Almaty, bývalé hlavné mesto bývalej sovietskej republiky Kazachstan, má úchvatnú kulisu. Rovno nad ním sa vypínajú takmer po celý rok zasnežené päť tisícové štíty pohoria Zailijskij Alatau. Vyzerajú ako biela čipkovaná záclona. Na kopcoch sa darí lyžovačke a pod nimi aj golfu.
Kazachstan, ležiaci v Eurázii, teda v Európe i Ázii, je čo do rozlohy deviata krajina na svete. S 20 miliónmi obyvateľov však patrí medzi najredšie osídlené. V nekonečnej nehostinnej stepi a rozľahlých púšťach dokázali žiť kedysi nomádi, ktorí putovali za živobytím vždy tam, kde bolo. Dnes ľudia radšej tiahnu do miest.
Kozmonauti, jadrové bomby, Borat
Na druhej strane to bolo ideálne miesto na postavenie kozmodromu, ktorý nazvali Bajkonur. Odtiaľ za čias mohutného ZSSR vylietali a kdesi do stepi aj padali sovietske rakety, odtiaľ sa vybral dobývať vesmír prvý kozmonaut Jurij Gagarin, neskôr prvá žena Valentina Tereškovová a v roku 1999 i prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. Bajkonur má v súčasnosti v prenájme súkromná ruská firma a údajne zaň platí Kazachstanu obrovské peniaze.
Kazachstan, ktorý získal samostatnosť v roku 1991 ako posledná z krajín ZSSR. Bol aj miestom odľahlých gulagov, kde pykali i zomreli za svoje presvedčenie a často aj bezdôvodne tisícky sovietskych občanov. A na jeho severovýchode sa nachádza jadrový Semipalatinskij polygot, kde v roku 1949 odpálil „Sojuz“ prvú jadrovú bombu. Celkovo sa tam uskutočnilo 468 nukleárnych testov. Dlho sa tajilo, aký negatívny vplyv mali na zdravie tamojších obyvateľov. Rádioaktívny spád údajne poznačil zdravie až 200-tisíc ľudí. Už štvrťstoročie je však Semipalatinskij polygot oficiálne zatvorený. Krajina podpísala dohodu, že sa vzdáva jadrových pokusov i zbraní.
No a pri zmienke Kazachstanu sa mnohým určite vybaví vyčíňanie fúzatého reportéra Borata v americkom satirickom filme. Kazachovia o ňom neradi počujú, lebo film údajne znevažoval ich krajinu, ba dokonca tam bol dlho zakázaný. Dnes ho však už berú s humorom, hoci stále ešte trochu cez zuby.
Z hospodárskeho pohľadu má Kazachstan najsilnejšiu ekonomiku v strednej Ázii a bezvízovým stykom láka turistov na svoju históriu i prírodné atrakcie.
Odkiaľ pochádzajú jablká?
Cez dnes takmer dvojmiliónové mesto Almaty (predtým Alma Ata) viedla kedysi odbočka slávnej Hodvábnej cesty. Neskôr sa stalo hlavným mestom, dušou a kultúrnym centrom krajiny. Iba dočasne. Za prvého prezidenta Nursultana Nazarbajeva vymenovali za metropolu 1 500 km vzdialenú Astanu.
Almaty znamená v preklade jablká, alebo jablkové mesto. A naozaj všade za mestom vidno rozľahlé jabloňové sady. Divoká odroda Malus sieversii, ktorá pochádza práve z tohto regiónu, sa považuje za predchodkyňu všetkých jabĺk na svete. Pre svoju šťavnatú dužinu je dodnes veľmi obľúbená.
Pod Šymbulak aj mestskou dopravou
Do lyžiarskeho strediska Šymbulak sa dá dostať z centra Almaty pohodlne za polhodinku mestskou dopravou. Rozkladá sa na svahoch rovnomenného vrchu pohoria Zailijskij Alatau, čo je ruský názov pre Ile Alatau alebo Trans-Ili Alatau. Domáci hovoria kopcu, podľa ktorého dostal názov, dôverne mama Šymbulačka.
To, že je Talgarské sedlo vhodné na lyžovanie, objavili ešte pred 2. svetovou vojnou utečenci z Tirolska. Oficiálna história strediska sa však začala písať v roku 1954, kedy tam osadili ojazdený vlek dovezený kdesi z Álp. Zrodilo sa tak prvé sovietske vysokohorské stredisko, kam chodili trénovať olympionici. Modernú podobu mu vtlačila pred 13 rokmi 4,5 kilometrová kabínková lanovka pred 7. Ázijskými hrami. Na námestíčko, kde je množstvo moderných reštaurácii, slnečných terás, požičovní lyží i obchodíkov, sa záujemcovia dovezú z údolia za zhruba 20 minút. Chodia tam nielen lyžiari, snoubordisti či skialpinisti oblečení do najmodernejších odevov a s najmodernejším športovým vybavením, ale pre domácich je to obľúbené výletné miesto. V čase našej návštevy 8. marca bolo MDŽ a bolo voľno, prichádzali tam celé rodiny, aby si dali kávičku, zákusok či dobrý obed. Ceny za jedlá a občerstvenie sú o trochu nižšie ako u nás, a podľa domácich sa dá v meste najesť za oveľa menej. Ale ten výhľad za to stojí.
