FUNGUJE JE TO V PRÍRODE MEDZI ZVIERATAMI, BOLO TO TAK V STAROVEKU A DELÍ SA AJ DNES. JE TO PRÁCA. EXISTUJE V TOMTO SVETE ZNÁME „VIAC, ČI MENEJ“?!
ODHLIADNUC OD MAJITEĽOV, KONTATEĽOV A HLAVNÝCH MANAŽEŔOV – TAM VERTIKÁLNOSŤ MUSÍ BYŤ A REŠPEKT TIEŽ! NA PRACOVNOM POLI EXISTUJE MEDZI TÝMI „ĎALŠÍMI“ AJ INÉ DELENIE…
Nikto nie je dokonalý. Každý je pre niečo stvorený. Robíme si svoje. Niekto mysľou, niekto manuálne. „Kto je viac?!“ Alebo skôr, kto pracuje tažšie? Dá sa porovnávať neporovnateľné?
Kto pracuje fyzicky, odcudzuje prácu úradníkov, či ľudí, ktorí si „len tak“ vysedávajú v kresle za pracovným stolom. Naopak, tým ktorým sa myseľ za počítačom nezastaví celý deň, nedocenia namáhavosť fyzickej činnosti. „Fyzickí“ robotníci tvrdia, že sa narobia omnoho viac a nevnímajú namáhavú psychickú prácu „ľudí v pohodlí kancelárií.“ Kto je menej a kto viac? A dá sa to vôbec porovnať?
…kde vertikálne delenie nenachádza uplatnenie, na prácu sa pozrieme tentokrát radšej horizontálne…
Častokrát sa na pracovnom poli stretávame s vertikálnym rozdelením funkcií. Keď niekto pracuje fyzicky považuje sa za „menej“, ako ľudia v kresle. Tí naopak podľa manuálne pracujúcich nič nerobia. No častokrát sú to práve oni, ktorí sa postarajú o prostriedky na mzdy a za počítačom zabezpečia prácu pre manuálnych zamestnancov. Tí naopak vykonávajú profesiu, bez ktorej by sa „tí“ v kanceláriach nezaobišli. Jedni nechápu činnosť druhých. „Psychickí“ robotníci unavené ruky manuálnych a „fyzickí“ ubolené mysle a „ťažké“, aj popracovnej dobe – hlavy psychických.
…dá sa to vôbec porovnať? Je niekto menej a niekto viac? Psychická práca prekračuje hranice pracovného času, no netreba odcudzovať ani ubolené ruky manuálnych zamestnancov…
Každý sme pre niečo stvorený. Jeden vie pracovať hlavou, iný rukami. Áno, tí za počítačom možno majú o „jedno, či dve eura“ viac, no po skončení zmeny im „padne“ iba málokedy. Aj po práci sa prichytia, ako uvažujú nad pracovnými ťažkosťami, ktoré treba riešiť „za tým ľahkým počítačom“. Kým „robotníkovi“ o tretej „padla“ , a hoci unavený ide domov, nad prácou už uvažovať nemusí. Psychickým častokrát padne až v noci, aj keď pracovný čas mali do piatej. I takto to v tomto svete je. Nie je to však vertikálne delenie a nie sú ani oni viac. Je to iba iný horizont. Tie „kancelárske krysy“ nechápu boľavé chrbáty a trasúce sa manuálne ruky. Na veci sa treba pozrieť inak…
…svet, kde každý má mať svoje miesto a funkciu…
Pomáhať si môžeme. A to, že niekto sedí v kresle ešte neznamená, že nezdvihne upratovačke ani papier zo zeme. Upratovačka naopak, niekedy pomôže a poradí pri praktickejšom riešení problémov, ktoré riešia psychickí pracovníci preto, aby im zabezpečili všetky potrebné veci k ich činnosti. Keďže sami prácu nevykonávajú, takáto rada od „manuálnych“ môže mať hodnotu zlata.
Svet, kde by sme nemali nikoho odcudzovať. Kde jedni študovali roky a presedeli hodiny nad knihami, aby teraz sedeli v pohodlí kancelárií. To však neznamená, že sa nenarobia a ich práca nie je až taká pohodlná. Nie sú ani viac, no ani menej, ako stavbári alebo kuchári. Je to iba iný horizont. Každý sme pre niečo stvorený – ako byť v tom svojom spokojný? Chápte rozmanitosť ľudskej činnosti. Profesie, kde nikto nerobí viac, alebo menej. Robia všetci, no inak! Hlavne to robiť tak, ako to viete najlepšie! Vtedy dostáva svet deľby práce zmysel, svoje opodstatnenie a istoty. Bez odcudzovania a porovnávania.
Redaktorka: Monika Pekarovičová
Foto: Tumblr
