Naša fujara, jedinečný hudobný nástroj a jeho hudba, bola do Zoznamu diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva zapísaná v roku 2005. Novinár, muzikant, výrobca fujár a najmä autor knihy Fujary a píšťaly sa tejto problematike venuje celý svoj dospelý život. Posledných štyridsať rokov s jasným cieľom: zmapovať po každej stránke fenomén slovenská fujara a píšťala. V Panta Rhei v Auparku nedávno predstavil prvú časť svojho snaženia s podtitulom Za tajomstvami starých majstrov na 544 stranách. Dielo, ktoré vydalo občianské združenie Eurolitera Tomášov, obsahuje aj 1 500 autentických fotografií a CD s nahrávkami starých majstrov. Autor ich celé roky systematicky nahrával a uchovával.
Fujary a píšťaly je dielo, rozdelené do troch častí. Ťažiskom prvého dielu sú napríklad kapitoly: Posolstvo predkov rodnej zeme, Fujary ako historický dôkaz, Osobnosti folklórneho života. Nielen pre fujaristov je mimoriadne zaujímavá kapitola venovaná najstarším existujúcim fujarám a píšťalám, ktoré sa u nás dochovali v rodinách alebo muzeálnych zbierkach, napríklad v Priechode, Detve či Banskej Bystrici. V kapitole Boli medzi nami nájdeme profily učiteľov – výrobcov a inštrumentalistov, ktorí už, žiaľ, nie sú medzi nami. Je to pamiatka na vzácnu muzikálnu generáciu našich predkov, skúsených majstrov – výrobcov, aby sa na nich celkom nezabudlo. Z najstarších známych môžeme spomenuť napríklad Juraja Kempu z Heľpy, Jožka Rybára z Detvy, Jozefa Výboha zo Zvolenskej Slatiny, Ondreja Košíka z Veľkej Lúky, Martina Danku z Očovej, Plieštika z Lučatína, bratov Sanitrárovcov, Imricha Weisa, Juraja Ďurečku, Petra Pacigu a iných.
„Z historického pohľadu na vývoj fujár treba považovať za vzácnu kapitolu Rodové spoločenstvá fujaristov a píšťalkárov – súčasných pokračovateľov vzácnych staviteľov vzduchozvučných hudobných nástrojov,“ hovorí Marian Plavec a dodáva: „Sú takým vzácnym prínosom pre hudobnú kultúru Slovenska,
že tieto rodiny by mali v erbe fujaru alebo píšťalku. Spomeniem 4 generácie Kružliakovcov, Libicovcov, Kobličkovcov i profesora Štefana Nosáľa s otcom Jánom.“ K nim uvádza postrehy a názory súčasnej generácie majstrov na svojich učiteľov, vynikajúcich nástrojárov a inštrumentalistov ako boli bratia Šteskovci, dnes sú to Ján Palovič, Igor Danihel, Pavol Bielčik, Martin Tesák, Ľubomír Tatarka, Vladimír Grieš, Roman Malatinec, Daniel Homola, Lubo Párička a mnohí iní.
Kniha obsahuje aj veľa praktických informácií pre mladých začínajúcich výrobcov, definuje typy fujár, ako sú napríklad Valaské fujary priechodského typu či Laznícke fujary detvianskeho kraja. Prináša tiež tabuľky s kompletnými rozmermi fujár a píšťal starších výrobcov, podľa ktorých si každý zručný muž, dokáže fujaru vyrobiť…
Chystaný druhý diel Fujary a píšťaly, ktorý je už podľa autora pripravený do tlače, len potrebuje získať finančné prostriedky na samotnú tlač knihy, je zameraný na súčasnosť a názory dnešných majstrov výroby. Ťažiskom je prijatie fujary a fujarovej hry do UNESCO, na ktorom má zásluhu najmä prof. Oskár Elschek so svojim tímom. Predstaviť fujaru na slávnostný zápis v roku 2005 šli do Paríža piati fujaristi: Igor Danihel, Tibor Kobliček, Michal Filo, Drahoš Daloš i autor diela Marian Plavec.
Tretí diel, na dokončení ktorého Marian Plavec práve finišuje, bude akousi praktickou učebnicou pre súčasných i budúcich majstrov. „Obsahuje postupy výroby fujár a píšťal, techniky zdobenia aj s ukážkami, archív ornamentálnej výzdoby, herné štýly starších i súčasných interpetov a samozrejme, znotované fujarové a píšťalkové piesne,“ prezrádza autor.
Trilógia Fujary a píšťaly je komplexným dielom o našom jedinečnom slovenskom hudobnom poklade. Marián Plavec, hudobník a výrobca fujár sa ho podujal pripraviť a venovať mu svoje vedomosti, talent i finančné prostriedky, aby sa nám časom nestratil z našej národnej pokladnice.
Foto: Boba Diežková
