Nová inscenácia Divadla Pavla Országha Hviezdoslava s názvom Prešporské porno, autorky a režisérky Valerie Schulczovej, rozpráva o časoch normalizácie. Odohráva sa v dvoch časových rovinách, šesť mesiacov po sovietskej okupácii 1968 a v období medzi tvrdou normalizáciou a Perestrojkou. Premiéru mala 16. mája a vidieť ju môžete do konca júna 2024.
Prešporské porno rozpráva o normalizácii, ktorá dopadla nielen na spoločnosť, ale výrazne zasiahla aj divadlo a kultúru. Začala sa vpádom sovietskych vojsk na naše územie v roku 1968 a skončila Nežnou revolúciou. Zastavili sa naštartované demokratizačné procesy krajiny a navrátili represie komunistického systému. Upevnila sa vláda jednej strany, posilnil sa policajný aparát a moc Štátnej bezpečnosti. Z vedúcich pozícií v masmédiách, kultúre, súdnictve a v spoločenských a politických organizáciách boli odstránení odborníci. Intelektuáli a pracovníci v médiách boli podrobení vyšetrovaniu. Štátne orgány obmedzili televíziu, rozhlas i tlač. Z národných výborov odstránili poslancov, ktorých nahradili politicky spoľahlivé osoby. Vo vedeckých ústavoch, na vysokých školách, v kultúrnych inštitúciách neustále prebiehali previerky. Platila cenzúra. Žili sme v diktáte, neslobode a strachu. Poslušní, pokorení, bez dôstojnosti, bez nádeje a zlomení.
Dnes stojíme nad priepasťou, pozeráme sa do nej a vidíme takmer to isté. Moc jednej strany, aroganciu polície, ovládnutie tajnej služby, čistky, odvolávanie odborníkov z vedúcich pozícií, snahu ovládnuť justíciu a manipulovať štátne média a zastrašiť súkromné. Prešetrovanie kultúrnych inštitúcií a umelcov, dehonestáciu menšín, absolútnu neúctu k prírode, snahu umlčať inštitúcie chrániace demokraciu a slabších. A naopak: podpora rodinkárstva, podpriemeru, surovosti, cynizmu, nenávisti, ponižovania, klamstva, strašenia, nebezpečnej manipulácie a prekrúcania pravdy. Tak ako vtedy, aj dnes je hlavným nepriateľom vraj západ. Všetko pod čakajúcim, pozorným okom ruského brata, okupanta. Žijeme síce ešte v demokracii, ale hranica medzi slobodou a diktatúrou je krehká. Pád do priepasti by sme nemuseli prežiť.
Téma inscenácie Prešporské porno, ktorá nadväzuje na ostatné dramaturgické línie divadla (Pozsony Dance Club, Pressburger Fight Club), mala byť pôvodne iba pohľadom do minulosti. Ale nie je. „Pôvodne sme mali inscenovať iný text, ktorého realizáciu sme presunuli na začiatok budúcej sezóny a rozhodli sa aktuálne reagovať na zmenu spoločenskej paradigmy. Začína sa totiž meniť nielen naša hodnotová orientácia, ale premena krajiny sa začala realizovať cez kultúru, tvorcov, inštitúcie a moc chce rozhodovať o tom, čo je umenie. Aké má byť, aby bolo hodné národa, svetla božieho a financovania zo strany štátu. Míľovými krokmi sa vraciame vzad a už to nie je ani radostné, ani zábavné. Minulosť nám klope na dvere, lebo sme pred ňou kedysi tie dvere zabuchli. Slobodu sme si nikdy poriadne nevybojovali a preto nám nechutí. Umenie má byť aj vizionárske. Chcem veriť, že naše čierne vízie sa na realitu nikdy nepremenia tak, aby sme museli zažiť to, čo generácie pred nami. Jedna totalita na jeden život stačí. Aj keď naši starí rodičia by mohli protestovať, že prežiť sa dajú aj dve. Ale niekedy je užitočné spomenúť si na dobrú radu – toto doma neskúšajte,“ hovorí autorka hry a režisérka inscenácie Prešporské porno Valeria Schulczová.
Prvá časť inscenácie sa odohráva vo februári 1969 v neologickej synagóge na Rybnom námestí, v ktorej v tom čase sídlilo televízne štúdio. Mladá režisérka aktualizuje Hviezdoslavovu tragédiu Herodes a Herodias, ktorá je predovšetkým hrou o moci, o jej zhubnom vplyve na človeka a o ceste k nej. Práve v tejto ceste vidno paralely s nástupom tvrdej ruky normalizačného režimu. Intrigáni ničia tých morálnych, pretože nastavujú zrkadlo ich svedomiu. Bezcharakterní sa chcú zbaviť charakterných. Téma svedomia, či skôr vedomia vlastných pochybení, je to, čo hýbe osudmi dramatických postáv v príbehu Herodes a Herodias, ale aj v príbehu hercov, ktorí museli poslúžiť vyššej moci. Lebo nemohli inak. Synagóge v tom čase zostávali už iba dva mesiace života. Spoločenské ovzdušie sa zmenilo, dôležitý bol pokrok a svetlé zajtrajšky. Staré sa búralo, nové budovalo. Situácia v krajine bola napätá. Na Václavskom námestí v Prahe sa v tom čase na protest proti šíriacej sa beznádeji upálil študent Ján Palach. V liste na rozlúčku požadoval najmä okamžité zrušenie cenzúry. O mesiac neskôr ho nasledoval študent Jan Zajíc. Palach a Zajíc a mnoho ďalších boli pochodňami, ktoré chceli pohnúť svedomím mlčiacej väčšiny.
Druhá časť inscenácie prenesie divákov do divadla, kde sa práve nakrúca zábavná relácia Československej televízie. Sme v období reálneho socializmu. Kolektívna zábava je nástrojom strany na učičíkanie občanov. Chlieb a hry. Presnejšie, istoty a televízor. Dve, na prvý pohľad rozdielne dejstvá sú si však oveľa bližšie než by sa mohlo zdať.
V Prešporskom porne diváci uvidia Annamáriu Janekovú, Bronislavu Kováčikovú, Mila Kráľa, Martina Madeja, Kristínu Tormovú, Anikó Vargovú, Marcelu Cmorejovú, Martina Hasáka a Martina Dohňanského. Dramaturgičkou hry je Tereza Hladká. Hudbu skomponovala Marcela Cmorejová. O scénu sa postaral Pavol Andraško, ktorý je s Valeriou Schulczovou aj spoluautorom kostýmov.
Prešporské porno je poslednou premiérou DPOH v sezóne 2023 / 2024.
Témami májového Divadelného Podcastu Országha Hviezdoslava budú Prešporské porno a normalizácia. Pozvanie na rozhovor prijali herečka z inscenácie Prešporské porno, Anikó Vargová a dramaturgička činohry Slovenského národného divadla, Darina Abrahámová, ktorá zažila normalizáciu v divadle. Nahrávanie podcastu sa uskutoční 27. mája o 15. hodine v DPOH.
Ambíciou divadelnej sezóny 2023/2024 v DPOH a zámerom tvorcov bola snaha pochopiť našu minulosť, nebáť sa za ňou obzrieť, konfrontovať ju, byť k nej kritický, nezatvárať pred ňou oči ani nezabúdať na ňu pri pohľade do budúcnosti.
Foto: Adam Kosso a DPOH
