Popri iných historických pamätihodnostiach a prírodných úkazoch je Hora krížov (Kryžiu Kalnas) najväčšou turistickou atrakciou sotva trojmiliónovej Litvy. Nachádza sa na severe krajiny asi 15 kilometrov od mesta Šiauliai, ktoré je, okrem iného, známe najväčšou leteckou základňou NATO vo východnej Európe.
Kedy sa inak nenápadná vyvýšenina stala vyhľadávaným pútnickým miestom? To sa musíme vrátiť do roku 1831, keď sem pochovali obete novembrového poľsko-litevského povstania proti cárskej rozpínavosti. Rovnako k tomu došlo po potlačení januárového povstania v roku 1863.
Význam posvätného pahorku vzrástol najmä v 20. storočí, keď sa Litva nedobrovoľne stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Keďže komunistické orgány sa snažili udusiť katolícku vieru, samotné kríže, ako náboženský, ale už aj národný symbol, ich priam dráždili. Ničili ich buldozérmi, ba dokonca aj ohňom, no na spálenisku sa čoskoro objavili nové kríže. Napriek tomu, že miesto bolo strážené sovietskou tajnou službou KGB. Jej príslušníci registrovali každého, kto sem prišiel, zapisovali si evidenčné čísla áut, fotografovali… Až v čase glasnosti sa mocenské orgány vzdali márneho boja a nechali úsilie Litevcov na pokoji.
Litvy ako takej sa však sovietske vedenie nemienilo vzdať. Málokto si už dnes pamätá, že tankové jednotky, ktoré v januári 1991 obsadili Vilnius, proti demonštrantom poslal „demokrat“ M. S. Gorbačov. Výsledok? Pätnásť obetí, desiatky zranených a ešte väčšia nenávisť voči Moskve.
Svetovo známou sa Hora krížov stala v septembri roku 1993, keď miesto navštívil pápež Ján Pavol II. Veriacim venoval osobný dar – niekoľkometrovú sochu Krista, ktorý roztvorenou náručou víta pútnikov, dnes už doslova z celého sveta.
„Synovia a dcéry vašej krajiny niesli na tento vrch kríže podobné tomu na Gologote,“ vyhlásil vtedy Svätý otec.
Autori rôznych odhadov sa dnes zásadne líšia v počtoch krížov, ktoré tu pútnici priniesli. Ešte nedávno hovorili o sto tisícoch, no už je jasné, že toto číslo je mnohokrát vyššie. Môže to byť aj viac ako milión. Väčšina krížov je drevených, no nájdu sa aj liatinové, železné, kamenné, ba i plastové. Jedny sú osadené do zeme, iné veriaci zavesia na už existujúce kríže, pridajú ruženec a možno i tichú modlitbu.
Človek môže byť žid, či moslim, budhista alebo ateista, Hora krížov na každého urobí zvláštny, no nezabudnuteľný dojem.
Autor textu, foto a diaporámy: Ján Greš
