Miška, je o tebe známe, že svoje rukopisy nenechávaš odležať v zásuvke, ale skôr naopak. Kým príbeh vychladne, už je na pulte kníhkupectiev. Bolo to tak aj s príbehom Osud nevyjednáva, alebo ti výsledných 584 strán dalo viac zabrať?
Finálny rozsah strán ma veru potrápil. Nielen mňa, ale aj korektorku, pretože som spojila dva diely príbehu do jednej knihy, teda rozsah bol dvojnásobný. Už od začiatku som však vedela, že tentokrát to bude náročný proces, pretože na úvod som mala pred sebou vyše 150 strán poznámok vo worde, s veľkosťou písma 9. Práve z tohto dôvodu bolo náročné začať a celkom dlho som sa odhodlávala vymotať sa z toľkého množstva textu.
To je pomerne veľké množstvo, priam celá kniha. Čo všetko tento text obsahoval?
Išlo prevažne o poznámky k osnove príbehu, celé dialógy, alebo informácie, ktoré som potrebovala použiť pri písaní. Sem-tam nejaký obrázok účesu, alebo prostredia. Z dialógov sa dokonca do výsledného rukopisu nedostali všetky, lebo inak by mala knihy ešte viac strán a možno by stratila na dynamike. Preto som mala na začiatku hlavu v smútku. Bolo mi jasné, že kniha bude opäť hrubšia, než som zamýšľala. A to som chcela konečne napísať kratšiu knihu zo série, keďže už predchádzajúci diel série, kniha Šéfom môjmu šéfovi, mal skoro 500 strán.
Kniha je síce rozsiahla, ale ak ide o pútavý text, čitateľ si ani nevšimne, že sa prehrýzol cez stovky strán. Máš aj svoje beta-čiateľky, ktorých názor je pre teba dôležitý a dokáže ovplyvniť výsledný obsah rukopisu?Mám niekoľko čitateliek, ktoré mi dávali primárne spätné väzby k prvým rukopisom a zamýšľala som osloviť ich aj pri tomto priatom, ale nevyšlo mi to. Dala som si celkom šibeničný deadline, preto som rukopis posunula rovno mojej beta-korektorke Gabike, ktorá mi očistila text predtým, než poputoval profesionálnej korektorke. Práve jej názor je pre mňa veľmi dôležitý a na základe jej pohľadu na text som už vymazala či pozmenila nejeden odsek, alebo aj niekoľko strán pôvodného rukopisu. Tentokrát som teda veľmi zariskovala, lebo knihu okrem nich dvoch nikto nečítal. Rozsiahly rukopis tak putoval do tlače len s dôverou, že sme odviedli kus práce, hoci sme na to boli iba tri.
Podľa prvých ohlasov je vidieť, že akékoľvek obavy by boli zbytočné. V renomovaných vydavateľstvách rukopisy prechádzajú niekoľkými rukami a očami, kým je z nich vyšperkovaný príbeh. Ako to robíš, že ti stačia iba tri pohľady na text?Uvedomujem si, že to nie je práve najprofesionálnejšie a určite v tomto trende nemienim pokračovať len preto, že mi to tentoraz vyšlo. Snažím sa však písať tak, ako by sa mi príbeh páčil, keby som bola čitateľom. Bez zbytočných opisov, vecne, vtipne, priamo i pútavo, skrátka sa inšpirujem zahraničnou literatúrou, ktorej preklady sa u nás tešia veľkému úspechu. Buď som mala šťastie, alebo to funguje, lebo Osud nevyjednáva sa čitateľom zatiaľ páči najviac z mojich príbehov. A to som sa po románe Rozhodnutie paradoxne bála, že ho už neprekonám. Nemienim však zaspať na vavrínoch a budem sa snažiť udržať si kvalitu svojich príbehov a neustále dvíhať latku vyššie.
A na záver, predstav si, že by sa role vymenili a mohla by si položiť nejakú otázku ty svojim čitateľom. Čo by si sa ich chcela spýtať?Priznám sa, na toto rada využívam sociálne siete a na svojom Facebooku či Instagrame sa neštítim spýtať sa čitateľov alebo sledovateľov na niečo, čo ma zaujíma. Či už ide o moju tvorbu, alebo celkovo o knihy. Veľmi si vážim, že oni naopak radi interagujú a mnohokrát mi zodpovedia otázky, ktoré som dovtedy mala iba v hlave. Ale už dávnejšie sa zaoberám jednou otázkou. Túžim totiž položiť čitateľom otázku, ktoré hlavné postavy z mojich príbehov sú im najviac prirástli k srdcu a prečo. Ešte donedávna ma brzdila skutočnosť, že nemám na konte tucet kníh s mnohými hlavnými postavami, no možno by už bolo z čoho vyberať a tak im túto zvedavú otázku možno čoskoro položím.
Ich životné cesty sa mali pretnúť už niekoľkokrát. Avšak osud má svoj vlastný časový harmonogram.
Johannes je mladý, úspešný a charizmatický Švajčiar s nadhľadom, ktorý si nenechal zničiť charakter vysokým číslom na bankovom účte. Liana je sebestačná žena, ktorá miluje cudzie jazyky, venuje sa tlmočníctvu, dabingu či videám, a popritom sa po náročnom rozchode snaží znovu nadobudnúť životnú rovnováhu pri novej rodine na Slovensku.
Týždeň na čarokrásnom ostrove v Indickom oceáne vrcholiaci svadbou ich najlepších priateľov im konečne umožní stretnúť sa.
Ich materinské jazyky sú odlišné, ale k vzájomnej príťažlivosti nie sú potrebné titulky.
Iskra preskočí takmer okamžite, no čosi vo vzduchu im bráni, aby svojim citom nechali voľný priebeh. Obaja však pocítia nový elán, príval vášne a spaľujúcu túžbu.
Johannes môže mať takmer všetko a ženu ako Liana hľadal pridlho, lenže, čo ak mu Liana môže dať všetko, okrem toho jediného, čo si za peniaze nekúpi?
Má vôbec zmysel púšťať sa do vzťahu, ktorý je vopred odsúdený na zánik? Môže ich ťažká prekážka spojiť, alebo ich navždy rozdelí?
foto: Natália Jakubcová / archív M.Z.
