Novinka Zákulisie samovydávania (alebo ako si vydať knihu) od slovenskej autorky Michaely Zamari sa ani nestihla poriadne zabývať vo všetkých dobrých kníhkupectvách, a už sa zavreli. Tesne pred krízovými opatreniami vyšla mladej autorke v poradí už šiesta kniha, v ktorej čitateľom približuje zákulisie, ako si za 14 mesiacov sama vydala 4 knihy. Ako prežíva aktuálnu situáciu a v čom vidí jej pozitíva?
Vďaka aktuálnej pandémii utrpel azda každý, jednotlivci aj firmy. Výnimkou nie je ani knižný trh či samovydavatelia. Ako túto situáciu vnímaš po čerstvo vydanej knihe ty sama? Vzniknutá situácia ma veľmi mrzí, pretože knihy a najmä domáca scéna by si zaslúžila viac pozornosti a ani pred krízou nebolo jednoduché bojovať za to, aby sa knihy slovenských autorov a autoriek čítali viac. Takže teraz sme sa vrátili o krok dozadu, pretože ekonomická kríza zasiahne aj knihy. Snažím sa však vnímať to aj pozitívne a aj táto skúška, nech prišla akokoľvek nečakane a v plnej sile, prináša určite nejaké pozitíva. Hoci, možno ich budeme hľadať dlhšie ako negatíva, ktoré vidíme na prvý pohľad.
Karanténne opatrenia už trvajú niekoľko týždňov, vidíš v tom, že aj ty musíš byť zavretá doma, nejaké svetlé body?
Áno, snažím sa udržať si pozitívny prístup a nevešiam hlavu. Mám to šťastie, že svoju prácu môžem vykonávať aj z domu. Keďže knihám sa venujem vo svojom voľnom čase, teraz som získala čas, ktorý som inokedy míňala na presuny do/z práce a na bežné veci mimo domu. Počítač znesie aj tepláky a rozcuchané vlasy. Takže keď dokončím prácu pre zamestnávateľa, môžem sa rovno pustíť do písania alebo čítania. V podstate sen každého autora – mať viac času na písanie – sa nám zo dňa na deň splnil. Za predpokladu, že sme zdraví a nemusíme sa strachovať o prácu, lebo ju môžeme vykonávať aj so vzdialeným prístupom. Viem, že v tomto mám veľké šťastie a veľmi si to vážim, preto sa pokúsim využiť prísun času práve na písanie. Neraz som sa pohrávala s myšlienkou, že bodaj by som mohla častejšie robiť z domu a viac tvoriť z pohodlia domova. Nie som typický domased, sociálny kontakt s rodinou a priateľmi mi chýba, ale občas mám pocit, že karanténu som si privolala.
Využívaš čas na písanie, pretože si mala v zálohe nápady, ktoré sa už pýtali na „papier“, alebo sa musíš krvopotne brániť autorskej kríze a hoci je čas, sem-tam zasa nie je tá pravá nálada? Je to ako zákon schválnosti a áno, občas sa ráno zobudím nabudená – dnes je sobota, mám zákaz vytrčiť päty z domu, môžem písať, hurá! A potom sa naraňajkujem, zapnem počítač a zistím, že vlastne neviem, kde začať, ako danú scénku uchopiť, či nepotrebujem osnovu a podobne. Autorská nálada, aspoň v mojom prípade, je veľmi vrtkavá a niekedy inšpirácii nestačí skutočnosť, že mám práve voľno. Ona potrebuje správnu atmosféru, stav mysle, ktorý sa musí odstrihnúť od všetkých negatívnych správ, ktorých je všade prebytok a upokojiť sa argumentom, že aj keď knihy čaká ťažké obodbie, má zmysel napísať a vydať ďalší román, na ktorý čitatelia čakajú. Dobré a menej dobré dni majú zatiaľ remízu, no wordovský dokument s novým rukopisom narastá, takže je to na dobrej ceste.
