„Môj príbeh je príbehom mnohých dievčat, chlapcov, žien i mužov. V Česku volajú druhú generáciu Vietnamcov „banánové deti“. Zvonka žlté, zvnútra biele. Je to opis, ktorý nás redukuje na farbu pokožky, ale nezabránilo to jeho spopularizovaniu.“
Jej vietnamské meno bolo Hoa Nguyễn Thị, no dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať…
Kvet Nguyen veľmi otvorene hovorí o živote a tradíciách, zvykoch pomerne uzavretej vietnamskej komunite. „Na papieri som síce Slovenka, ale neustále musím dávať tomuto faktu zmysel. Aj preto som napísala túto knižku,“ tvrdí.
Jej príbeh Všetko, čo nás spája je príbehom mnohých dievčat, chlapcov, žien i mužov, ktorí na Slovensko prišli z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Otvorene hovorí o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve.
Pre bielych som teda bola cudzinkou – Vietnamkou, ale aby to bolo ešte zložitejšie, ako cudzinka som sa cítila aj medzi Vietnamcami. Keď sme navštívili dedinu vo Vietname, odkiaľ pochádza moja rodina, cítila som sa tam nepatrične. Pre miestnych som bola príliš biela, výstredne som sa obliekala a správala sa inak než oni.
Opisuje ako od desiatich rokov začala pomáhať rodičom v obchode, najskôr v tržnici, neskôr v kamennom obchode. Na pulte boli porozkladané rifle pre mužov i ženy spôsobom, ako to aj dnes vidíme na Miletičke. Jedny cez druhé, aby sa ich zmestilo veľa…a ona behala okolo pultov a debatovala so zákazníkmi. Jej výhodou bolo, že má dobrú slovenčinu…
Ústrednou témou vietnamskej kultúry je totiž jedlo.
Vietnamská gastronómia je svetovou kuchyňou a polievka phở je preslávená natoľko, že aj mnoho ľudí nevietnamského pôvodu vie, kedy je vývar kvalitný a kedy bol varený len hodinu alebo dokonca z bujónu. Ľudia na celom svete poznajú koreniny či chuť tradičnej vietnamskej omáčky z rýb, ktoré tvoria chuť umami v celej polievke Jedlo je tým, čo dokáže spojiť Nevietnamca s komunitou aj bez spoločného jazyka. Tým jazykom je totiž práve jedlo. Ním vyjadrujeme, že ste vítaní a že sme otvorení konverzácii.
