Experimentálna liečba kmeňovými bunkami je predmetom klinických štúdií aj na Slovensku. Lekári na špecializovaných pracoviskách už majú prvé skúsenosti z nekonvenčnej experimentálnej liečby a to najmä v klinických prípadoch, v ktorých tradičné metódy liečby závažných zdravotných komplikácií nepriniesli želaný efekt. Experimentálna liečba kmeňovými bunkami znamená istú nádej, môže významne zlepšiť kvalitu a v niektorých indikáciách možno aj dĺžku života pacientom. Stále je však predmetom rozsiahleho klinického skúmania.
Kmeňové bunky urýchľujú regeneračné procesy
Liečba kmeňovými bunkami je zatiaľ experimentálna liečebná stratégia a jej cieľom je urýchlenie prirodzených regeneračných procesov v postihnutom organizme práve vďaka mezenchýmovým kmeňovým bunkám. Ich základnou vlastnosťou je schopnosť seba obnovy a diferenciácie na rôzne typy dospelých bunkových línií. Stimulujú a mobilizujú postihnuté tkanivá a bunky k ich seba obnove, hojeniu, resp. utlmeniu zápalu a potláčajú bunkovú smrť. Ide teda predovšetkým o posilnenie a stimuláciu vnútorných reparačných procesov v postihnutom organizme. „Zdrojom týchto buniek je väčšinou kostná dreň, ale tiež tukové tkanivo, placenta, alebo pupočníková krv. V súčasnosti sa v prípade bežných terapeutických experimentov nejedná o embryonálne bunky,“ dodáva na vysvetlenie docent Maďarič.
Neexistuje zodpovedná odpoveď na otázku, ktorý typ buniek a z akého tkanivového zdroja je v regeneračnej liečbe ten najúčinnejší, prípadne ktoré bunky dokážu naštartovať či už hojenie defektu, alebo cievnu novotvorbu.
Ako prebieha odber a využitie kmeňových buniek
Odber kmeňových buniek sa uskutočňuje priamo na operačnej sále – ak sa bunky odoberajú z kostnej drene, je to v analgosedácii, pokiaľ je to z tukového tkaniva, odber je možné urobiť v lokálnej anestézii. Pacient absolvuje všetko potrebné v jednom zákroku. Po odobratí kostnej drene alebo tuku sa bunky pripravia centrifugáciou systémom Harvest SmartPReP®3, ktorý je určený na bezpečnú, rýchlu prípravu kmeňových buniek v mieste poskytovania starostlivosti alebo aj v klinickom laboratóriu. K všetkým spôsobom spracovania, prípravy a aplikácii slúžia špeciálne sety kompatibilné s pracovnou časťou (rotorom) centrifugálneho systému SmartPReP3. Následne sa koncentrát buniek aplikuje napríklad do chorej končatiny opakovaným vpichnutím do svalu aj do rany.
Finančné zdroje na krytie experimentálnej bunkovej liečby pochádzajú predovšetkým z vedeckých grantov, prípadne je takáto liečba financovaná občianskym združením (príslušnej pacientskej organizácie) a vlastných zdrojov poskytovateľa na základe interných štúdií. ŠZM – BMAC sety na odber a spracovanie buniek z kostnej drene, ktoré zabezpečuje Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok, sú súčasťou kategorizačného zoznamu s proskripčným obmedzením a hradené zdravotnou poisťovňou.
Pri akých ochoreniach má experimentálna liečba najväčšie opodstatnenie?
Kmeňové bunky si hľadajú v kardio-vaskulárnej medicíne svoje opodstatnenie najmä pri liečbe akútneho infarktu myokardu, chronickom srdcovom zlyhávaní a kritickej končatinovej ischémii. Využívajú sa aj na liečbu rozsiahlych popálenín a pri liečbe Crohnovej choroby u pacientov, ktorí trpia chronickými perianálnymi fistulami. V ostatnom období nachádza táto experimentálna liečba svoje uplatnenie po transplantácii hematopoetickými kmeňovými bunkami u pacientov trpiacich leukémiou.
„Keďže sa v súčasnosti nejedná o liečebnú metódu, ktorej účinnosť by bola potvrdená a teda odborne akceptovaná, mala by byť akákoľvek aplikácia bunkovej liečby v oblasti kardio-vaskulárnej medicíny viazaná na klinické skúšanie a presne definovanú klinickú štúdiu s patričnou informovanosťou pacienta o jej prínose a rizikách,“ vysvetľuje doc. MUDr. Juraj Maďarič, PhD., MPH., prednosta kliniky angiológie LF UK a NÚSCH.
Celkovo je registrovaných 4715 takýchto štúdií, z toho v Európe až 1767. Až ten pacient, u ktorého sú vyčerpané alebo technicky nerealizovateľné možnosti revaskularizácie, je kandidátom na zváženie experimentálnej liečby kmeňovými bunkami. Najvhodnejšími kandidátmi sú však pacienti, u ktorých je vysoká šanca na záchranu ich končatiny a je u nich prítomná určitá regeneračná rezerva. Najpodstatnejším benefitom pre pacienta je ústup alebo vymiznutie pokojovej bolesti, ktorá bola až neznesiteľná. „Zadosťučinením je fakt, ak príde pacient na kontrolu a informuje svojho lekára, že konečne dokáže v noci spať bez potreby liekov proti bolesti a bez potreby úľavového zvesenia končatiny z postele. Ďalším dôležitým cieľom experimentálnej liečby je hojenie ischemického defektu alebo defektov prítomných na nedokrvenej končatine,“ hovorí docent Maďarič.
Niektoré pracoviská využívajú kmeňové bunky pri liečbe popálenín. „V súčasnosti je odber a kultivácia kmeňových buniek z tuku dostupná a menej riziková, preto je možné použitie buniek aj pri termických úrazoch. Aj preto riešime a testujeme nosič buniek, tzv. bio-syntetický kryt s aplikáciou buniek kože a kmeňových buniek, ktoré by umožnili rýchle nahradiť straty kože po popálení,“ dodáva MUDr. Ján Babík, CSc. z Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice AGEL, Košice – Šaca.
Kmeňové bunky – bunky budúcnosti
Samotné kmeňové bunky sú súčasťou vlastného organizmu a majú schopnosť sa diferencovať na rôzne typy buniek. Obaja lekári sa zhodujú, že práve výskum využitia kmeňových buniek sa stále posúva a čoskoro bude ich využitie bežné aj v ďalších oblastiach medicíny. „Vlastné kmeňové bunky, ktoré sú od toho istého pacienta nemajú negatívnu reakciu. Naopak majú v rámci svojich regeneračných schopností pozitívny imunologický vplyv. Sú účinné v liečbe autoimunitných ochorení, v reumatológii a neurológii, kde blokujú prehnanú imunoreakciu, ale aj napríklad pri transplantáciách orgánov. Upravené kmeňové bunky účinkujú v experimentoch aj v liečbe onkologických ochorení,“ vysvetľuje doktor Babík.
Okrem kmeňových buniek sú záujmom výskumu aj látky, ktoré sú produkované kmeňovými bunkami a vedeli by rovnako pomôcť pacientom. „Všeobecne taktiež prevláda názor, že použitie vlastných kmeňových buniek je limitované vekom pacienta a závažnými pridruženými chronickými ochoreniami, ako napríklad diabetes mellitus, alebo chronické obličkové ochorenie, ktoré môžu významne negatívne ovplyvniť regeneračnú kapacitu použitých buniek. Preto sa veľká časť výskumu uberá cestou darcovských mezenchýmových buniek, alebo novšie cestou cytokínov, signálnych látok, ktoré bunky produkujú a vylučujú a sú vlastnými spúšťačmi regeneračných dejov,“ dodáva na záver docent Maďarič.
Pripravila: GrapePR
