Finančný dom UNIQA, ktorý pôsobí na slovenskom trhu už viac ako 30 rokov a v súčasností patrí medzi štyri najsilnejšie poisťovne s trhovým podielom 11%, si dal urobiť tak ako každý rok, Veľký prieskum rodín 2026. Realizovala ho agentúra NMS Market Research v marci 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov na Slovensku a 1 000 respondentov v Českej republike.
Z prieskumu vyplynulo, že viac ako polovicu slovenských rodín trápia finančné starosti, rodinnú pohodu viac narúša alkohol a tesne za ním sociálne siete, že duševné zdravie v rodine je najviac ohrozené u žien, že v rámci rodiny sme ochotní si požičiavať peniaze, že problematika starostlivosti o starších ľudí je veľmi náročná a samotní seniori by sa nebránili AI opatrovateľovi a napokon, že pôrodnosť u nás najviac ovplyvňujú obavy z vývoja vo svete a hneď potom aj pochybnosti o sebe.
Slovenské rodiny sa medziročne cítia o niečo menej bezpečne
Podľa Veľkého prieskumu rodín 2026, ktorý pre finančný dom UNIQA realizovala agentúra NMS Market Research, sa to prejavuje aj v tom, ako mladí ľudia premýšľajú o rodičovstve. Prieskum ukazuje, že pri rozhodovaní o deťoch dnes významnú úlohu zohráva celkový pocit istoty, psychická pohoda a dôvera v budúcnosť. Podľa prieskumu miera bezpečia v rodinách medziročne klesla zo 62 na 61 bodov, až 77 % Slovákov sa obáva celosvetového konfliktu, 50 % rodín uvádza, že ich psychickú pohodu narúšajú obavy z budúcnosti, súčasne 44 % mladých pochybuje o tom, či by boli dobrými rodičmi a až 35 % žien považuje samu seba za psychicky najohrozenejšiu osobu v rodine.
Viac ako polovicu slovenských rodín trápia finančné starosti a obavy z budúcnosti. V tesnom závese sú zdravotné problémy, ktoré otvárajú aj otázky finančného zabezpečenia v prípade výpadku príjmu. „Ako finančný dom vidíme, že rodiny dnes neriešia iba majetok alebo financie. Čoraz viac ovplyvňuje ich život aj psychická pohoda, neistota či obavy z budúcnosti. Ak chceme byť pre rodiny dlhodobým partnerom, musíme rozumieť tomu, ako sa menia ich potreby aj pocit bezpečia,“ hovorí generálny riaditeľ UNIQA Rastislav Havran.
Podľa prieskumu sa viac ako tri štvrtiny opýtaných obávajú vývoja svetových udalostí. Najčastejšie ide o obavy z možného celosvetového konfliktu (77 %), strach z vojny v susednej Ukrajine aj z klimatickej krízy má zhodne 61 % opýtaných.
Rodinnú pohodu nenarúšajú len externé faktory, ale aj situácie vo vnútri rodiny. Za najväčších „nepriateľov“ rodinnej pohody považujú Slováci alkohol a sociálne siete. Problém so závislosťou na nekonečnom scrollovaní by 9 z 10 Slovákov riešili úplným zákazom sociálnych sietí pre deti do 15 rokov. Prekvapivo mladí dospelí vo veku od 15 do 24 rokov s týmto zákazom skôr súhlasia. „Medziročne výrazne rastie závislosť od sociálnych sietí, ktoré dnes rodiny vnímajú takmer rovnako negatívne ako alkohol. Pri hodnotení vplyvu na rodinnú pohodu však mierne prevláda alkohol, keďže dôsledky online závislosti sú menej viditeľné. Sociálne siete zároveň používajú všetky vekové skupiny, preto ich ako problém často nevnímame dostatočne intenzívne. O tejto závislosti sa v rodinách navyše hovorí len málo – a netýka sa len detí, ale aj rodičov. Až 58 % rodičov dokonca priznáva, že pri užívaní sociálnych sietí a mobilu nemôžu byť svojim deťom príkladom,“ hovorí analytik NMS Michal Mislovič.
