Aký bude dopad pandémie koronavírusu na slovenskú ekonomiku či na celkové fungovanie trhu, vieme predikovať. Oveľa menšia pozornosť sa však sústreďuje na psychiku zamestnancov, na pracovné a medziľudské vzťahy. Množstvo z nich pritom pracuje z domu už rok a hrozí im vyhorenie. Odborníci odporúčajú siahnuť po hybridných úväzkoch.
Pokles výkonnosti ekonomiky a HDP, vplyv na životné prostredie, kriminalitu, na zdravie, na vývoj našich detí – koronavírus ovplyvnil naše životy po všetkých stránkach. Odborníci však upozorňujú, že pandémia už má dopad aj na naše medziľudské vzťahy – osobné, no tiež firemné.
Home office ničí priateľstvá aj radosť z práce
Počas pandémie sa zamestnanci presunuli domov, v kanceláriách na celom svete zostalo pracovať v priemere menej ako 10 % pracovníkov. Situácia však bola v jednotlivých krajinách odlišná – v New Yorku do práce dochádzala až štvrtina zamestnancov, rovnako to bolo v Londýne počas leta a jesene. V Ázii pracovala až polovica pracovníkov, no na jeseň a v zime toto číslo kleslo kvôli zhoršeniu pandemickej situácie.
Aj na Slovensku sa stal home office súčasťou našich životov, ktorý si pracovníci spočiatku pochvaľovali. Získali benefit zadarmo – nemuseli dochádzať do práce, boli viac s rodinou. „Firmy mali prepracované programy firemných školení, no všetko to s nástupom pandémie padlo. Dôležité bolo zžiť sa s novým prostredím a stabilizovať prácu, ostatné išlo do úzadia – vrátane kontaktov s kolegami,“ vysvetľuje odborník na firemné vzdelávanie PaedDr. Daniel Bacík z PLUS Academie.
Tímová spolupráca sa obmedzila na online firemné porady s prebratím úloh, zadaní a termínov. Podľa štúdie amerických odborníkov je však pracovné prostredie pre ľudí od dvadsaťpäť do päťdesiat rokov hlavným miestom pre vznik trvácich priateľstiev. Prieskum Univerzity Olivet na vzorke tritisíc respondentov skúmal mieru priateľstva nielen podľa veľkosti firiem, odboru podnikania alebo usporiadania pracoviska, pričom zistil, že bez ohľadu na tieto faktory mali všetci zamestnanci v práci päť až sedem blízkych ľudí, ktorých označovali za priateľov. „Samozrejme, priateľstvo ustojí aj náročné chvíle, ale tým, že sa nerozvíja a neprehlbuje, môže mať negatívny dopad nielen na ľudskú psychiku, ale časom aj na produktivitu práce. Je totiž dokázané, že práca v kolektíve podnecuje nápady, no tiež zvyšuje radosť z práce samotnej,“ hovorí D. Bacík.
Družný rozhovor nahrádzame smajlíkmi
Video komunikácia je menej osobná, o tej formou mailov ani nehovoriac. Družný rozhovor v kuchynke pri káve sa pokúšame nahradiť aspoň emotikonmi a smajlíkmi. Spoločnosť Slack Technologies, ktorá spravuje jednu z komunikačných platforiem, zaznamenala od začiatku pandémie až 80 %-tný nárast pri používaní emotikonov. Podľa jej analýz patria k najpoužívanejším („oči“ ) a („zelená fajka“) – prvé ako potvrdenie, že sa niekto práve pozerá na zadanie či odovzdanú prácu, druhé ako odškrtnutie splnenej úlohy.
„Dlhodobý absentujúci osobný kontakt s kolegami môže viesť k depresii, úzkosti a iným psychickým problémom, rovnako ako dusenie svojich názorov, nevyjadrené myšlienky či strach o miesto. Na zlepšenie vzťahov v tíme a zdieľanie svojich pocitov či obáv je preto vhodné zaviesť aspoň pravidelné video rozhovory a systém online tréningov. Spoločné kurzy angličtiny, time manažmentu či reziliencie posilnia tímového ducha aj povzbudia, hlavne ak sú vedené neformálnym spôsobom,“ odporúča odborník.
Vhodné pracovné miesto má len tretina Slovákov
Produktivita práce z domova je pritom porovnateľná alebo vyššia ako v kancelárii, ukazuje štúdia mapujúca pracovné nasadenie. Na vyššej produktivite sa podieľa šetrenie času s dochádzaním do zamestnania, nerozptyľovanie kolegami, lepšie rozplánovanie práce a pozitívna firemná kultúra.
Naopak, faktory ako prítomnosť ďalších členov rodiny, domáca výučba a starostlivosť o domáce zvieratá má na pracovnú morálku negatívny vplyv. Výrazne nepriaznivý dopad na produktivitu má tiež dlhodobá práca výhradne z domu bez možnosti zmeniť prostredie, nemožnosť osobného stretnutia s kolegami a nevhodné pracovné podmienky. Len tretina Slovákov má pritom doma vyhovujúce miesto pre prácu, ako je samostatná miestnosť, stôl, osvetlenie. Väčšina pracuje z kuchyne alebo obývačky.
„Najmä absolventi, prijatí do zamestnania, môžu mať problémy s prácou z domu. Na diaľku nedokážu navnímať atmosféru spoločnosti, ani jej firemné hodnoty. Preto najmä v začiatkoch odporúčame prideliť im mentora – staršieho kolegu z firmy, ktorý bude mať s nimi intenzívnejší kontakt, pomôže im so zadaniami aj riešením úloh. Virtuálna osoba z notebooka však nikdy adekvátne nenahradí osobné väzby,“ vysvetľuje Daniel Bacík.
Odborníci odporúčajú hybridný úväzok
Viac ako pätina zamestnancov by chcela mať home office už navždy, necelých 15 % ho však nechce vôbec. Zvyšok preferuje kombináciu práce na diaľku a z kancelárie, pričom tretina by chcela prácu z domu využívať viac. Za pravdu im dávajú aj odborníci.
„Pre spoločnosť, ktorá má firemnú kultúru založenú na spolupráci, nie je výhradný home office ideálny. Časom dochádza k zníženiu sociálnych väzieb, angažovanosť aj produktivita zamestnancov pracujúcich z domu výrazne klesá. Ako optimálny sa ukazuje tzv. hybridný úväzok, ktorý kombinuje prácu v kancelárii s väčším podielom home office. Je vysoký predpoklad, že po skončení pandémie bude takýto typ úväzku každým rokom narastať,“ dodáva odborník na firemné vzdelávanie. Pandémia vniesla zmenu do spôsobu práce celosvetovo. Aktuálne testuje štvordňový pracovný týždeň Španielsko. Iný, ako klasický 40-hodinový pracovný týždeň, si už v roku 2015 vyskúšalo Švédsko, neskôr aj Francúzsko, Holandsko či Nový Zéland. Štúdie ukazujú, že pracovníci, ktorí mohli pracovať menej ako 8 hodín denne a viac dní z týždňa na home office, boli produktívnejší, spokojnejší, znížila sa ich frustrácia aj pocit časovej tiesne v spojitosti s rodinným životom.
foto: pexels.com
