Zlato je považované za symbol elegancie a luxusu. V minulosti bolo symbolom bohov – hoci vtedy ľudia asi netušili, že všetko zlato sa na Zem dostávalo naozaj už od jej vzniku z hĺbok vesmíru.
Bolo však vždy vzácne, aj keď je až 58. z 92 prirodzene sa vyskytujúcich prvkov v zemskej kôre. Hoci sa ho od počiatku dejín vyťažilo už asi 200 tisíc ton, odhaduje sa, že ešte okolo 80 % ostalo pod zemou. A objavujú sa aj vyššie odhady množstva zlata, rozptýleného v oceánoch. Mimochodom – najväčší zlatý nuget našli zlatokopovia v Austrálii v roku 1869. Meral približne 25 x 65 cm a vážil vyše 78 kg, teda viac ako 2 500 uncí. Dnes by bola jeho cena viac ako sedem miliónov eur.
Zlato je ťažké. Štandardná tehlička zlata meria 17,78 x 9,2 x 4,44 cm a váži 12,44 kg. Je to asi 300 tzv. troyskych uncí (t oz), čo je štandardná jednotka pre meranie hmotnosti zlata, ktorá znamená 31,1035 gramov. Tehličky majú minimálne 99,5 % obsahu zlata. Čisté zlato (99,9 %) má 24 karátov, ale s ním sa málokedy stretávame.
Zlato je totiž mäkké, čisté sa dá dokonca formovať rukami. Je mimoriadne kujné, takže z jedného gramu možno vytepať fóliu až o ploche niekoľkých metrov štvorcových. Tenučké zlaté fólie sa využívajú na pozlacovanie, ale keďže prepúšťajú svetlo, tak napríklad aj na prilby kozmonautov, aby sa znížilo oslnenie a teplo zo slnečných lúčov.
Stále sa využíva v šperkárstve – žlté, biele či ružové. Bežné zlaté šperky sú v podstate zliatiny zlata a iných kovov, najčastejšie medi, striebra, niklu a zinku. Napríklad 14 karátové biele zlato obsahuje až 8 % niklu čo stačí na spustenie alergickej reakcie. Zlato samotné však alergiu nevyvoláva.
Jedlé zlato (23 alebo 24 karátové) sa dokonca pridáva do niektorých luxusných pokrmov či nápojov. Nemá žiadnu nutričnú hodnotu, je to povolená potravinárska prísada (E175). Napokon, ľudské telo aj tak obsahuje asi 0,2 miligramu zlata – prevažne v krvi. A pri reumatoidnej artritíde sa niekedy podávajú aj injekcie tekutého zlata na zmiernenie bolesti.
Zlato však predovšetkým bolo a ostalo symbolom bohatstva. Keďže nehrdzavie, nekoroduje a nereaguje s väčšinou kyselín, nestráca sa a nestráca ani na hodnote – práve naopak. Zlaté mince používali v Číne už pred takmer troma tisícročiami. A až do roku 1991 bola väčšina svetových mien krytá zlatom (švajčiarsky frank až do roku 1999). Zlato je stále najspoľahlivejšou dlhodobou investíciou. Mimochodom: do roku 1912 boli aj olympijské zlaté medaily naozaj zlaté…
Zlato sa používa aj v elektronike vďaka svojej vysokej elektrickej vodivosti a vysokej odolnosti voči korózii.
Preto ho je stále nedostatok aj napriek veľkým zásobám a pokračujúcej ťažbe.
Ale aj preto, že je také krásne…
Pripravila: Jana Pokorná
Foto: Pixabay.com, Pngimg.com, unsplash.com