Rozhodovanie o rodičovstve sprevádza viac pochybností
Miera bezpečia v slovenských rodinách medziročne klesla zo 62 na 61 bodov. „Okrem zhoršenia ekonomickej situácie sú za poklesom aj sekundárne dopady. Napríklad ako sa k sebe chováme – až 14 % Slovákov má z niekoho v rodine strach (vlani iba 9 %). K psychickému ubližovaniu môže dochádzať až v 16 % slovenských rodín (minulý rok 11 %),“ uvádza analytik Michal Mislovič.
Najvýraznejšie sa tieto neistoty a hrozby prejavujú pri pohľade mladých na rodičovstvo. Hoci bezdetné páry deklarujú, že by deti chceli mať (71 %), súčasne sa obávajú, do akého sveta by svoje dieťa priviedli. Ďalších 44 % mladých pochybuje o tom, či by boli dobrými rodičmi. „Keď mladí ľudia hovoria, že sa boja priviesť dieťa do dnešného sveta, nemali by sme to vnímať ako odmietanie rodiny. Skôr ako signál, že potrebujú viac istoty – vo vzťahoch, v zdraví, v budúcnosti aj v tom, že na náročné situácie nezostanú sami,“ dopĺňa Rastislav Havran.
Túžba po dieťati je však medzi slovenskými pármi naďalej prítomná, hoci s pribúdajúcim vekom prirodzene klesá. „Zaujímavý je zlom okolo štyridsiatky, keď si bezdetní ľudia začínajú viac uvedomovať, že ich čas na rodičovstvo sa skracuje, a túžba po deťoch môže opäť zosilnieť. Vo veku okolo 45 rokov potom často prichádza isté zmierenie sa s tým, že rodičovstvo sa už nemusí naplniť,“ vysvetľuje Michal Mislovič z NMS.
Súčasťou bezpečia je aj duševné zdravie členov rodiny
Psychické zdravie sa podľa prieskumu stáva jednou z najcitlivejších tém slovenských rodín. Viac než polovica respondentov vníma vo svojej rodine niekoho, koho duševné zdravie je ohrozené. Najčastejšie ide o ženy. Až 35 % opýtaných žien považuje za psychicky najohrozenejšiu osobu v rodine samu seba. Finančná riaditeľka UNIQA Lucie Urválková preto na ženy apeluje: „Nesnažme sa byť dokonalé. Mýtus „superženy“ totiž často vedie skôr k preťaženiu než k spokojnosti. Ženy potrebujú podporu a pochopenie nielen doma, ale aj v pracovnom prostredí.“
Podľa UNIQA tieto dáta ukazujú, že bezpečie rodiny nemožno vnímať iba cez majetok alebo vonkajšie riziká. Dôležitou súčasťou stability je aj duševná pohoda a schopnosť zvládať náročné životné situácie. „Našou ambíciou je podporovať oblasti, ktoré majú zásadný vplyv na kvalitu života rodín – od zdravia a prevencie až po psychickú odolnosť. Aj preto Nadačný fond UNIQA dlhodobo spolupracuje s organizáciami, ktoré sa venujú duševnému zdraviu. Spolu s Ligou za duševné zdravie napríklad tento rok otvoríme projekt Fitko pre dušu – priestor, ktorý má pomáhať ľuďom posilňovať duševnú pohodu a odolnosť,“ hovorí Rastislav Havran, generálny riaditeľ UNIQA.
Starostlivosť o chorých a starých ľudí v rodine
Slovenská populácia starne. Každoročne stúpa aj očakávaná dĺžka života žien a mužov. Kombinácia týchto faktorov vytvára tlak na sociálny systém, ktorý nemá dostatočné kapacity na dôstojnú starostlivosť o starších či nemohúcich občanov.„Oproti minulému roku, keď sa pri starostlivosti na rodinu spoliehalo 84 % opýtaných, v roku 2026 toto číslo vzrástlo na 87 %. Súvisí to zrejme najmä s rastúcou nedôverou v inštitúcie, ktoré dnes nie sú schopné zabezpečiť dôstojnú starostlivosť všetkým, ktorí to potrebujú,“ uvádza Lucia Urválková,finančná riaditeľka UNIQA.
