Nové dáta poisťovne Union ukazujú na vplyv liekov na životné prostredie

0
603
dáta poisťovne union životné prostredie

Lieky zachraňujú zdravie a životy, no ich nadmerná alebo zbytočná spotreba má aj tienistú stránku. Lieky v kanalizácii menia ekosystémy. Union zdravotná poisťovňa ako prvá na Slovensku detailne analyzovala, ako vybrané hradené lieky vplývajú na znečistenie vôd a pôdy.

Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším počtom návštev u lekára za rok na jednotlivca a zároveň s vysokou mierou spotreby liekov na predpis. Zároveň patrí medzi krajiny, ktoré vyhadzujú najviac liekov a tiež za ne doplácajú rekordné sumy. „Náklady na lieky tvoria 18 % celkovej sumy, ktorú sme zaplatili za zdravotnú starostlivosť o našich poistencov. Lekári len poistencom Unionu predpísali vlani 8 937 326 balení liekov za 113 miliónov eur. Najviac liekov užívajú ľudia vo vekovej skupine 60 – 69 rokov. Priemerný slovenský senior, dostane od lekára ročne takmer 45 balení liekov,“ uvádza Jozef Koma, riaditeľ sekcie zdravotného poistenia Union zdravotnej poisťovne.

Zaujímavé je, že až 13 % receptov ostane nevyzdvihnutých. „Nevieme si to vysvetliť, či sa pacienti boja odmietnuť liek alebo lekári predpisujú balenia do zásoby. Naša zdravotná poisťovňa sa pritom snaží motivovať lekárov k racionálnemu predpisovaniu liekov – vyhodnocujeme, či si lekári zobrazujú elektronickú liekovú knižku, či pracujú s upozorneniami na kontraindikácie a pod. Ako jediná ZP zároveň preplácame vyšetrenie CRP u všeobecného lekára, ktorý vďaka nemu vie zistiť, či na liečbu naozaj potrebujete antibiotiká, alebo stačí chorobu vyležať, lebo máte vírus – čiže naši poistenci by ho mali mať bezplatne a boli by sme radi, keby to čo najviac využívali,“ dodáva Jozef Koma. Ďalej vysvetľuje, že nejde o to, aby sa ľudia liekov báli alebo ich prestali užívať. Cieľom je upozorniť na to, že v zdravotníctve existuje priestor na zodpovednejšie rozhodovanie – ako zo strany lekárov, tak aj pacientov.

Lieky spláchnuté do kanalizácie menia správanie rýb

Analýza Union zdravotnej poisťovne, ktorú realizovala konzultačná spoločnosť v oblasti ESG, Fair Venture, ukázala, že rastúce a dlhodobé užívanie liekov vedie k tomu, že ich účinné látky sa stávajú významným environmentálnym problémom. Na rozdiel od tradičných znečisťujúcich látok nejde o veľké bodové zdroje, ale o difúznu záťaž, ktorá vzniká každodenným správaním miliónov jednotlivcov. Najväčšia časť tejto záťaže vzniká tým, že sa lieky v ľudskom tele často nerozložia úplne a ich zvyšky sú vylučované do kanalizácie. Ďalším zdrojom je nesprávna likvidácia nepoužitých alebo exspirovaných liekov, ktoré tak môžu končiť v bežnom odpade alebo dokonca v toalete.

