Diabetes patrí medzi najväčšie výzvy zdravotníctva v 21. storočí. Len na Slovensku je v registri NCZI evidovaných viac ako 380 000 pacientov s diabetom. Približne 90 % tvoria pacienti s diabetom 2. typu, ostatní sú diabetici s cukrovkou 1. typu. Alarmujúce je, že pravdepodobne až 230 tisíc ľudí toto ochorenia má, ale nemá ho diagnostikované a teda sa ani nelieči. Upozorniť na dôslednejšie vyhľadávanie a liečenie diabetes chce aj tohtoročný Svetový deň diabetu, ktorý si pripomíname 14. novembra.
Odborníci hovoria, že pandémia COVIDU negatívne zasiahla nielen do manažmentu pacientov s diabetom, ale významne ovplyvnila aj štatistiky úmrtnosti na COVID-19. Podiel úmrtí v skupine diabetikov na koronu bol v druhej vlne až sedem krát vyšší ako v skupine nediabetikov! Navyše, diabetickí pacienti majú aj zvýšené riziko ťažkého priebehu ochorenia s vyššou mierou hospitalizácie a potrebe umelej pľúcnej ventilácie, ako aj horších následkov po prekonaní ochorenia, takže sa dá hovoriť až o pandémii cukrovky v pandémii COVIDU.
ALARMUJÚCE ČÍSLA…
„Celosvetovo trpí cukrovkou 425 mil. ľudí čo je jeden z jedenástich dospelých a predpokladá sa, že do roku 2045 sa toto číslo zvýši na 642 mil.“ hovorí doc. MUDr. Katarína Rašlová CSc., predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti. Aj na Slovensku rastie počet pacientov s cukrovkou každý rok. „Intenzívny vývoj vo vede a teda aj medicíne priniesol dôležité nové poznatky o regulácií metabolických procesov. Odzrkadľuje sa to v neustále rastúcich nových možnostiach liečby, ktorá je komplexná, ale dá sa “ušiť na mieru“ pacienta. Pod komplexnosťou sa myslí diagnostika a liečba nielen cukrovky, ale s ňou súvisiacich makrovaskulárnych a mikrovaskulárnych komplikácií,“ hovorí docentka Rašlová. „Ambulantná špecializovaná starostlivosť o pacientov s cukrovkou má na Slovensku 50-ročnú históriu. Priekopníci a zakladatelia tohto systému boli vizionári. Nie každý odborník vtedy predpokladal, že dôjde k takému dramatickému vývoju v medicíne, ktorý potvrdí, že tento systém má veľkú výhodu. Avšak nič nie je len ideálne. Slovenská diabetológia má problémy ekonomické, nedostatok mladých lekárov a negatívny prístup ministerských úradníkov v zmysle zlej interpretácie smernice EU. Blokujú automatické uznávanie kvalifikácie v rámci EU a spôsobuje to nezáujem mladých lekárov špecializovať sa v tomto výnimočne rýchlo sa vyvíjajúcom medicínskom odbore. SDS vynakladá obrovské úsilie, aby sa tieto problémy vyriešili a aby sme sa mohli venovať odbornému rastu a tým mohli prispievať k zlepšeniu kvality života našich pacientov,“ vysvetľuje docentka Rašlová.
100 ROKOV INZULÍNU
Historickým míľnikom v liečbe cukrovky bol objav inzulínu v roku 1921. Práve v tomto roku si pripomíname sté výročie od toho vedeckého a medicínskeho objavu, za ktorý americkí vedci Frederick Banting a Charles Best získali Nobelovu cenu. Odvtedy sa liečba inzulínom stala neodmysliteľnou súčasťou terapie miliónov diabetikov na celom svete. „Medzi ďalšie historické míľniky patrí uvedenie glukomeru na trh, ako aj prvej mini inzulínovej pumpy či inzulínového pera, objavov, ktoré významne zlepšujú kvalitu života pacientov s cukrovkou,“ vysvetľuje doc. MUDr. Zbynek Schroner, PhD., hlavný odborník MZ SR pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy, a podpredseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti. „Vývoj sa však nezastavil. Práve naopak. Nové inovácie v liečbe, ale aj inovácie v zdravotníckych pomôckach prinesú väčšiu flexibilitu a komplexnejší prístup k starostlivosti o pacientov s cukrovkou. Toto storočie bude storočím bazálnych a kardioprotektívnych inzulínov, perorálnej liečby novej generácie či transformačných terapií kmeňovými bunkami,“ vysvetľuje docent Schroner.
JEME VIAC, HÝBEME SA MENEJ
Napriek vedeckému a medicínskemu pokroku je dôležitou súčasťou správneho manažmentu pacientov s cukrovkou ich životospráva a dodržiavanie liečebného plánu. „Medzi základné piliere optimálnej liečby cukrovky patrí strava, pohyb a dodržiavanie liečby,“ hovorí MUDr. Jozef Lacka, PhD., MBA, diabetológ. Upozorňuje, že: „za ostatných 40 rokov sa zvýšil príjem energie v jedle o 23 %, ale pohybujeme sa až štyrikrát menej!“ Pravidelný pohyb 30 – 45 minút má priaznivý vplyv na diabetes, rovnako by pacienti mali dbať na úpravu hmotnosti pokiaľ trpia nadváhou. Diabetici by mali pravidelne raňajkovať a zjesť aspoň tri porcie zeleniny denne, obmedziť užívanie alkoholu a vyhýbať sa fajčeniu. Vhodné je konzumovať chudé mäso a ryby, celozrnný chlieb a stravu upravovať najmä dusením a varením. „Existuje zásada rozdelenia taniera diabetika. Polovicu taniera by mala tvoriť zelenina, jednu tretinu bielkoviny a jednu tretinu sacharidy,“ vysvetľuje MUDr. Lacka.
STÚPLA ÚMRTNOSŤ CUKROVKÁROV POČAS PANDÉMIE
Odborníci sa zhodujú v tom, že každoročný celosvetový nárast počtu pacientov vyvoláva pandémiu cukrovky v pandémii COVIDU. Diabetickí pacienti majú zvýšené riziko ťažkého priebehu tohto infekčného ochorenia a vo väčšej miere vyžadujú umelú pľúcnu ventiláciu. „Zo slovenskej štúdie, ktorá porovnávala dáta o úmrtiach diabetických pacientov pred a počas pandémie vyplýva, že podiel zomrelých diabetikov počas pandémie stúpol o 45 % a na celkovom počte zomrelých poistencov stúpol z 26 % na 29 %. Na celkovom počte poistencov pritom diabetici predstavovali iba 5,4%,“ hovorí doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., prezident Slovenskej diabetologickej asociácie a primár diabetológie Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni. Podľa výsledkov rovnakej štúdie, počas druhej vlny pandémie v zime 2020 takmer trojnásobne narástol počet diabetikov, ktorí zomreli v nemocnici, čo poukazuje na to, že dôvodom pre hospitalizáciu týchto pacientov bola vyššia závažnosť ich stavu než pred pandémiou.Zo zistených údajov tiež vyplynulo, že počas pandémie zomierali aj mladší pacienti s diabetom. „Najväčší nárast úmrtí sme počas pandémie zaznamenali v nitrianskom kraji, nasledoval trenčiansky kraj a prešovský kraj,“ vysvetľuje docent Martinka a dodáva: „Je v záujme diabetických pacientov dať sa čím skôr kompletne zaočkovať.“ Títo pacienti majú veľmi vysoké riziko ťažkého priebehu ochorenia, vrátane úmrtia a aj prekonanie COVID-19 vedie u týchto pacientov k dlhodobému zhoršeniu glykemickej kontroly a často sa rozvíja tzv. post-covidový syndróm. Pacienti by napriek zhoršujúcej sa pandemickej situácii by mali okrem zaočkovania sa dodržiavať stanovenú liečbu a snažiť sa o čo najlepšiu kontrolu glykémie. Dbať na to, aby mali k dispozícii lieky, potrebné zdravotnícke pomôcky a aby dodržiavali všetky protipandemické opatrenia a liečebný režim.
VYZVA PACIENTSKEJ ORGANIZÁCIE NA OČKOVANIE
Vzdelávať diabetikov sa snaží aj pacientska organizácia Zväz diabetikov Slovenska. Ako hovorí jej predseda Jozef Borovka: „Pred sto rokmi po vynájdení inzulínu ani jeden diabetik neváhal a súhlasil s touto liečbou. Vedel, že jedine toto mu zachráni život a bude sa môcť tešiť zo svojho života v kruhu blízkych. Dnes po 100 rokoch sme múdrejší, vzdelanejší, na vysokej odbornej úrovni a aj vyspelejší. Je preto zarážajúce, keď pred 100 rokmi vedeli ľudia pochopiť jedinú možnosť záchrany svojho života aplikovať si denne inzulín, že dnes mnohí nechápu, že vakcinácia proti COVID-19 je tou jedinou alternatívou ochrany života a zdravia človeka a spoločnosti.“
Pripravil: Grape PR