Domáci sú veľmi priateľskí ľudia a v kabínke sa s nami dávali okamžite do debaty. Ochotne, bez ohľadu na to či patrili medzi etnických Kazachov alebo silnú ruskú menšinu, vysvetľovali aj svoj vzťahu k Rusku. Zdôrazňovali, že sú za Ukrajinu a ani oni si svoju nezávislosť nemienia dať zobrať. Mimochodom ruština je tam po kazaštine druhým jazykom (píšu aj latinkou aj azbukou) a hovoria ňou takmer všetci. Problém pre väčšinu nie je ani angličtina.
Do výšky 3 200 metrov
Ďalšia kabínková lanovka vedie až k ľadovcu Talgar do výšky 3 200 m n. m., odkiaľ je nádherný výhľad na 5 020 metrový Talgar a ďalšie štíty. Okrem reštaurácii v tvare typickej jurty tam nájdete aj moderné domčeky na ubytovanie. Na vrchol Šymbulačky však treba ešte asi 150 metrov šliapať pešky.
Samotné stredisko je niečo ako Jasná. Akurát, že takmer 4,5 kilometrov dlhá zjazdovka od vrchu dole má čierny profil. Slabší lyžiari sa však môžu vybrať aj po červenej trase. V čase našej návštevy sa tam konal Svetový pohár vo freestyle za účasti pretekárov z celého sveta. Bežne tam však lyžovať prichádzajú najmä Rusi a obyvatelia okolitých post sovietskych krajín. Najnovšie sa majitelia zameriavajú na neďaleký čínsky a indický trh. V meste i rovno pod svahmi Šymbulaku ich čakajú moderné hotely i rôzne challety švajčiarskeho typu.
Trate na slalom, obrovský slalom, ale aj zjazd majú certifikát FIS, a tak aj tam sa z času na čas objavujú úvahy o organizovaní Zimných olympijských hier. Zatiaľ však neprešli do oficiálneho požiadania o kandidatúru.
Šymbulak by domáci developeri radi rozšírili do vedľajšieho údolia Kok Zhailau, ale boj s enviromentalistami je aj tam ťažký.
Cena za celodenný skipass pre dospelého je v prepočte tamojšej meny tenge zhruba 32 €. Večerné lyžovanie od 17. – 22. hodiny je asi o desať eur drahšie.
Unikátny ľad
Po ceste lanovkou na Šymbulak sa návštevníkom otvára pohľad na obrovský rýchlokorčuliarsky areál Medeu, ktorý postavili v roku 1972. Leží vo výške 1 500 metrov a vďaka kvalite tamojšej vody má vraj ľad unikátne vlastnosti podobné maslu. Po rozpade ZSSR táto mohutná betónová stavba, zodpovedajúca potrebám športovcov pretekajúcich pod vlajkou s kosákom a kladivom, chátrala. Pred 15 rokmi však prešla nákladnou rekonštrukciou a vrátili sa tam nielen pretekári, ale aj bežní obyvatelia všetkých vekových kategórii.
Golf pri Almaty
Prvý golfový klub v Kazachstane – Nurtau, otvorili v roku 1995 práve pri Almaty v podhorí Zailiysky Alatau. Nie náhodou. V lete, keď mnohé oblasti krajiny sužujú horúčavy, tam býva príjemná klíma. Prvých deväť jamiek s množstvom bunkrov rozličnej hĺbky a vodnými prekážkami navrhol japonský architekt Saito. O deväť rokov otvárali druhú deviatku a pribudla aj 9-jamková akadémia. V súčasnosti má Nurtau konkurenciu v podobe majstrovskej osemnástky Zhailjau. Pod jej vzhľadom v štýle svetovej golfovej legendy Arnold Palmer je podpísaná americká spoločnosť Palmer Course Design Co. A patrí medzi špičku v post sovietskych krajinách. Z každej jamky sú vraj unikátne výhľady na Alatau. Žiaľ, pri našej návšteve Almaty sme si to nemohli overiť. Obe ihriská otvárajú vzhľadom na dlhú zimu až v apríli. Podľa Kazašskej golfovej federácie majú aktuálne v krajine sedem golfových klubov, z toho päť spĺňa medzinárodné štandardy. Jeden – Saryagash, je napríklad súčasťou rovnomenných kúpeľov v Turkistane. Najmladším klubom je Burabay.
P.S.
Na Šymbulaku a v bežecko-biatlonovom areáli na druhej strane Almaty sa v polovici marca 2024 konal 69. ročník svetového stretnutia novinárov-lyžiarov SCIJ za účasti 123 novinárov z 21 členských krajín. Autorka textu tam získala vo svojej vekovej kategórii bronzovú medailu v behu na lyžiach na 3 km.
Autorka: Jana Janků
Foto: Jana Janků a Petr Tůma
Podľa: www.golfandtravel.sk