Medzi lieky s najvýraznejším dopadom na životné prostredie patria lieky na cukrovku, depresiu a proti bolesti. „Nevinné“ nie sú ani antibiotiká. Po užití sa účinné látky z liekov dostávajú do odpadových vôd. Bežné čistiarne odpadových vôd ich však nedokážu úplne odstrániť, a tak prenikajú nie len do pôdy, ale aj do riek a jazier, kde menia správanie rýb aj fungovanie ekosystémov. „Antidepresíva môžu u rýb znižovať prirodzenú ostražitosť, meniť reakcie na predátorov a narúšať vyhľadávanie potravy. Ryby sú následne „odvážnejšie“, no zároveň zraniteľnejšie. Antibiotiká zas prispievajú k vzniku a šíreniu antibiotickej rezistencie v prostredí. Čistiarne odpadových vôd sa tak môžu stať miestom, kde vznikajú odolné bakteriálne kmene. Nesteroidné protizápalové lieky, ako je diklofenak, môžu poškodzovať vnútorné orgány rýb, ich žiabre či imunitný systém, a to už pri veľmi nízkych koncentráciách. No a hormonálne lieky zas dokážu narušiť hormonálnu rovnováhu vodných organizmov, ovplyvňovať ich reprodukciu a vývoj,“ vysvetľuje Michaela Krausová, ESG konzultantka Fair Venture a spoluautorka analýzy vplyvu liekov na životné prostredie.

dáta poisťovne union životné prostredie

Stop liekom do zásoby

Zdravotná poisťovňa apeluje na pacientov, aby si nevyberali lieky do zásoby a dôsledne dodržiavali odporúčania lekára. Zároveň povzbudzuje lekárov, aby tam, kde je to medicínsky možné, zvažovali racionálnejšie dávkovanie, kratšie liečebné schémy alebo nefarmakologické alternatívy. „Nesprávne alebo neuvážené užívanie medikamentov môže viesť k nežiaducim účinkom, zhoršeniu zdravotného stavu a v niektorých prípadoch aj k vzniku závislosti,“ hovorí docentka PharmDr. Tatiana Foltánová, PhD. z Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave. Vysvetľuje, že ako pacienti môžeme najviac prispieť tým, že lieky budeme dôsledne užívať podľa inštrukcií lekára. Osobitne upozorňuje na antibiotiká. Treba ich užívať nielen presne podľa pokynov lekára. Potrebné je aj doužívať celé balenie, aj keď sa už cítime lepšie. Keď ich nedoužívame, dávame baktériám priestor „učiť sa“, ako antibiotikám odolať. Tie nabudúce nemusia fungovať u nášho blízkeho, či priateľa alebo aj u nás samých.

Zároveň je dôležité vyhnúť sa bežným zlozvykom požičiavať si lieky navzájom, hromadiť ich doma alebo odkladať si ich do zásoby. Najmä ak sa vrátime k antibiotikám. Antibiotiká by sme si v žiadnom prípade nemali sami indikovať, požičiavať si ich od iných ani ich brať pri vírusových infekciách. Antibiotická rezistencia je aktuálny svetový problém a práve takéto neuvážené konanie k nemu prispieva. Superodolné baktérie sú kvôli tomu častou príčinou smrti najmä zraniteľných pacientov či seniorov.

V súvislosti so životným prostredím by sme mali pamätať na to, že nespotrebované lieky nepatria do koša ani do toalety. „Exspirované lieky je správne vybrať z obalu (napríklad z blistra), dať do sáčku a odniesť do lekárne, ktorá ich vie bezpečne odovzdať na zneškodnenie,“ dopĺňa Tatiana Foltánová.

Nespotrebované lieky majú aj uhlíkovú stopu

Environmentálny dopad liekov sa nekončí len v kanalizácii. Lieky, ktoré si pacienti vyzdvihnú „len pre istotu“, no nakoniec ich nespotrebujú, končia po vrátení v lekárňach v spaľovniach. Podľa ŠÚKL za rok 2024 sa vyzbieralo viac ako 291 ton liekového odpadu z lekární. Likvidácia je energeticky náročná a spojená s emisiami oxidu uhličitého. Prostriedky vynaložené na zber predstavujú viac ako 970 000 eur. „Každé balenie lieku, ktoré sa vyrobí, distribuuje a napokon spáli bez toho, aby bolo využité, zanecháva zbytočnú uhlíkovú stopu. Aj preto má zmysel zamyslieť sa nad tým, či liek naozaj potrebujeme,“ upozorňuje Union.

www.union.sk

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu