V dolinke pod sedlom Váhy sa zima nechce vzdať. Snehové polia siahajú až ku chate pod Rysmi. No v malých štrbinách medzi skalami na chodníku sa už vynorili hlávky prvých klinčekov. Prichádza jar. Teším sa na návrat do môjho orlieho hviezda. Vysoko v horách, v tichu, kde zatiaľ nikto nie je.
Kniha Viktor má viac ako dvadsať kapitol zo života tohto obyčajného muža, ktorý sa stal tatranským horským nosičom náhodou. Viktor Beránek je 12.chatár známej Chaty pod Rysmi, ktorá ponúka neopakovateľnú atmosféru s príjemným prostredím.
Prvý raz uvidel Chatu pod Rysmi počas horolezeckej túry na Veľkú kôpku. Z hrebeňa vyzerala len ako malá čierna bodka na snehu. O niekoľko rokov sa ujal žezla v Slobodnom kráľovstve Rysy, kde sa stále žije podľa pravidiel, že človek koná len s tým najlepším úmyslom.
Kniha prináša rôznorodé príbehy chatára, ktorý nikdy neprestal byť nosičom. S nákladom ťažším než on sám sa pomaly sunie chodníkom do chaty, kde sa dodnes svieti petrolejkami. Veselé aj smutné rozprávanie o horách a chate ukrytej tak vysoko, že jej do okien nazerá už len Boh.
Pri koncipovaní knihy však nebolo takmer nič naplánované. Kniha vznikala spontánne a za pochodu. Ako vysvetľuje hlavný protagonista „zo začiatku som mal taký pocit – a vlastne som sa ho do posledného okamihu tak úplne nezbavil, že neviem, o čom by som vôbec písal, či sa moje príbehy budú zdať ľuďom zaujímavé, či mám čo povedať. Vôbec som si nebol istý, či v nahrávaní príbehov a ich prepisovaní máme pokračovať. Niekedy by som to najradšej zabalil. Ale Oľgin náboj a vôľa mi to nedovolili. Nakoniec som si povedal, že svet hôr, ako som ho prežil a poznal ja, by sa vytratil. Jednoducho by sa naň zabudlo. Stretol som v Tatrách veľa zaujímavých ľudí, ktorí prežili ešte zaujímavejšie príhody. Len nie všetci boli ochotní a schopní sa o tie zážitky a spomienky podeliť.“
Podľa slov spoluautorky diela Oľgy Krajčiovej je „kniha Viktor tak trochu o všetkom. Nebudem sa tváriť, že to bolo jednoduché, lebo nebolo. Viktor Beránek mi dovolil nahliadnuť do sveta, v ktorom žil a žije. Tak ako spontánne vznikajú jeho nápady a cesty do sveta, tak vznikala i táto kniha. Viktor mi nedaroval jediný odsek. Prepisovali sme a tvorili dlhé noci, týždne, mesiace. Ale vždy sme sa dokázali zladiť.“
Kniha Viktor môže potešiť všetkých milovníkov hôr a príbehov v nich. Ako však už v úvode naznačuje Viktor „kniha by mohla byť aj odkazom pre generácie, ktoré prišli a prídu po nás, že takto sme v horách žili my. Ja a ľudia, ktorých som poznal, stretol a neraz prežil. Nech sa čitateľ sám rozhodne, či bol ten náš svet a život v ňom dobrý, alebo nie.“
