Surva, medzinárodný festival maškarných hier, ktorý sa koná v meste Pernik, je najväčšou udalosťou svojho druhu nielen v Bulharsku, ale aj na celom Balkánskom polostrove. Priemerne okolo 6 tisíc účastníkov z viac ako 100 skupín z každého folklórneho regiónu Bulharska, ale aj iných európskych krajín, či Ázie a Afriky sa zúčastňuje na tejto nezabudnuteľnej akcii, ktorá je zároveň aj súťažou o najkrajšie a najlepšie skupiny.
Festival Surva podporuje a propaguje rôzne staroveké bulharské zvyky, ktoré aj v súčasnosti sú stále živé, predstavujú dôležitú súčasť bulharskej folklórnej tradície a sú určené na to, aby boli vykonávané a predvádzané jednotlivými mužmi a ženami. Svojou konkurenčnou povahou nie je festival len obyčajným miestom konania, ale aj výnimočnou súťažou pre živé zhmotnenia tejto tradície, konkrétne Kukerov a Survakarov.
Mesto Pernik organizuje festival Surva už od roku 1966. Oficiálne rozhodnutie organizovať tento festival prišlo v roku 1965 a prvý ročník festivalu sa začal dňa 16. januára 1966. Po 19 rokoch, teda v roku 1985, získal festival status medzinárodného podujatia. O desať rokov neskôr, v roku 1995, Medzinárodná federácia karnevalových miest prijala mesto Pernik za svojho právoplatného člena, čím nadobúda plné členstvo v najdôležitejšej organizácii svojho druhu. V júni 2009 bol Pernik vyhlásený za Európske hlavné mesto Survov a Mummerov. Mummer je akákoľvek osoba, ktorá je prezlečená na maškarný štýl do nejakého svojho kostýmu, ktorý niečo znázorňuje, vyjadruje, či prezentuje. V bulharskom ponímaní má každá takáto osoba na hlave svoju masku, ktorá znázorňuje buď zviera alebo nejakú mysterióznu postavu. Maska spolu s celým kostýmom doplnená o špeciálne tance Kukerov na uliciach majú spoločne za cieľ odohnať všetko zlo od ľudí a naopak privodiť im všetko len to dobré.
Pernik sa nachádza v západnom Bulharsku, už takmer pri hraniciach so Srbskom, niekoľko kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Sofia. Ani napriek tomu, že má okolo 80 tisíc obyvateľov, nie je vyhľadávanou turistickou destináciou, pretože mesto ako také nemá turistom čo ponúknuť. Tento fakt sa mení každý posledný januárový víkend, kedy sa od piatku do nedele organizuje v meste už spomínaný medzinárodný festival Surva. Práve vtedy sa Pernik mení na najnavštevovanejšie mesto v Bulharsku, do ktorého prichádzajú turisti, cestovatelia, fotografi, ale najmä samotní Bulhari, aby si na vlastné oči pozreli najväčšie kultúrne dedičstvo, ktoré Bulharsko ako krajina vie ľuďom ponúknuť.
Účastníci sa v spoločnosti svojich skupín postupne posúvajú v sprievode po uliciach mesta až k samotnému centru Pernika, kde ich na najväčšom námestí čaká burácajúci dav nadšených ľudí spolu s odbornou porotou festivalu, ktorá nielen všetky skupiny verejnosti predstavuje, ale ich aj zároveň hodnotí. Na námestí pred zrakom tisícok ľudí predvedie každá skupina svoje vystúpenie, ktorého posolstvo je vždy veľmi hlboké, súvisí s bulharskými zvykmi a tradíciami. Súťažiaci sem prichádzajú, aby sa pokúsili vyhrať, aby zažili nefalšovanú atmosféru, aby sa poriadne zabavili, ale hlavne, aby získali pocit, že boli toho všetkého súčasťou. Návštevníci si sem idú pozrieť prehliadku Kukerov s ich vystúpeniami, chcú vidieť unikátne kukerské masky zblízka, chytiť sa ich, nech im prinesú šťastie a zdravie. Odchádzajú omladení, vybúrení, ale najmä plní pozitívnej energie.
