteľa hovadina z EÚ.“
- Rodičia tlačia na výkon a pretavujú do mladých svoje predstavy o živote
Aj v rodinách sa mnohí mladí cítia nevypočutí a nepodporení. S mnohými z nich sa rodičia nerozprávajú, či podceňujú ich pocity a problémy. Považujú ich za „nezrelé“ a nedôležité. Rodičia často projektujú svoje predstavy o „správnom“ živote do toho, ako má vyzerať budúcnosť ich detí. Nemôžu tak prejavovať svoje názory, potreby, cítia sa, akoby neboli pre rodičov dosť dobrí. U mnohých sa prejavujú aj hodnotové spory, ktoré sa pretavujú do hádok a konfliktov.
„Rodičia ma tlačia do vecí, ktoré ma nebavia, v skutočnosti bavia ich. Plnia si svoj sen o mne.“
„Nemám právo na svoje emócie, lebo rodičia mali ,ťažší život‘.“
- Šikana v školách je vážny problém, rieši sa však, až keď sa stane niečo vážne
Mladí ľudia pociťujú aj tému šikany ako pomerne pálčivú. Desiatky z nich v odkazoch poukazujú na jej výskyt a vlastnú bezmocnosť. V prvom rade je pomerne veľkým problémom to, že šikana je v školách prehliadaná. Či už učitelia, alebo spolužiaci sa často tvária, že ju nevidia, prípadne jej závažnosť zľahčujú. Ani opatrenia voči šikane nie sú efektívne – sú často len na papieri a málokedy sa rieši účinne. Obvykle sa témou začne niekto zaoberať, až keď sa stane niečo vážne.
„Šikana sa nerieši, kým sa nestane niečo vážne, koľko tragédií ešte potrebujeme?“
„Každý deň sa bojím, kto si ma zas vezme na mušku.“
- Extrémizmus narastá a nevenuje sa mu dostatočná pozornosť
Radikalizácia a extrémizmus sú ďalšími témami, ktoré mladých trápia. Mnohí vidia svojich spolužiakov, ako sa postupne radikalizujú, ale nikto to nerieši. Odmietanie menšín a nenávisť k inakosti sú v školách podľa nich pomerne bežným, aj keď prehliadaným javom. Niektorí učitelia vôbec netušia, ako sa šíri nenávisť na internete, nepoznajú fungovanie sociálnych sietí a aj preto podceňujú tento fenomén.
„Keď sa niekto radikalizuje a šíri nenávisť, školy to ignorujú, kým sa nestane niečo vážne. A aj potom povedia, že to bola osamelá výnimka.“
- Dievčatá čelia aj mizogýnii
V odkazoch predovšetkým od dievčat, sa často tematizuje aj mizogýnia. Čoraz častejšie počúvajú sexistické vtipy či poznámky. Dievčatá sú zároveň podľa vlastných skúseností vedené k tomu, aby boli tiché, poslušné a neozývali sa. Objavujú sa názory, že ženy sú menejcenné a „patria do kuchyne“. Ambície mladých žien mať úspešnú kariéru sú často podceňované, vysmievané a dievčatá bývajú od nich odhovárané.
„Keď som povedala, že chcem byť vedkyňa, učiteľ ma len vysmial a povedal, že to nie je pre ženy.“
„Chalani často hovoria, že ženy majú byť poslušné, inak sú zlé partnerky.“
IPčko sa prevencii radikalizácie venuje už niekoľko rokov. Pomáha zadarmo, nonstop a anonymne ľuďom, ktorí už ďalej nevládzu sami niesť svoje ťažkosti. Psychológovia a psychologičky pomáhajú nielen cez Krízovú linku pomoci IPčko (chat, telefón, e-mail), ale aj cez centrá krízovej intervencie Káčko, krízové intervenčné tímy KITIP, či kluby pre mladých. V spolupráci s Protiteroristickou centrálou P PZ po celom Slovensku opakovane realizujú sériu vzdelávaní v oblasti prevencie radikalizácie na školách. Okrem Vyfrustrovača a pravidelných livestreamov IPčko v rámci projektu Nevypočutý robí aj špeciálne triednické hodiny o radikalizácii a ich krízový intervenčný tím poskytuje svoje služby a konzultácie v tejto téme aj priamo na školách.
Všetky odporúčania, ako aj najdôležitejšie zistenia z analýzy sú dostupné na webe IPčka.
Pripravila: Frederika Hazéová
Foto: Ipčko a unsplash.com
