„Aj my sa pominieme. Ale ja myslím, piesne zostanú.“ Autor tohto citátu – básnik a kňaz Janko Silan – bol presvedčený o tom, že aj jeho básne spievajú. K zhudobneniu jeho veršov sa nakoniec odhodlalo šesť ľudí, ktorí ich rozozvučali v aranžmánoch progresívneho rocku s pestrou zvukovou poetikou.
Slovenský básnik Janko Silan (1914 – 1984) je zvláštnym literárnym úkazom. Zaraďovaný je do katolíckej moderny, hoci svojim dielom z nej vybočoval nielen ako člen literárnej skupiny Piráti krásy, ale aj ako solitér. Ostali po ňom viaceré básnické zbierky, ktoré odrážajú jeho prerod z metafyzickej do duchovnej roviny, ako aj záujem nielen o duchovnú tvorbu, ale aj čerpanie inšpirácií z vtedajších aktuálnych literárnych smerov (surrealizmus…) i z ľudového umenia slovenskej proveniencie (piesne, dumky).
Básnik a kňaz dokázal zasiahnuť svojou tvorbou veriacich aj ateistov. Do poézie vložil nielen nadpozemský charakter, ale najmä ľudskosť. So všetkými outsidermi, sirotami, utláčanými, vydedencami prejavoval sympatie, lebo sa vedel vžiť do ich utrpenia. Medzičlánkom medzi svetskou a duchovnou úrovňou a zároveň básnikovým odpočinkom bola príroda, v ktorej trávil dlhé hodiny na túrach.
Zrod živého básnika
Nad dielom Janka Silana sa stretli súčasní hudobníci z rôznych kapiel – autor hudby a gitarista Radoslav Lakoštík (Jób, Čad, Havrilla), bubeník Marek Kováč (Jób), klaviristka Martina Janegová (Dis Is Markéta), gitarista Boris Turaz (Ironic Modern World), basgitarista a violončelista Roman Stražanec (Dis Is Markéta, Havrilla,) a metalový spevák a gitarista Štefan Chrappa (Vandali, Čad), aby na podnet autora námetu Daniela Heviera ml. vytvorili originálnu hudbu presahujúcu ich domovské žánre.
„Na začiatku bola neľahká výzva, na konci intuitívny výsledok, či lepšie povedané pokus ako dať textom nový život. Vybrané básne reprezentujú rôzne životné etapy z pohnutého života Janka Silana. Vitalizmus, nádej a radosť, strieda skepsa a rozčarovanie. Tieto nálady nesie na chrbte hudba, ktorá sa tlačila na povrch sama bez ohľadu na žáner. Štúdiové prevedenie skladieb možno najlepšie vystihuje pomenovanie ozveny starého sveta v novom zvuku,” približuje autor hudby Radoslav Lakoštík.
Dielo Janko Silan – živý básnik malo prvú premiéru v Zoborskom kláštore, kde sa atmosféra preklopila z dňa do noci za podmanivej farebnej siluety Silanovej poézie s výnimočnou hudbou. Ďalší silný zážitok nastal v Divadle štúdio tanca, kde v sprievode tanečníkov dostalo dielo nový rozmer. A celkom inak vyznelo vo vysielaní u Rudiho Rusa, keď naživo zaznelo z éteru Slovenského rozhlasu. To bol aj skutočný zámer tohto projektu: osloviť rôznorodé publikum, jedných témou, iných multižánrovým spracovaním.
Teraz spomínaná skupinka hudobníkov pripravujeme vydanie albumu Janko Silan – živý básnik, ktorého vznik môžu priaznivci hudby a Silanovej poézie podporiť na crowdfundingovej kampani na Donio.sk.
Foto: Music Press Production