Maškarné rituály pochádzajú zo starých pohanských čias a sú stále v živote bulharskej folklórnej tradície. Bulharské maškarné hry sú prevažne prepojené v kontexte sviatkov medzi Vianocami a Veľkou nocou. V rôznych regiónoch Bulharska nosia ľudia masky počas dvanástich dní vianočných sviatkov (od Vianoc, cez Nový rok, až do sviatku Epifánie), počas dňa Sirni Zagovezni (nedeľa pred pôstom) a počas dňa Todorova Nedelia (nedeľa pred začiatkom Veľkej noci). V západnom Bulharsku sú ľudia, ktorí vykonávajú tieto rituály okolo Nového roka, známi ako Survakari, zatiaľ čo tí, ktorí sa zúčastňujú na maškarných hrách pred začiatkom jari, sa nazývajú Kukeri. Symbolický význam decembrových a januárových rituálov súvisí s koncom starého roka a príchodom nového, ktorý so sebou prináša prebudenie prírody do jej nového života. Tieto rituály majú za cieľ odoslať zvesť prírode, aby Bulharov odmenila v podobe bohatej úrody, zdravia, šťastia, plodnosti pre ľudí a zvieratá. Sú určené na vyháňanie zlých duchov a prípravu ľudí na nový začiatok v akomkoľvek zmysle.
Tanec maskovaných mužov je mystickou jednotou rytmu, zvuku a farby. Pohybujú sa v špeciálnom rytmickom kroku. Nosením pôsobivých masiek a jedinečných kostýmov naplnia ovzdušie každej dediny alebo mestečka so zvukom stoviek zvonov a šeptajúcich želaní. Maska podľa folklórnych presvedčení chráni pred škodlivým vplyvom nečistých síl. Bulharské kukerské masky sú bohatým zdrojom informácií o rôznych etnografických oblastiach krajiny. Zvuk zvonov rôznej veľkosti zavesených okolo pása tanečníkov posilňuje ochranné vlastnosti masiek. Každá skupina maskovaných mužov znázorňuje rozličné typy ľudí či povolaní. Podľa tradície sa kukerských tancov nemôžu zúčastňovať žiadne ženy, pretože je to výhradne mužská záležitosť, nehľadiac na vek muža či chlapca, no v posledných rokoch čoraz častejšie vidieť dlhé ženské vlasy vytŕčať spod strašidelných masiek.
Kostými Kukerov a Survakarov sú v podstate rozdelené na dva druhy: kožušinové a látkové. Masky predstavujú hlavy zvierat alebo zvláštnych tvorov so strašidelnými tvárami. Majú rozsiahle čeluste, rohy, chvosty alebo zuby. Komplikovaná dekorácia z peria je podporená na drevenom ráme. Niekedy však maska môže byť taká jasná ako ľudská tvár, rozmazaná s uhoľným prachom a zamaskovaná s falošnými fúzmi alebo vlnenou bradou. Typické masky sú vyrobené z kozích alebo ovčích koží, krídel a peria z hydiny, rohov, dreva, či listov z kukurice. Ďalšie masky obsahujú textílie, vlnu, koráliky, suché rastliny, papierové doplnky. Účastníci si vyrábajú svoje masky buď sami alebo s pomocou skúsených remeselníkov. Veľkosť masiek sa pohybuje od veľkosti ľudskej hlavy až do niekoľkých metrov, ktoré už pripomínajú živé stromy. Proces výroby kukerskej masky je sám o sebe tajomným rituálom.
Michal Hertlík, cestovateľ, fotograf, dobrodruh, zberateľ, španielčinár. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu, takže ho zaujíma dianie vo svete, geopolitika, história a geografia. Jeho najväčšou vášňou je cestovanie, behanie po svete, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi, skúmanie ich zvykov a tradícií. Aj vďaka veľkým znalostiam španielskeho jazyka sa najviac cíti doma práve v Latinskej Amerike. Miluje všetko latino – krajiny, hudba, tanec, jedlo, ľudia, jazyk.
Michala môžete sledovať na nasledujúcich sociálnych sieťach:
FB stránka: Michal Hertlík / traveller & photographer https://www.facebook.com/michalhertliktravellerphotographer/
INSTAGRAM: michalhertlik https://www.instagram.com/michalhertlik/
