Zostanem s tebou…

0
206
Zostanem s tebou

Zostanem s tebou je nový príbeh Mirky Varáčkovej o hľadaní strateného pocitu istoty. O prvej láske, no najmä o tom, ako prežiť bez ujmy v striedavej starostlivosti…

Tereza je čerstvá tretiačka na gympli a má rozvedených rodičov. Dve rodiny, dve domácnosti a dve izby. A samozrejme harmonogram, ktorý jej riadi život… Neustále sa presúva medzi dvoma domácnosťami. Otec má navyše novú frajerku a od Terezy sa očakáva, že s ňou nájde spoločnú reč.

Ona však radšej uteká do sveta skíc a umenia. Keď sa práve nezakráda do starej továrne, aby jej steny skrášlila maľbami, a nekŕmi túlavé zvieratá, spoznáva sa s chlapcom zo susedstva. Páči sa jej, že má meno ako detský šampón a každé oko inej farby. A práve vďaka Olimu má čoskoro zistiť, ako chutia prvé bozky a že aj obyčajné držanie za ruky môže prevrátiť svet naruby…

Tereza je ako postava veľmi príjemná, sympatická a ľahko sa stotožníte s tým, čo prežíva. Pútavý štýl písania, takže Mirka opäť dokazuje, prečo je u mladých čitateľov taká obľúbená.

Začítajte sa do novinky Zostanem s tebou:

Tichý režim

„Aké je tvoje najväčšie želanie, Teri?“
„Mať iba jednu rodinu.“
„Dve sú viac.“
„V niektorých prípadoch je to opačne. Menej je viac a viac je úplne na figu. Nerozumieš tomu.“
„Asi máš pravdu.“ Ďuro si prehrabne vlasy, odhryzne si z jablka a naďalej sa pozerá na zamračenú oblohu. Ktovie, čo na nej vidí. Ja iba súvislú vrstvu sivej, ktorá mi kazí náladu. Je pred-zvesťou jesene a blížiacej sa školy.
„Ustavičné behanie od mamy k otcovi ma unavuje. Pohadzujú si ma ako horúci zemiak, ale ani jeden nepripustí, aby to bolo inak. Čistá psychiatria.“
„A u koho by si ostala radšej?“
„Netuším,“ myknem plecom, nechcem nad tým uvažovať.Vyberať si medzi rodičmi je ako za trest. Oboch ich mám pred-sa rovnako rada.
Otočím sa na bok a zadívam sa Ďurovi do tváre. Je pehavá a červená od pridlhého vylihovania na kúpalisku. Trávi tu po-sledné dni prázdnin a opaľovací krém považuje za babskú záležitosť. Nenatrel by sa ním ani za svet, ani keď ho stále straším ozónovou dierou a jej dopadom na zdravie
Všimnem si, že mu na pravom líci pribudla nová vyrážka. Na-hnem sa, aby som ju vytlačila, ale v poslednej chvíli ma odstrčí.
„Prestaň.“ Naštvane si sadne a odsunie sa, aby sa včas ubránil ďalším útokom. „Neznášam, keď to robíš! Mimochodom, ne-opýtaš sa, aké je to moje?“
„Tvoje čo?“
„No predsa prianie,“ zagáni a nepoľavuje v ostražitosti pre prípad, že by som sa zasa vrhla na jeho líce. Nedokážem potlačiť smiech. Zo všetkého najradšej ho provokujem a dobiedzam.Páči sa mi, ako ľahko dokážem narušiť jeho znudenosť. Stačí málo a dostane sa do vývrtky.
„To viem aj bez toho. Stabilné pripojenie na net a doživotný bezplatný prístup k všetkým novým seriálom,“ podpichnem ho.
„Naozaj si myslíš, že som začínal túto debatu len preto, aby som ti básnil o nejakej ďalšej sérii?“
„A nie?“ myknem plecom. „Je to predsa tvoja obľúbená téma.“
„To nepopieram, ale…“
„Ale?“
Krátko mi pozrie do očí, zhlboka sa nadýchne a zatvári sa prehnane vážne, akoby mi chcel vyzradiť veľké tajomstvo. Nevy-držím to a nečakane ho pošteklím na bruchu, aby s tým prestal.Nepristane mu to. Navyše, nemám rada veľké tajomstvá. Jedno mal aj otec a nedopadlo to dobre. Bojím sa, čo by z neho mohlo vyliezť, a tak radšej robím hlúposti.
Ďuro sa však ešte viac zamračí.
„Vieš čo, Tereza? Niekedy je s tebou strašná otrava!“ Vstane a rozbehne sa k bazénu. Skočí do vody šípku a stratí sa pod hladinou.
„Počkaj, čo si mi to chcel povedať?“ zavolám za ním, ale už ma nepočuje. „Nemusíš sa hneď zdúvať!“

Foto: Slovart.sk

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu