Slovinci si o svojej krajine hovoria, že síce dostali do daru nie veľa prírodných krás, ale tie čo majú sú jedinečné a starostlivo si ich chránia. Spomedzi nich najviac vyniká najväčší európsky jaskynný komplex podzemných krasových útvarov – Postojnska jama.
Nachádza sa v regióne Karst asi hodinu cesty autom južne od hlavného mesta Ľubľana. Do tejto turisticky najznámejšej jaskyne na svete príde ročne viac ako pol milióna ľudí. Teplota je tu po celý rok 8 – 10 ºC, ale keď prídete naľahko oblečený, požičajú vám teplú pelerínu. Navštevujú ju nepretržite od jej sprístupnenia spred vyše 200 rokmi a presne toľko ju aj skúmajú speleológovia, geológovia a ďalší slovinskí i zahraniční vedci.
Postupné odhaľovanie
Jaskynné priestory Postojnej poznali ľudia už v 13. storočí. Dôkazy o tom sa nachádzajú v najstaršej časti jaskyne medzi rôznymi mladšími dobovými nápismi. Prvých 300 metrov upravených chodníkov, lemovaných vápencovými výtvormi si však návštevníci prezreli až v roku 1818. Traduje sa, že prvým oficiálnym turistom bol Ferdinand I. Najväčšiu časť interiéru jaskyne objavil 14. marca 1818 strážca majáku Luke Cec. Keď chystal so spolupracovníkmi osvetlenie jaskyne na návštevu rakúskeho cisára, oddelil sa od ostatných a náhodou naďabil na tunel a za ním sa mu otvorili ďalšie nádherné priestory. Dnes ma jaskyňa pre turistov sprístupnených viac ako 5 km chodníkov a preskúmaných 21 km podzemia.
Podzemný labyrint
Biele kvaple z čistého vápenca tvoria bielu sieň, inde dominuje červená, žltá, hnedá, sivá až čierna. Najkrajší stalagmit Postojnej sa nazýva geniálny alebo briliant. Tvarom pripomína veľkú lesklú a svietivo bielu sochu. Cez strop naň vytrvalo kvapká silne vápenatá voda a stále nanáša tenké vrstvy čistého vápnika. Vedľa neho stojí mohutný hnedastý kvapľový pilier. Táto úžasná dvojica je symbolom jaskyne. Minerálmi nasýtená voda tvorí stalaktity, pokrýva steny a stropy fantastickými útvarmi ako sú sintrové záclony, závesy či vodopády, inde zase akoby sochami neskutočných tvarov, stropy vápencovými ihličkami, ktoré pripomínajú čipku, tenké rezance alebo hrubšie špagety.
Ekologická prevádzka
Spočiatku sa jaskyňou kráčalo v stabilnej teplote 8 ºC pešo so sviečkami, kahanmi a fakľami. Dnes osvetľujú moderné svietidlá (bez káblov) najkrajšie priestory jaskyne ako umelecké diela v galérii a len čo skupina turistov zájde ďalej, automaticky sa vypínajú. V roku 1857 pri návšteve cisárovnej Alžbety a Františka Jozefa vybudovali v jaskyni železnice Viedeň – Tertst prvú podzemnú železnicu. Po koľajniciach sa ťahali vozíky s turistami. Vystriedal ich špeciálny motoráčik a dnes hostia obdivujú podzemné bohatstvo z moderného ekologického elektrovlaku. Po vyše troch kilometroch prechádzate ďalej peší bezpečnými nešmykajúcimi sa chodníkmi. Keď sme prešli mostom ponad priepasť s riekou Pivkou na dne, ocitli sme sa v obrovskej kongresovej hale pre viac ako tisíc ľudí, v ktorej sa usporadúvajú slávností, koncerty i pobožností. Na jej okraji bola v roku 1899 zriadená prvá podzemná pošta na svete.
Jaskynný živočíchovia
V ďalších priestoroch môžete obdivovať vo veľkých akváriách a viváriách pôvodných jaskynných obyvateľov – chrobáky, rybičky, vodné koníky, kobylky, ježkov, pavúkov či rôznych ulitníkov. Žijú tu i motýle a netopiere. Spomedzi viac ako sto druhov živočíchov však najviac vyniká ružovkastý Proteus Anguinus, symbol jaskyne. So zakrpatenými dvoma pármi nôh a neprerezanými otvormi na oči pripomína miniatúrne mláďa draka či jaštera. Všetky tieto tvory voľne žijú v nesprístupnených častiach jaskyne. Vedeckému pracovisku jaskyne sa pred rokmi podaril mimoriadny úspech: jedinečnému proteusovi, ktorý žije iba v tejto jaskyni, dokázali vytvoriť také priaznivé životné podmienky, že prvýkrát naložil vajíčka a vyliahli sa mláďatá.
Po takmer dvoch hodinách obdivovania jaskynnej krásy sa turisti plný dojmov odvezú vláčikom naspäť k modernej vstupnej hale s kvalitným zázemím pre hostí i zamestnancov jaskyne a ešte dlho uvažujú nad podivuhodnými tvarmi, ktoré v jaskyni príroda vytvorila. Vedenie jaskyne však kráča s dobou a v múzeu záujemcom názorne ukáže a vysvetlí v 3D projektoch, ako sa počas miliónov rokov tvorila jaskynná nádhera, prečo sú napríklad niektoré siene biele, iné červené, hnedé a ďalšie sivé, ako sa vyvíjala zvláštna fauna a pod. Pri vchode do jaskyne vybudovali pred sto rokmi administratívnu budovu, dnes je v nej sídlo vedenia jaskyne, moderného geologického výskumného ústavu i štýlová reštaurácia.
Pripravila: Anna Konečná
Foto: archív Postojska jama
