Táto kniha je výsledkom dlhoročného úsilia nazrieť za chrbát propagandy a zdokumentovať pravdivú tvár Putinovho Ruska, ktorú nájdeme ďaleko od Moskvy – v tieni veľkej politiky, vojen i oslňujúceho bohatstva niekoľkých vyvolených. A práve takéto Rusko, šedivé a utrápené, zaujíma investigatívnu novinárku Jelenu Kosťučenko. Stojí za to ho spoznať.
Ti je Moja milovaná krajina.
Jelena Kosťučenko nepíše spoza stola, nebojí sa zašpiniť si ruky, neváha klásť ťažké otázky. Píše o ľuďoch, na ktorých všetci zabudli, o miestach, na ktorých prekvitá hlavne zúfalstvo, bieda, alkoholizmus a prostitúcia.
V knihe s podtitulom Reportáže z Ruska vedľa seba stoja autorkine osobné memoárové texty a ostré reportáže z rôznych kútov Ruska z posledných pätnástich rokov. Spoznávame v nich realitu, akú denno-denne zažívajú ľudia, ktorých súčasný režim systematicky a brutálne vymazáva, či už sú to dievčatá naverbované na sexuálnu prácu v hlavnom meste, kvír ľudia v odľahlých oblastiach, deti bez domova, ktoré si spravili domov z opustenej nemocnice alebo novinári ako ona sama. O tom všetkom píše veľmi priamo a bez štylistických príkras.
Postupne som začala chápať, čo sa deje. Jedného dňa mi mama povedala, že predtým sa naša krajina volala ZSSR a teraz sa volá Rusko. V ZSSR bolo lepšie, jedla bolo veľa a ľudia boli dobrí. Teraz je to inak. Neskôr som sa dozvedela, že mama bola vedkyňou, chemičkou, ale teraz jej tam, kde pracovala, neplatia, a preto pracuje ako upratovačka, učiteľka a ešte aj perie plienky u mňa v škôlke. Preto je taká unavená a nehrá sa so mnou a neobjíma ma tak často, ako chcem. Spýtala som sa, kto môže za to, že ZSSR sa zmenil na Rusko. Mama odvetila, že Jeľcin. A kto je to Jeľcin? Prezident. A čo je prezident? Najhlavnejší človek v krajine.
V marci 2022 Jelena Kosťučenko ako reportérka novín Novaja gazeta prekročila hranice Ukrajiny, aby Rusov a Rusky informovala o vojne, ktorú vedie ich krajina proti svojmu susedovi – to znamenalo aj definitívnu stopku pre posledné slobodné noviny v Rusku a odchod autorky do exilu.
Kniha Moja milovaná krajina nie je len o Rusku. Je to aj obraz nefunkčného sveta, v ktorom sa vytrácajú ľudské väzby, solidarita i mechanizmy vzájomnej podpory. Názov ironicky parafrázuje úvodné verše novej ruskej hymny…
Jelena Kosťučenko je ruská investigatívna novinárka a aktivistka. Od roku 2022 žije v exile. Novinárskej práci sa začala venovať veľmi skoro – už v štrnástich rokoch pracovala pre lokálne jaroslavľské noviny. Viac ako sedemnásť rokov publikovala v Novej gazete – posledných nezávislých ruských novinách, ktoré boli zakázané na jar roku 2022, z dôvodu spravodajského a reportážneho pokrývania vojny v Ukrajine. Za svoju prácu bola ocenená European Press Prize a nominovaná na Cenu Ryszarda Kapuścińského. V roku 2024 obdržala prestížnu Pushkin House Book Prize udeľovanú za non-fiction diela v anglickom jazyku, ktoré sa venujú téme Ruska.
