Slovensko je na popredných priečkach v úmrtnosti na karcinóm prsníka. V prežívaní čoraz mladších pacientiek má navyše Slovensko výrazné regionálne rozdiely. Na tieto fakty upozorňuje nová štúdia Inštitútu zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva SR. Analytici preto odporúčajú zvýšiť dostupnosť onkologických kontrol (skríningových vyšetrení) a znížiť dolnú vekovú hranicu mamografického vyšetrenia na 45 rokov. Štúdia prvýkrát od roku 2014 analyzuje komplexné dáta o výskyte karcinómu prsníka na Slovensku. Jej závery odprezentovali počas diskusie Vizionári. Záznam z nej je k dispozícii na www.vizionari.sk.
Karcinóm prsníka je onkologické ochorenie, ktoré je možné úplne vyliečiť, ak sa zachytí včas. „Na Slovensku ročne diagnostikujeme okolo 3200 nových prípadov karcinómu prsníka, do roku 2030 sa predpokladá ešte nárast zhubných nádorov prsníka v priemere o 10 %,“ uviedla počas diskusie Vizionári Veronika Rybanská, vedúca výskumno-analytického tímu v Inštitúte zdravotných analýz MZ SR.
Slovensko v miere prežívania zaostáva za inými krajinami
Vo všetkých európskych krajinách sa päťročné celkové prežívanie žien so zhubným nádorom prsníka v posledných rokoch zlepšilo, Slovensko však stále zaostáva. „Miera prežívania pacientky je v prípade, že sa operuje ešte celkom malý nádor, až na úrovni 98 %,“ uviedla klinická onkologička z Onkologického ústavu sv. Alžbety Bela Mriňáková. Miera päťročného prežívania pacientiek dosahuje na Slovensku 75,5 %, čo nás zaraďuje medzi štáty s nižšími hodnotami.
U mladších žien sú nádory agresívnejšie
Výskyt ochorenia stúpa najmä vo vekovej skupine medzi 30 až 50 rokom života žien. V porovnaní so staršími ženami mávajú ženy mladšie ako 45 rokov agresívnejšie a väčšie nádory, často aj s metastázami do lymfatických uzlín. Analytici inštitútu preto odporúčajú dolnú vekovú hranicu mamografie znížiť z aktuálnych 50 na 45 rokov a hornú posunúť na 70 rokov. Ako jeden z dôvodov vysokého výskytu ochorenia uvádzajú tzv. západný životný štýl a s tým súvisiace faktory ako sedavé zamestnanie, nedostatok pohybu, nezdravý spôsob stravovania, vyšší vek v čase prvej gravidity, nižší počet pôrodov či znečistené ovzdušie. Vysoká incidencia prípadov v mnohých krajinách súvisí však aj s pokročilejšími stratégiami metód, vďaka ktorým zachytávajú vyšší počet pacientiek v priaznivejších štádiách ochorenia, teda ešte vtedy, keď je možné rakovinu prsníka úplne vyliečiť.
Regionálne rozdiely
Napriek tomu, že sme malou krajinou, štúdia odhalila aj veľké regionálne rozdiely v miere prežívania pacientiek s karcinómom prsníka. Úmrtnosť pacientiek vo veku 40 až 50 rokov dosahuje v Bratislavskom kraji do 3 rokov od diagnostikovania ochorenia 3 %, pre porovnanie v Prešovskom kraji je to až 11 %.
Slovensko – krajina s najnižšou účasťou na mamografickom skríningu
Na zlepšenie prežívania pacientiek so zhubným nádorom prsníka prijala väčšina európskych krajín skríningové programy, ktoré zvyšujú podiel žien diagnostikovaných v skoršom klinickom štádiu. „Preventívna mamografia je na Slovensku zadefinovaná v zákone už niekoľko rokov, pričom počíta s tým, že žena by mala každý rok chodiť na preventívnu prehliadku k svojmu gynekológovi,“ uviedla Lucia Vitárius, riaditeľka úseku zdravotných činností VšZP s tým, že okrem preventívnej mamografie je na Slovensku od roku 2019 aj mamografický skríning, ktorý aktívne vyhľadáva a zbiera dáta o prípadoch ochorenia v širokej populácii mimo preventívnych prehliadok. Zatiaľ čo v takých severských krajinách presahuje miera účasti na skríningu až 90 %, u nás je to len niečo vyše 30 %. Na to, aby bol skríning efektívny, musí byť dosiahnutá účasť aspoň 70 %.
Kľúčovým parametrom je podľa analytikov zvýšenie dostupnosti skríningových vyšetrení na Slovensku v rámci preverených skríningových mamografických pracovísk. Odborníci počas diskusie Vizionári však podotkli, že skríningové programy potrebujeme na Slovensku zjednotiť a ich význam zrozumiteľne komunikovať verejnosti. „V rámci Slovenska sa zaznamenávajú regionálne nerovnosti v liečbe, a podobne aj v účasti na skríningu a kvalite diagnostiky ochorenia. Táto nerovnosť si vyžaduje koordinované úsilie viacerých zložiek a finančné investície do zdravotného systému, aby sa zlepšila dostupnosť a aplikácia sekundárnej prevencie a následne aj liečby zhubného nádoru po celom Slovensku,“ uvádzajú autori štúdie. Z dlhodobého hľadiska je tiež potrebné vytvorenie Národného onkologického skríningového centra s dostatočnými riadiacimi kompetenciami a financovaním.
Pracuje sa na riešeniach
Vladimír Baláž, predseda Výboru pre zdravotníctvo NR SR spoločne s Michalom Megom, prednostom II. Onkologickej kliniky LF UK a NOÚ na Vizionároch priblížili, že v rámci pracovnej skupiny, ktorá k problematike rakoviny prsníka vznikla, hľadajú spoločne s onkológmi a Ministerstvom zdravotníctva SR riešenia na zlepšenie cesty pacientky k včasnej diagnostike a liečbe. Zhodli sa však na tom, že štát má silnú pozíciu v budovaní povedomia verejnosti o starostlivosti o svoje zdravie, ktoré máme v rámci krajiny ešte stále pomerne nízke. „Naratívom v spoločnosti je, že rakovina sa rovná smrti, no nemusí to tak byť. Ochorenie môže byť dobre manažované a vyliečiteľné, ak je včas diagnostikované,“ uzavrela za Inštitút zdravotných analýz MZ SR Veronika Rybanská.
Foto: Grape PR
