Jesenné obdobie je tu a naše telo musí čeliť častým výkyvom vonkajších teplôt. Je tak na mieste dostatočne posilniť obranyschopnosť organizmu, tzv. imunitu. Kvalitná kyslá kapusta je ideálnou voľbou.
Imunita organizmu je schopnosť tela udržať optimálne prostredie pre všetky životné funkcie. Musí neustále kontrolovať štruktúry vlastného tela. Pokiaľ dôjde k ich poškodeniu, musí na ne reagovať. Počas jesenných mesiacov je tak veľmi dôležité podporovať imunitu. Tou najjednoduchšou cestou a zároveň najlepšou formou je pravidelná konzumácia napríklad kvalitnej kyslej kapusty.
Bez kapusty si navyše slovenskú kuchyňu možno len ťažko predstaviť. Je nielen skvelou prílohou, ale dokonale sa hodí aj do rôznych druhov šalátov. Obľubu kapusty mali už všetky naše prababičky. Dôvod je jednoduchý. Kapusta obsahuje obrovské množstvo vitamínu C, predovšetkým, pokiaľ sa rozhodneme pre kyslú.
„Produkty zeleniny, ktoré boli prirodzene skvasené, tzv. mliečnym kvasením, sú veľmi blahodárne pre telo ako celok a pre imunitu zvlášť. Prirodzené biologické procesy, ktoré sprostredkúvajú mikroorganizmy pri mliečnom kvasení, zvyšujú stráviteľnosť zeleniny a obohacujú ju o ďalšie cenné látky (vitamíny, stopové prvky). Skvasené potraviny však predovšetkým obsahujú samotné baktérie mliečneho kvasenia, ktoré pôsobia blahodárne na slizničnú aj systémovú imunitu. Tieto mikróby označujeme ako probiotiká. Skvasenú zeleniu možno veľmi odporučiť s cieľom podpory imunity,“ hovorí profesor Jan Krejsek z Fakultnej nemocnice v Hradci Králové.
Dnešný spôsob výroby kyslej kapusty údajne prevzali v stredoveku Slovania od Tatarov a predávali ho potom ďalej svojim západoeurópskym susedom. Mnoho moreplavcov počas svojich dlhých ciest podporovalo imunitu práve kyslou kapustou, ktorá im v podpalubí vydržala dlhé mesiace. Kyslá kapusta preukázateľne podporuje imunitný systém a stimuluje nervy a mozog. Zároveň zlepšuje náladu, koncentráciu a vďaka vysokému obsahu mliečnych baktérií podporuje trávenie. Ďalej je bohatým zdrojom vitamínu C, skupiny B, K a minerálov, ako je draslík, vápnik, fosfor, síra a horčík. Pri kvasení sa naviac tvorí látka cholin, ktorá prispieva k normálnej funkcii pečene.
Pokiaľ si chce človek pripraviť vlastnú kyslú kapustu, nie je to vôbec nič zložité. Je však treba vopred zaobstarať niekoľko pomôcok (kruhadlo a kameninový sud s miskou, tzv. „zelák“).
Ingrediencie na prípravu 10 kg klasickej kyslej kapusty:
10 kg hlávkovej kapusty (podľa chuti buď červenej alebo bielej)
150 g soli (dôležité je soľ pridávať postupne a priebežne ochutnávať)
15 – 20 g kmínu (zhruba polovica maloobchodného balenia kmínu, maximálne jedno celé balenie)
Každú hlávku kvalitnej hlávkovej kapusty rozpolíme a odstraníme hlúb. Následne každú polovicu nakrájame. Najlepšou voľbou je kruhadlo. V minulosti sa kapusta krájala klasicky do mís, dnes môžeme krájať napríklad do vane – uľahčíme si tak následne prácu s upratovaním. Počas krájania je dôležité priebežne kapustu presoľovať a posýpať kmínom. Soľ a kmín sa tak dostanú rovnomerne všade. Len čo máme kapustu nakrájanú, všetko dôkladne premiešame a necháme niekoľko minút odležať. Následne kapustu zbavíme prebytočnej vody „vyžmýkaním“ v ruke. V minulosti sa kapusta šľapala, čo môžete skúsiť tiež. Takto upravená kapusta sa vloží do „zeláku“ a poriadne sa natlačí. Kapustu je treba zhora zaťažiť, aby postupne v priebehu kvasenia pustila šťavu. Na to výborne poslúži čistá doštička a kameň. Na kameninový sud položíme misku a okraj vyplníme vodou. Sud presunieme do chladnejšej miestnosti, ideálne do pivnice. Po cca 6-8 týždňoch je kvasená kapusta hotová a takto upravená kapusta v „zeláku“ a chladnej miestnosti (napríklad v pivnici), vydrží aj niekoľko mesiacov.
Pre mnoho krajín Európskej únie má kapusta nezastúpiteľnú úlohu. Okrej Českej republiky a Slovenska patrí kapusta do tradičních jedál napríklad v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku či Škandinávii.
Viac informácií na: www.zrodene.eu
