Slovensko má Čičmany, Poľsko má Zalipie. Ťažko posudzovať, ktoré ozdoby na domoch sú krajšie, no treba priznať, že tie poľské sú farebnejšie.
Dnes vám už nik nepovie, kedy presne začali tunajšie ženičky krášliť svoje príbytky. Hovorí sa, že tradícia sa zrodila už koncom devätnásteho storočia, keď sa ktorási gazdiná, v rámci predveľkonočného upratovania, snažila umyť čierne fľaky zo steny nad pecou. Keďže jej to nešlo, rozhodla sa miesto zamaľovať ornamentami, farebnými kvetmi, na čo jej len fantázia stačila.
A keďže sa susedkám jej dielko páčilo, pustila sa do maľovania aj na vonkajších stenách chalupy. Bolo len otázkou času, kedy sa farebné vzorky objavili aj na iných domoch.
V tom čase však Zalipianky nemali k dispozícii také kvalitné farby ako dnes. A tak bolo treba ornamenty neustále obnovovať – vždy po silnom daždi, no najmä na jar, po zime. V začiatkoch si samé museli vyrábať štetce z konských vlasov a do farieb miešať mlieko, cukor, hlinu, vápno a čo ja viem, čo všetko ešte…
Robia tak dodnes. Každoročne v júni totiž vyhlasujú súťaž o najkrajšiu výzdobu domu či dvora, no a žiadna ženička nechce ostať na posmech. Zdobia teda už nielen múry a okenice rodinných domov, ale aj humná, stodoly a chlievy, vtáčie búdky, studne a kmene ovocných stromov, ba ani psie búdy neostávajú bez prikrášlenia. A tak je celkom prirodzené, že si ženičky zvnútra vyzdobili aj svoj kostol.
Podľa mňa, najkrajšou budovou v Zalepí je „Dom malarek.“ Je to v podstate kultúrny dom, v ktorom sa konajú rôzne podujatia, no najväčšou kultúrou v obci je predsa maľovanie.
Všetci vám povedia, že najznámejšou umelkyňou bola istá Felicja Curylowa. Zdobeniu svojich domov pestrofarebnými kvetmi učila ženy a dievčatá z celej dediny. Žiaľ, nedožila sa dnešnej slávy svojho rodiska, no vďační domáci zriadili v jej dome múzeum.
Zalipie nie je skanzen. Ľudia tu žijú bežným životom – na zvedavých turistov si postupne zvykli. Nie sú k nim odmietaví, naopak, na mnohých bránkach visí nápis „pozývame vás ďalej.“
Nuž, ak budete mať cestu na juhovýchod Poľska… Od našich hraníc je to len vyše sto kilometrov.
Ján Greš
Foto: autor
