Na severovýchode Slovenska na okraji areálu známych Bardejovských Kúpeľov stojí Múzeum ľudovej architektúry – najstarší skanzen na Slovensku. V lone krásnej prírody, v tesnej blízkosti kúpeľov, neďaleko mesta Bardejov zapísaného v UNESCO, nájdete oázu pokoja, histórie a návratu do čias tradičnej dediny z 19. a prvej polovice 20. storočia. Skanzen je umiestnený v starom ovocnom sade pri Víle Rákoci a aj preto sa platí navštíviť skanzen na jar keď pri historických dedinských zruboch kvitnú staré ovocné stromy.
Skanzen v Bardejovských Kúpeľoch – prvú slovenskú expozíciu múzea v prírode – otvorili pre verejnosť v auguste 1965. Je jednou z piatich expozícií Šarišského múzea v Bardejove. V súčasnosti v skanzene nájdete už takmer 30 expozičných objektov tradičnej ľudovej architektúry z oblasti horného Šariša a zo severovýchodného Zemplína. Svoju históriu však začal písať oveľa skôr. Už v 50. rokoch minulého storočia pracovníci múzea spolu s vtedajším riaditeľom Alexandrom Frickým začali mapovať, zbierať a zhromažďovať pôvodné dedinské objekty, zariadenia a vybavenia domácnosti i hospodárstiev, ktoré masovo mizli, ustupovali veľkej výstavbe nových domov na dedinách. Stavby postupne rozoberali a nanovo inštalovali v skanzene. Dnes sú tu zariadené obytné zrubové domy, kováčska vyhňa, sýpky, chliev, včelín s drevenými úľmi, sušiareň ovocia i studňa, stodoly, sypance (zásobníce na obilie), kaplnka a zvonice, ktoré slúžili ako komunikačné a kultové centrá obcí. Zvonica z Janoviec je najstarším objektom skanzenu, bola postavená okolo roku 1700. Nájdete tu aj najstarší datovaný úľ na Slovensku – z roku 1691. Medzi unikáty patrí jedinečné vrtné zariadenie na vodný pohon na výrobu drevených vodovodných rúr a tiež technické zariadenie na domácku výrobu hrubej vlnenej tkaniny z ktorej sa šili dedinské nohavice a kabanice – valcha z roku 1888 z obce Livov. Dominantou skanzenu sú dva drevené chrámy: cerkev sv. Mikuláša prenesená z obce Zboj, postavená roku 1776 a cerkev Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1730 pochádzajúca z obce Mikulášová. Obe sú vzácnou ukážkou sakrálnej architektúry karpatského typu, s ikonostasmi a pôvodnými konštrukčnými prvkami. Nateraz posledným objektom, ktorý pribudol v skanzene je funkčná replika poľnej hrnčiarskej pece Koch. Prezentuje živú hrnčiarsku tradíciu siahajúcu do roku 1475, keď bol v Bardejove založený prvý hrnčiarsky cech na súčasnom území Slovenska.
Drevené stavby so slamenými či šindľovými strechami si vyžadujú neustálu údržbu. Vlani sa v skanzene v rámci prebiehajúcej rekonštrukcie obnovili dva drevené kostoly, sedem obytných domov, sypance, zvonice, dielne, sušiareň ovocia, valcha, vrták i ďalšie objekty. Cieľom projektu v hodnote viac ako 1,9 milióna eur, ktorý realizuje Šarišské múzeum v Bardejove, je zabezpečiť technický stav objektov, zlepšiť návštevnícke podmienky a sprístupniť expozíciu v súlade s aktuálnymi bezpečnostnými a prevádzkovými štandardmi. Financovanie bolo zabezpečené z eurofondov, štátneho rozpočtu a rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja, ktorý je zriaďovateľom Šarišského múzea v Bardejove.
Skanzen síce nie je súčasťou prevádzky Bardejovských Kúpeľov, ale tvorí organickú súčasť kultúrneho a historického prostredia kúpeľov, čím posilňuje ich identitu ako miesta, kde sa stretáva liečba, história a duch regiónu. Mnohí kúpeľní pacienti práve tu oddychovali a trávili voľné chvíle medzi liečebnými procedúrami.
Skanzen vytvára aj skvelé prostredie na organizovanie podujatí, ako napríklad Deň remesiel, Popoludnie s folklórom, Hrnčiarska nedeľa, Prehliadka rusínskeho a šarišského folklóru a podobne.
Pripravila: Anna Pecúchová
Foto: Šarišské múzeum Bardejov, Jano Štovka, Milan Kapusta