Len nedávno ti vyšla nová kniha, Zákulisie samovydávania, stíhaš ju promovať aj z domu, alebo sa radšej sústredíš na ďalšiu tvorbu a potom to dobehneš? Som rada, že sme knihu spolu s krstnou mamou Bajou Dolce symbolicky pokrstili ešte pred krízovými opatreniami a stihla som ju aj rozposlať čitateľom a knižným blogerom. Výhodou je, že kniha sa nepokazí. Síce stratí nálepku – NOVINKA, ale ak sa dobre skladuje, tak prečká aj hurikán. Krízový stav a naladenie ľudí počas tohto obdobia nepraje ani prehnaným promo aktivitám, preto sa snažím netlačiť na pílu, ale ani nezaspať na vavrínoch. V podstate, bez ohľadu na to, či je alebo nie je sťažená situácia, každý deň sa snažím urobiť aspoň niečo, aby som si na konci dňa mohla povedať, že som ho nepremrhala. Občas je takým niečím aj oddych, ale s ním to tiež nepreháňam. Ľudia musia byť doma, no práve vtedy si mnohí nájdu viac času na čítanie. Online reklama stále funguje, preto pracujem aspoň s ňou.
Priblíž nám ju, je vhodná aj pre čitateľov, ktorí siahnu skôr po beletrii s romantickou zápletkou, alebo má zúženú cieľovú skupinu? Moja novinka Zákulisie samovydávania síce je diametrálne odlišná kniha, než moje predošlé počiny a je pravda, že táto jednohubka nie je žiadna beletria. Napriek tomu som ju napísala tak, aby zaujala nielen tých, ktorí uvažujú o vydaní svojej knihy, ale každého, kto knihy miluje a chce o nich vedieť aj to, čo sa doteraz nemal odkiaľ dozvedieť. Minimálne to nemal na jednom mieste. Všetky pozitívne i negatívne stránky, rady, konkrétne kontakty, možnosti, celý proces od dopísania hotového rukopisu až po vytlačenú knihu alebo e-book, ceny a pravdu. Prvé recenzie dokazujú, že som nešetrila úprimnosťou. V knihe som dala priestor aj ďalším slovenským autorom a autorkám, aby si mohol čitateľ spraviť objektívny názor nielen na základe mojich myšlienok. Rozhodla som sa, že 40 výtlačkov darujem do slovenských knižníc, aby sa kniha dostala k čo najväčšiemu počtu čitateľov a teším sa, keď ich po karanténe budem môcť odoslať.
Samovydanie je náročné nielen po fyzickej a časovej stránke, ale najmä po finančnej, ktorú v knihe tiež približuješ bez cenzúry. Zmenila táto ekonomická nestabilita niečo v tvojich najbližších vydavateľských plánoch?Radikálne zatiaľ nie. Nemám žiadny striktný edičný plán a nepúšťam do sveta termíny, ktoré nedokážem splniť. Okrem vydania novinky, ktorá sa na trh dostala v marci, som ešte avizovala tlač druhého vydania môjho debutu Šéf môjho šéfa a dotlač druhého dielu Šéfom môjmu šéfovi v polovici apríla. Všetko platí a pokiaľ sa opatrenia nesprísnia, kniha bude opäť dostupná minimálne v online kníhkupectvách, alebo u mňa.
Na záver nám prezraď, na akej knihe teraz pracuješ a čím potešíš čitateľov, keď sa situácia zlepší? Vrhla som sa na sľúbené pokračovanie série Šéf môjho šéfa a pracujem na príbehu ďalšieho páru z partie, okolo ktorej sa točí celá séria. Tentoraz čitateľom, a najmä čitateľkám, priblížim Mikyho, ktorý bol dopodiaľ iba vedľajšou postavou, ale premiešam osudy hlavných postáv tak, že bude oveľa dôležitejší, než by ktokoľvek čakal. A možno nie tak on, ako jeho osudové dievča…
foto: M. Zamari
