Je čas aby si štát i každý z nás vstúpil do svedomia…
Približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno pripísať rizikovým faktorom správania sa, vrátane dietetických rizík, fajčenia, alkoholu a nízkej fyzickej aktivity.
26 % všetkých úmrtí na Slovensku mali v roku 2019 na svedomí diétne riziká, čo je o 9 % viac ako priemer EÚ, vyplýva zo štúdie Nevyužitý potenciál stravy, fajčenia a konzumácie alkoholu na Slovensku, za ktorou stoja slovenskí analytici na čele s Martinom Smatanom. Autori štúdie si všímajú aj dĺžku dožitia, ktorá je na Slovensku nielen pod priemerom EÚ, ale aj krajín Vyšehradskej skupiny. Slovensko patrí k najhorším krajinám OECD čo sa týka diétnych rizík. Vo vysokej spotrebe cukru sme dokonca prekonali aj USA. Za ostatných dvadsať rokov sme spotrebu cukru viac ako zdvojnásobili. Rovnako sa zdvojnásobila aj miera obezity u mladistvých. Alarmujúce je, že každý šiesty dospievajúci je obézny. Podiel silných fajčiarov sa zvýšil z 22 % na 26 %. V spotrebe alkoholu sme podľa štatistiky na ôsmom mieste spomedzi krajín EÚ. Výdavky slovenských domácností na alkohol sú v porovnaní s EÚ nadpriemerné.
Štúdia Nevyužitý potenciál stravy, fajčenia a konzumácie alkoholu na Slovensku si veľmi detailne všíma niekoľko kľúčových faktorov, ktoré sa týkajú životného štýlu, stravovania, spotreby alkoholu, fajčenia, konzumácie sladených nápojov, nezdravých potravín a porovnáva ich s takými ukazovateľmi, ako je miera odvrátiteľných úmrtí, počet pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, najmä infarktom či cievnou mozgovou príhodou, pľúcnymi ochoreniami a rakovinou.
Úroveň zdravotnej starostlivosti predstavuje v skutočnosti iba 15 – 25 % z celkového zdravotného stavu pacienta. Zvyšných 75 – 85 % tvoria faktory životného prostredia, diétnych návykov – stravovania, konzumácie alkoholu, fajčenia či fyzickej aktivity, ktoré ovplyvňuje každý človek sám.
V roku 2018 bolo na prevenciu na Slovensku vyčlenených menej ako 1 % súčasných výdavkov na zdravotníctvo, zatiaľ čo v EÚ to bolo priemerne 2,8 % výdavkov. „Nie je preto prekvapujúce, že približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno pripísať práve rizikovým faktorom správania,“ hovorí analytik Martin Smatana.
V spotrebe cukru sme prekonali USA
„V porovnaní 47 európskych krajín, čo sa úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia týka, z dôvodu zlého stravovania alebo inak povedané z dôvodu diétnych rizík, sme na siedmom najhoršom mieste,“ vysvetľuje Smatana.Úmrtnosť na Slovensku je z tohto dôvodu o 140 % vyššia ako priemer EÚ a o 30 % vyššia ako v susednej Českej republike. O nezdravom životnom štýle Slovákov vypovedá aj spotreba cukru, ktorá sa v rokoch 2000 – 2018 viac ako zdvojnásobila a v roku 2016 sme v spotrebe tejto komodity prekonali aj USA. Z 38 krajín OECD sme v spotrebe cukru na 5. mieste a to najmä z dôvodu konzumácie veľkého množstva sladených nápojov, sirupov a džúsov, ktorých spotreba sa ustálila na 106 litroch na obyvateľa ročne.
„Ako problém sa javí najmä konzumácia cukru u mladistvých. Na Slovensku 15-roční mladiství konzumujú o dve tretiny viac sladených nápojov ako je priemer EÚ,“ hovorí Martin Smatana.
Tento zlozvyk spôsobuje aj rastúcu mieru obezity, ktorá sa za ostatné roky v kategórii mladistvých a dospievajúcich takmer zdvojnásobila. Každý šiesty dospievajúci je v súčasnosti obézny, pričom práve nadváha a obezita spôsobuje okrem kardiovaskulárnych rizík aj sociálne a psychické problémy mladých ľudí.„To čo spája zlé štatistiky väčšiny postkomunistických krajín je podľa môjho názoru strata pocitu zodpovednosti za vlastné zdravie. To sa objavuje aj u mileniálov. Celé generácie postkomunistických krajín boli udržiavané v tom, že štát je zodpovedný a ten sa má starať, žiaľ je to mylná predstava,“zdôrazňuje prof. MUDr. Róbert Hatala, CSc., hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre kardiológiu.
Regulačné opatrenia v záujme verejného zdravia
Zvrátiť tento nelichotivý stav sa dá len efektívnou politikou a zásahom štátu formou prísnej regulácie. Ide o pomerne ľahko realizovateľné opatrenia, ktoré však môžu pôsobiť preventívne. Hovoríme o zákaze trans-tukov, povinnej regulácii soli v potravinách, dani zo sladených nápojov a dotácii na ovocie a zeleninu, zhodujú sa autori štúdie.
„Prísne zníženie trans-mastných kyselín sa osvedčilo v Dánsku, ale aj v USA. Povinné limity na trans-tuky majú aj Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko a iné krajiny, a k rovnakému opatreniu by malo pristúpiť aj Slovensko, vzhľadom na presvedčivé dôkazy o tom, že práve tieto tuky sú spojené s kardiovaskulárnymi úmrtiami,“ hovorí Smatana. Nemenej dôležitým opatrením je aj nevyhnutná politická intervencia na zníženie príjmu soli v potravinách, zavedením legislatívy, ktorá by uložila výrobcom cielené zníženie soli v ich produktoch.
Daň zo sladených nápojov je najbežnejšou intervenciou štátu na zmenu stravy obyvateľov s veľkým prínosom na zdravie ľudí. Poľsko či Maďarsko len nedávno zaviedli dane z cukru a rovnaké opatrenie vo výške 10 alebo 30 % zdanenia odporúčajú autori štúdie aj na Slovensku. Pozitívny účinok na zníženie zbytočných úmrtí, zníženie výdavkov na zdravotnú starostlivosť a stratu produktivity môže vyvolať aj dotácia na ovocie a zeleninu.
Róbet Hatala %Stefan Laššan
Sme silní fajčiari, cestou môžu byť bezdymové alternatívy
Čo sa životného štýlu týka, Slovensku patrí nelichotivé miesto aj v podiele fajčiarov – zvýšil sa z 22 % na zhruba 26 %. Medzi nezamestnanými je podiel fajčiarov dvakrát vyšší ako v ostatnej populácii. Používanie elektronických cigariet je stále veľmi nízke, len na úrovni 2,9 %. Práve bezdymové alternatívy s menej škodlivými účinkami na zdravie ľudí môžu mať pozitívnejší vplyv na mieru ochorení akými sú napríklad chronická obštrukčná choroba pľúc, cievna mozgová príhoda či ischemická choroba srdca.
V spotrebe alkoholu máme nelichotivé prvenstvo
Okrem rizikovosti tabaku a fajčenia sa autori štúdie zamerali aj na alkohol, ako rizikový faktor spôsobujúci nielen rôzne druhy rakoviny (hltana, hrtana či pečene), ale aj na jeho škodlivé účinky na ľudský mozog, psychiku a sociálne správanie. V porovnaní so Západnou Európou má Slovensko v rámci kultúrnej tradície výraznejšie zastúpenie alkoholu a jeho vyššiu priemernú spotrebu. Podľa Eurostatu, čo sa výdavkov slovenských domácností na alkohol týka, sú nadpriemerné a predstavujú približne 2,3 % príjmu domácností. Podľa údajov WHO z roku 2018, priemerná spotreba čistého alkoholu ročne predstavuje na Slovensku 11,5 litra čo je vysoko nad svetový priemer.
Autori analýzy pri alkohole naznačujú jasné regulácie štátu v záujme čo najefektívnejšej politiky. Ide primárne o propagáciu nápojov s nižším množstvom alkoholu, obmedzenie predaja alkoholu po 22. hodine a zvýšenie vekovej hranice na konzumáciu alkoholu na 21 rokov.
Pripravil Grape PR
foto: GrapePR / Shutterstock