Pomoc od blízkych v starobe či chorobe väčšina opýtaných vníma ako automatickú istotu, ako povinnosť detí postarať sa o svojich rodičov. Mladým ale chýba predstava, v čom táto opatera spočíva a do akej miery môže ovplyvniť ich život a návyky. To vytvára priestor na narušenie vzťahov a celkové vyčerpanie zo starostlivosti o člena rodiny, ktoré priznáva 27 % opýtaných rodín.„Najväčšia záťaž pritom spočíva najmä na ženách,“ dopĺňa analytik Michal Misloviča dopĺňa:.,„Jedným z riešení je, samozrejme, dať blízkeho do domova dôchodcov, čo Slováci ani Česi nepovažujú za zanedbanie starostlivosti, ale naďalej im to prináša pocity hanby, pretože to naznačuje zlyhanie v cykle vzájomnej pomoci. Doba sa však vyvíja a v súčasnosti máme aj iné možnosti, ako sa postarať o najbližších. Preto sme sa ľudí opýtali, či vidia v starostlivosti o zdravotne postihnutých priestor pre umelú inteligenciu a robotov.“
Takmer 60 % Slovákov je naklonených myšlienke zapojiť umelú inteligenciu a robotov do starostlivosti o chorých a umierajúcich. V technológiách vidia šancu na dôstojnú opateru, najmä pokiaľ ide o pomoc s pohybom či konverzáciou s nemohúcim. V prípade zdravotnej starostlivosti či hygieny Slováci naďalej preferujú človeka. Rovnako zdravotnú kontrolu by robotom alebo umelej inteligencii zverilo len 18 % ľudí, podávanie jedla a liekov by im zverilo 34 % ľudí. „Očakávali sme, že skôr mladí budú zástancami tejto myšlienky, predsa zo všeobecného hľadiska technológie obľubujú, rozumejú im a navyše by im to „ušetrilo prácu“. V skutočnosti tu máme vyrovnanú podporu medzi generáciami. Aj staršia generácia si pravdepodobne uvedomuje, že práve vo využívaní technológií môže spočívať jej jediná šanca na dôstojnú starostlivosť,“ vysvetľuje Michal Mislovič z NMS.
Finančné inštitúcie majú byť oporou
„Dlhodobá starostlivosť je pre finančný dom UNIQA kľúčovou témou. Bezpečnosť slovenských rodín ohrozuje obava, že nebudú schopné postarať sa o svojich nezaopatrených členov. Našou odpoveďou sú produkty poistenia dlhodobej starostlivosti, ktoré kryjú riziko straty sebestačnosti a poskytujú doživotnú rentu na starostlivosť. To, čo ľudia označujú za svoje najväčšie obavy, zároveň premietame priamo do pomoci v našich CSR aktivitách cez Nadačný fond UNIQA. Vnímame ich ako kľúčové piliere spokojného a stabilného rodinného života,“ hovorí Rastislav Havran, generálny riaditeľ UNIQA.
Veľký prieskum rodín tiež ukázal, že 7 z 10 rodín by v prípade straty blízkej osoby privítalo podporu zo strany finančnej inštitúcie. UNIQA popri finančnej pomoci viazanej na produkty životného poistenia, poistenia k hypotéke či úveru alebo pri refinancovaní pôžičiek v prípade poklesu príjmov dokáže ponúknuť aj praktickú podporu pri zvládaní smútku a traumy.
UNIQA sa angažuje aj v osvete v oblasti hospicovej a paliatívnej starostlivosti, ako aj duševného zdravia v spolupráci s neziskovými organizáciami, ako sú Liga za duševné zdravie, Platforma pomáhajúcich organizácií – Nezabudnutí, Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením či Plamienok.
Pripravila: Beáta Lipšicová
Foto: UNIQA a Unsplash.com
