Drotár Ján Pecuch od svojich 45. rokov trpí chronickým ochorením sklerózou multiplex. Predtým mimoriadne aktívny človek s mnohými záujmami, učiteľ výtvarnej a telesnej výchovy na základnej škole, reštaurátor dreva na staroľúbovnianskom hrade, aranžér a neskôr úradník mestského úradu zrazu nevedel čo so sebou a ako uživiť rodinu s troma školopovinnými synmi. Dnes s nadhľadom o svojej chorobe zvykne hovoriť: „Kde sa vzala, tu sa vzala, zrazu pri mne stála moja SM-ka. Pomaly si ma opantala, ako správna žena, veď Sm-ka je rodu ženského. Keď ma neskôr vohnala na invalidný dôchodok a zakázala rôzne veci, ktoré som mál rad — to už bol vrchol. Strašne som ju nenávidel, ale zbaviť sa jej už nedalo. Musel som nájsť nejaký kompromis. Po dvoch, či troch rokoch boja a odmietania sme spolu uzavreli pakt. Raz viedla ona a potom naopak zase ja… Oprášil som svoju starú vášeň, v ktorej som bol pred chorobou dobrý, povyťahoval zo šuplíkov staré sny, nákresy a robil nové. Kdejaký materiál, čo bol doma, som potajomky pretváral na pekné veci. Postupne som aj maľoval, ale tie moje “grabáne “ (rozumej ruky) ma stále menej chceli počúvať…“
Hoci od študentských čias sa vo voľnom čase venoval tvorbe v mnohých maliarskych a textilných technikách. Lákalo ho i tkanie, viazanie makramé, textilné aplikácie. A zrazu nič… Nezvykol si vzdávať sa, ale tá nemohúcnosť, v čase, keď by mal byť na vrchole svojich tvorivých síl, ho ubíjala. Rozčarovaný z toho, že už nedokáže ani tvoriť podľa svojich predstáv, vyskúšal, či by jeho ruky nezvládli drôt… „A bola to láska na prvý pohľad,“ hovorí. „To vám je materiál! Driape, vzdoruje, ale nakoniec predsa len spolu vytvoríme čosi zaujímavé. Odvtedy už nemám problém čo so začatým ránom, večerom. SM a drôt sú moji spoločníci.“
Vďaka ním našiel nový cieľ: výtvormi z drôtu robí ľuďom radosť z pekného, možno aj užitočného, ale hlavne sám sa pri tom cíti užitočný.
Od tých čias drotár Ján Pecuch nepustil drôt z ruky. Stal sa jeho verným spoločníkom a inšpiráciou. Ním „maľuje“ svoje výtvarné predstavy, drôtené artefakty. Vstáva ráno pred svitaním a v izbičke – dielničke si realizuje drôtené sny. Šperky, rôzne bytové doplnky, väčšie menšie terčíky, obrázky až po veľké diela. V priebehu rokov pravidelne vystavoval v Košiciach, rodnom Bardejove, Bardejovských Kúpeľoch, Bratislave a samozrejme, v Starej Ľubovni. Mnohé svoje výtvory porozdával, napriek tomu práve teraz hravo svojimi dielami zaplnil starobylé priestory Galérie v Starej Ľubovni.
Výber z celoživotného diela drotára Jána Pecucha si záujemcovia môžu pozrieť v galérii od 6. do 30. septembra 2024.
Foto: Michal Petriľak a archív J. P.
