Bulharská metropola pod snehom

0
896
Pohľad na mesto.
V zimnom období si Bulhari len ťažko nájdu ráno svoje auto.

Sofiu asi nemusím nikomu predstavovať. Táto bulharská metropola sa nachádza v samotnom srdci Balkánskeho polostrova. Na západ od nej ležia všetky krajiny Balkánu a na východ sa rozprestiera celé veľké Bulharsko. Zároveň je to jedno z najväčších a najľudnatejších balkánskych miest a takisto patrí k najstarším mestám Európy. Veď bolo založené pre 3 000 rokmi. Mesto bolo prvotne osídlené jedným z najpočetnejších národov v staroveku – indoeurópskym kmeňom Trákmi – ktorí sa tu usadili okolo 8. storočia. V rímskych časoch sa mesto volalo Serdica. Tento názov pretrval až do súčasnosti a dnes, keby ste sa chceli metrom zviezť na hlavnú zastávku v centre mesta, vystúpite na stanici Serdika. Hneď po vystúpení z metra na tejto stanici a po vyjdení hore na vzduch, sa nedá nevšimnúť vysoká socha pokrytá zlatom, ktorá zobrazuje sv. Sofiu – patrónku mesta.

Chrám sv. Alexandra Nevského je dominantným symbolom Sofie aj Bulharska.
Sofia UniversitySt. Kliment Ohridski” je najstaršou univerzitou v krajine.
Katedrála sv. Nedele v samotnom centre mesta.
Hlavná pešia zóna Vitoshka.

Sofia sa stala mojim druhým domovom. Osud mi ju vložil do cesty počas štúdií a odvtedy ju navštevujem. Niekedy sa lepšie orientujem v Sofii, ako v Bratislave. Zažil som v nej všetky štyri ročné obdobia. Očarujúcu jar strieda rozkvitnuté leto, ktoré sa následne mení na zamatovú jeseň a nakoniec nastupuje mrazivá zima. Každé obdobie má niečo do seba a navyše je to umocnené samotným mestom. Do Sofie som sa zamiloval na prvý pohľad a ostalo mi to dodnes. Je nemožné sa tu nudiť. Toto mesto dýchajúce bájnou históriou ponúka domácim aj návštevníkom všetky druhy zábavy, kultúry aj relaxu. Svojou rozlohou je také rozsiahle, že aj tie najokrajovejšie časti majú niečo do seba a oplatí sa okrem centra vidieť aj niektoré z nich. Vždy sa totiž nájde nejaký kostol, bazilika, chrám ponorený do hustého lesa a počas zimy aj zasypaný snehom. Práve takéto miesta sú tie najmagickejšie.

Chrám svätých Sedmopočetníkov v jednej z centrálnych častí mesta je so svojim parkom oddychovou zónou.
Chrám sv. Juraja aj s pôvodným pôdorysom sa vyníma vo vnútornom areáli Prezidentského paláca.
Pamätník sovietskej armády v Kniežatskej záhrade (Княжеска градина) v pozadí s Vitoshou – horou nad Sofiou.
Poriadny sneh a ľad sú základom mrazivej bulharskej zimy.

Keďže momentálne máme zimu, aj v Sofii panuje zima. Geografia a teploty vedia niekedy oklamať. Sofia sa nachádza dole na Balkáne, kde predpokladáme, že by malo byť oveľa teplejšie, resp. minimálne teplejšie ako u nás na Slovensku a naopak, že v zime tam bude o niečo miernejšie. Prezradím, že cez leto je v tomto bulharskom veľkomeste skutočne teplo a teploty sa vyšplhajú až na viac ako 40 stupňov. V zime som mal pocit, že je v Sofii oveľa zimšie ako v Bratislave. Čo sa týka snehu, ktorý by mal byť súčasťou Vianoc a ktorý na Slovensku akosi postrádame, v Sofii nájdeme kopy snehu všade, kde sa pozrieme. Aj preto som si užíval december v tomto zasneženom srdci Balkánu. Teploty tu vedia v zime klesnúť aj pod mínus 30 stupňov a bulharský mráz sa vám dostane až pod kosti.

Národný Palác Kultúry (Национален дворец на културата), postavený v typickom socialistickom štýle, je symbolom Sofie.
Ulica Graf Ignatiev v srdci mesta je rušným miestom počas celého dňa.
Komunistická architektúra je prítomná v meste na každom kroku. Veď aj Bulharsko bolo pod nadvládou tohto režimu.
Takto husto sneží v Sofii počas zimného obdobia.

Práve proti takýmto situáciám sú Bulhari poistení a vedia sa príjemne zahriať, aj keď vonku úraduje treskúci mráz. Nehovorím o ničom inom ako o kvalitnej bulharskej pálenke zvanej rakija. Tento silný alkoholický nápoj je národným nielen v Bulharsku, ale vo všetkých krajinách Balkánskeho polostrova. Existuje viacero výborných značiek, ale jedna z tých naj je práve značka rakije Khan Krum, pomenovaná po bulharskom vládcovi Khanovi Krumovi, ktorý v roku 809 dobyl Serdicu, teda dnešnú Sofiu. Víno je ďalšia pýcha bulharského národa, rovnako ako ruže a ich pestovanie na poliach. Práve z ruží vyrábajú Bulhari neuveriteľné nápoje ako víno, likér, pálenku a všetko balia do krásnych fliaš s typickými znakmi krajiny.

Biele víno Khan Krum, rakija Khan Krum, pálenka z ruží, víno z ruží a likér z ruží.
Degustácia bulharského vína je v niektorých reštauráciách bežná.

Michal Hertlík, cestovateľ, fotograf, dobrodruh, zberateľ, španielčinár. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu, takže ho zaujíma dianie vo svete, geopolitika, história a geografia. Jeho najväčšou vášňou je cestovanie, behanie po svete, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi, skúmanie ich zvykov a tradícií. Aj vďaka veľkým znalostiam španielskeho jazyka sa najviac cíti doma práve v Latinskej Amerike. Miluje všetko latino – krajiny, hudba, tanec, jedlo, ľudia, jazyk.

Michala môžete sledovať na nasledujúcich sociálnych sieťach:
FB stránka: Michal Hertlík / traveller & photographer https://www.facebook.com/michalhertliktravellerphotographer/
INSTAGRAM: michalhertlik https://www.instagram.com/michalhertlik/

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu