Baja Dolce je slovenská autorka, ktorá debutovala na knižnej scéne s romanticko-erotickou trilógiou Placebo, ktorá je podľa slov autorky z veľkej časti inšpirovaná skutočnými udalosťami. V dnešnom rozhovore sme pre vás vyspovedali autorku o tom, čo si myslí o knižnej scéne na Slovensku, o tom, čo pre nás chystá budúci rok a takisto sa dozviete o tom, že prvý diel trilógie Placebo vyšiel až na druhý pokus.
Kedy sa v tebe zrodila vášeň pre písanie a kedy prerástla do tvorivej činnosti, ktorú si predstavila svetu?
Písať som začala, keď som mala trinásť. Začalo to všetko školskými novinami, knihou Harry Potter a následne vlastným blogom, kde som písala poviedky. To, že by som chcela vydať knihu do sveta, som mala v sebe zakorenené veľmi dlho, avšak musela som do toho štádia dospieť.
V trilógii Placebo si sa vyhrala s osudmi hlavných hrdinov a život ich veľmi nešetril, priam im naložil viac, než by si zaslúžili. Čerpáš inšpiráciu z reálneho života, alebo naplno povoľuješ uzdu svojej fantázii?
Konkrétne v trilógii Placebo som sa inšpirovala skutočným životom a ako vieme, ten býva najhorší scenárista. Sú však diela, kde sedí na režisérskej stoličke moja fantázia. Z pozície čitateľky sama vyhľadávam príbehy, ktoré sú písané podľa skutočných udalostí, pretože vždy rozmýšľam, čo v príbehu bola realita a čo len fikcia.
Na platforme Wattpad si okrem Placebo trilógie zverejnila aj ďalšie dva príbehy – Horkosladké esencie a Habibi. Aké máš plány s týmito rukopismi? Plánuješ ich ponúknuť vydavateľstvu?
Horkosladké esencie a Habibi určite vyjdú aj v knižnej verzii a nezáleží na tom, či to bude prostredníctvom vydavateľstva, prostredníctvom mňa alebo aj kombináciou. V každom prípade, rok 2020 bude u mňa patriť týmto dvom titulom, ktoré si už na platforme Wattpad získali svoje čitateľky a niekoľko tisíc prečítaní.
Ako sme už spomínali, napísala si tri rôzne príbehy, ktoré si získali veľa čitateľov, ale ktorý z nich je Tvojou najväčšou srdcovkou?
Mojou srdcovkou je jednoznačne príbeh Placebo, pretože to bol môj prvý literárny počin vážnych rozmerov, pretože sa mi kvôli deju písal veľmi ťažko, pretože som sa pri týchto knihách naučila veľmi veľa. Všetky moje diela majú pre mňa veľkú hodnotu, nerada niečo označujem pred-titulom s označením „naj“, avšak viem, že toto prvenstvo aj napriek nedokonalostiam patrí príbehu Emy a Chrisa.
Čo hovorí na tvoju tvorbu okolie a rodina?
Rodina a blízki ma podporujú od začiatku, čo som sa priznala s túžbou, že by som niečo rada publikovala. Moji rodičia ma od detstva viedli k plneniu si svojich snov, k pracovitosti a k čestnosti. Obom som neskutočne vďačná za všetko, čo pre mňa ako dcéru či ako začínajúcu autorku urobili. Veľkú podporu dostávam aj od svojej sestry a môjho manžela. Nikdy sa mi nesmiali, keď som snívala a nahlas o tom rozprávala. Práve naopak, s úsmevom mi povedali, že to zvládnem.
Našli by sme na svetovej či domácej scéne autorov alebo autorky, ktorí výrazne ovplyvnili tvoju tvorbu?
Asi ani nie. Môj literárny vkus je dosť široký, a preto nemám žiadne knižné vzory, ktorými by som sa nechala ovplyvniť. Snažím sa písať tak, aby to bavilo mňa samotnú. Pri písaní sa riadim akousi intuíciou a snažím sa do príbehov vložiť kus seba v podobe citu či emócií.
Našli by sme v zásuvke tvojho „písacie stola“ nejaký rukopis, ktorý si síce napísala, ale nikto okrem teba ešte nedostal možnosť prečítať si ho?
Áno. Placebo má svojho predchodcu – ten istý názov, tie isté postavy, avšak keď som bola približne v polovici knihy, musela som skončiť. Nebolo to ono. Zahodila som niekoľko desiatok strán textu a začala som od začiatku. Chvalabohu (smiech).
Máš v písaní nejaký špeciálny sen, ktorý by si si chcela splniť?
Určite mám literárne sny a postupne na nich pracujem. Snažím sa, aby každá moja kniha bola niečím iná. Aby sa od seba postavy diametrálne odlišovali a dokonca občas mením štýl písania. Nebojím sa ani drsnejších tém a príbehov „z ulice“.
Čo si myslíš o slovenskej knižnej scéne? Vnímaš nejaké jej nedostatky, ktoré by si chcela zmeniť?
Slovenská knižná scéna, ako aj celosvetová knižná scéna, je založená na šikovnosti vydavateľstva alebo na samotnej akcii autora. Rozumiem tomu, že sa viac oplatí staviť na „overených“ autorov či preklady svetových bestsellerov, no podľa mňa je u nás veľmi slabá podpora mladých začínajúcich autorov. A ak sa aj nejakému mladému autorovi podarí knihu vydať cez nejaké vydavateľstvo, musí si prejsť rôznymi patáliami – či už jeho rukopis posúvajú na neskôr, alebo sa mu dostane slabého marketingu, slabej propagácie a nakoniec to ostane na ramenách samotného autora. V poslednej dobe sa prikláňam na stranu všetkých, ktorí sa rozhodli zabojovať a svoje dielo si vydali sami.
Záverečný diel trilógie Placebo, Placebo My, je už vo všetkých dobrých kníhkupectvách. Na čom pracuješ teraz?
Momentálne literárne takmer nepracujem. Knihy na budúci rok mám pripravené, a tak nastal konečne čas, kedy si môžem užívať chvíle voľna a čas s rodinou. Takisto si užívam prvé ohlasy od čitateľov na knihy Placebo, ktoré mi pripomínajú, čo je na písaní to najkrajšie – všetky tie emócie, ktoré dokážeme knihami v čitateľoch vyvolať. Verím, že si moje knihy nájdu presne tých čitateľov, ktorí ich potrebujú.
foto: Archiv B.D.
