V Dessewffyho paláci na bratislavskej Štúrovej ulici sa uskutoční 25. novembra 2022 (o 17. hod.) komentovaná výstava Fero Lipták – Predčasné maľby. Samotný názov výstavy nás okamžite zneistí, vyznieva takmer angažovane. Pravdaže podľa toho čo si pod slovom angažovaná tvorba predstavujeme. V žiadnom prípade nejde o nejaké politikum.
„Je to angažovanosť za ľudskosť, morálku, za to rozprávkové dobro v nás. Typická červená figúrka Fera Liptáka s veľkou hlavou má trúfalé nápady, bezuzdnú fantáziu, stvára rôzne kúsky a stále tvrdohlavo stojí na strane dobra. Nastavuje nám láskavé ironické zrkadlo. Jeho životné príbehy sa podobajú tým našim. Raz to ťažkopádne ťahá do kopca, inokedy si bezstarostne fičí z kopčeka dole po kľukatých cestách. Občas je Robinsonom a v džungli ľahostajnosti volá o pomoc, tak živo a naliehavo, že ho chceme okamžite zachrániť. Inokedy si stavia dookola vysoký plot a zatĺka tabuľku s názvom nevstupovať“, opisuje typickú Liptákovu tvorbu Karmen Kováčová, kurátorka výstavy a riaditeľka Galeria u anjele v Kežmarku.
Fero Lipták, absolvent Školy úžitkového výtvarníctva v Košiciach, odbor Grafické umenie a divadelnej scénografie na VŠMU v Bratislave, sa venuje divadelnej a filmovej scénografii, maľbe, grafike, ilustrácii, plagátu a tvorbe plastík.
Pracoval takmer vo všetkých slovenských divadlách, ale aj v divadlách v Čechách a Poľsku. Je zakladateľom nezávislej divadelnej spoločnosti Teatro Tatro. Od roku 1990 sa venuje filmu a ako architekt a výtvarník spolupracoval na profilových slovenských filmoch 90. rokov. Spolupracoval s režisérom Martinom Šulíkom, Miroslavom Šindelkom, Václavom Vorlíčkom, Agnieszkou Holland, Vladom Balkom, Romanom Vávrom, Dušanom Dušekom.
Výtvarník Fero Lipták má mimoriadnu schopnosť diváka baviť a provokovať zároveň. Ikonický človiečik, ktorého som už dávno nazvala Homo Liptakus rozpráva príbehy zábavné a poučné. Triafa nás priamo do srdca a pre istotu aj do hlavy. Pointu vyladí názvom obrazu, ktorý do neho priamo vpíše – namaľuje. Možno to robí z pasie aj pre tých menej chápavých. Hrá sa, žongluje s textom v celkom nových súvislostiach a významových rovinách. Poukazuje na bohatosť a farebnosť slovenského jazyka, na rôzne posuny, ktoré sa tu dejú. Prešmyčky, anomálie, zvukomalebné slová popretkávané situačným humorom, slovnými zvratmi a frazeologizmami. S ľahkosťou popisuje všedné veci nášho života.
Kurátorka ešte spresňuje: „Najnovšia Liptákova výstava predstavuje krajinu ako nový fenomén. Z času na čas ukradomky zablúdila do autorových obrazov. Zvedavo nakukla čo nového je vo svete ľudí. Postupne začala nadobúdať väčší význam. V sépiových a čierno – zelených a bielych prevedeniach sa ocitla v hlavnej úlohe. Vyprázdnená bez ľudí, v unikátnom formáte, akoby sme sa pozerali na obrazovku televízie z päťdesiatych rokov. Zaoblené rohy pripomínajú niečo starosvetské, zabudnuté. Podobným dojmom pôsobí aj samotná krajina. Dramatická farebnosť, fiktívna krajina autorovej fantázie. Možno odkazy na filmy Karola Zemana a knihy Zdenka Buriana. Tušomaľby alebo túžbomaľby sa ponášajú na praveké obrazy, skalné maľby lovcov zvierat. Prekvapia nás scény bizarnej krajiny s množstvom maličkých postáv.“
Výstavu dotvára súbor malých formátov, v ktorom autor glosuje absurdnosť dnešných dní výstižným satirickými maľbami. Vyčarí vám úsmev na perách a to je v týchto časoch naozaj vzácne.
Pripravila Galéria u anjela v Kežmarku
