Andy Winson: „Nekarhajte dieťa za známky na vysvedčení. Zamerajte sa na proces, ktorý k nim viedol.“

0
191
Andy Winson vysvedčenie

Deti čoskoro prinesú zo školy hodnotenie školskej práce. Pre niekoho ide o deň radostný, iný prežíva stres či sklamanie. Ako sa k vysvedčeniu detí postaviť, keď väčšina výchovných poradcov radí rodičom ani nechváliť, ani nekritizovať? Svoje skúsenosti z praxe popisuje kouč osobnostného rozvoja Andy Winson.

Rodičia školákov často nevedia, ako správne reagovať na situácie spojené s vysvedčením dieťaťa. Veď z rôznych strán počúvame názory typu: Neodmeňujte a nechváľte, v opačnom prípade sa deti stanú na odmenách závislé a budú sa snažiť iba kvôli nim. Inými slovami povedané, nedokážu sa oceniť sami a napredovať v prvom rade kvôli sebe. Andy Winson má na tému (ne)odmeňovania detí za vysvedčenie jasný názor.

Priestor na bilancovanie

„Vysvedčenie je pre celkové posúdenie snahy a študijných výsledkov dieťaťa vhodnou príležitosťou. No majte na pamäti, že vždy je cennejšie, ak privedieme k zamysleniu samotné dieťa. Čo bolo pre neho najťažšie a ako je samo spokojné s vysvedčením? Želá si zmeniť prospech v ďalšom polroku k lepšiemu?“ Samozrejme, nie všetky vekové kategórie detí sú schopné primerane odpovedať napríklad aj na tieto otázky, no ako Andy Winson tvrdí, práve cesta vnútornej motivácie je pre budúci život a uplatnenie dieťaťa smerodajná. Jedným dychom zároveň upozorňuje na dôležité memento, ktoré si nie každý rodič uvedomuje: „Pre dieťa nie je nič horšie, ako dosiahnuť zlé známky a báť sa za ne prevziať zodpovednosť. Na tomto by mali rodičia popracovať. Automaticky nekarhať, netrestať, ale nechať dieťa, nech si dosiahnutý výsledok obháji.“ Neviete, akým spôsobom? Presne pre tento prípad je vhodné vopred si stanoviť s dieťaťom konkrétny študijný cieľ. Nepodarilo sa mu ho dosiahnuť? „Dajte dieťaťu šancu, aby sa k svojmu koncoročnému prospechu vyjadrilo, respektíve si ho obhájilo. Poskytnite mu priestor, aby takúto konfrontačnú situáciu ustálo, najmä komunikačne. Neuveriteľne tým formujete jeho zdravú osobnosť a schopnosť čeliť i nepríjemnejším rozhovorom či chvíľam v budúcnosti. Pretože tie, ako všetci vieme, neminú raz žiadne dieťa a bude ich zrejme neúrekom,“ odporúča Winson.

Za zlé známky môžu aj poruchy učenia

Pre každého znamená zlé vysvedčenie niečo iné. Pre niekoho je to dvojka medzi samými jednotkami, iný rodič sa uspokojí s tým, že výsledné známky neprekročia trojku. Ako prvé sa však skúste zamyslieť, ako na stupnicu hodnotiacich známok pozeráte vy. Následne premýšľajte, aké dôvody stoja za nepodareným vysvedčením vášho dieťaťa. Môžu ich mať na svedomí aj doposiaľ nediagnostikované poruchy učenia alebo sa v škole cíti zle kvôli vzťahom v triede. No možno sa potrebuje iba viac učiť a ideálne s vašou pomocou.

Je nevyhnutné počúvať dieťa, prijať jeho pocity a nezľahčovať ich, no takisto nenechať ho krútiť sa v nešťastí pridlho. „Deti aj rodičia potrebujú nádej a pretaviť neúspech na konkrétne činy. Povedzte vášmu školákovi: Ide s tým niečo robiť? Pomôžem ti nevzdať to. Osobné maximum má každý inde a rodič aj vďaka empatickému prístupne postupne sám prichádza na to, kde má jeho dieťa silné stránky a kde už naopak nemá cenu sa zbytočne drieť. Ja som svojim deťom vždy hovoril, že nejde o známky, ale o to, čo sa v škole naučia. Pri príležitosti blížiaceho sa vysvedčenia by ste si mohli spoločne s deťmi urobiť malé ohliadnutie za uplynulými mesiacmi: čo ich bavilo, čo menej a prečo, v čom sa im darilo, v čom si myslia, že sa v škole zlepšili, čo im pri tom pomáhalo, aké ciele si dávajú pre ďalší školský rok a podobne,“ odporúča Winson.

Andy Winson vysvedčenie

Majte na pamäti, že…

  • Je skvelé, keď dieťa chápe, že známky nie sú samoúčelné a ten, kto sa lepšie učí, je slobodnejší pri výbere povolania – nahliadnuť s dieťaťom na súvislosť školy a budúcej profesie býva nesmierne prospešné.
  • Neobávajte sa prejaviť vlastné emócie a názory. Ukážte dieťaťu vašu radosť, ale aj starosť. Avšak, korigujte mieru i spôsob vyjadrenia, veď menej je niekedy viac. Vľúdne slová kritiky nemávajú negatívny dopad na vývoj dieťaťa. Veta: „Viem, že máš na viac“ môže byť v skutočnosti ohromne povzbudzujúca.
  • Škola je pre dieťa dôležitá a vysvedčenie završuje jeho ročnú prácu, to je fakt. Treba jej venovať patričnú pozornosť. Porozprávajte sa s dieťaťom o tom, ako prežíva končiaci sa školský rok. Môžete to spojiť s príjemným rituálom: zájsť si spoločne do cukrárne, alebo kdekoľvek inde, kde je to pre dieťa i pre rodiča príjemné.
  • Ako vnímať odmenu? Je zlá? Nemusí ňou nutne byť. Každý človek má rád odmeny a motivácia odmenou môže byť zároveň inšpiráciou. Andy Winson upozorňuje, že každý človek je v skutočnosti motivovaný dvoma veličinami: odmenou alebo nejakým potešením, na druhej strane i strachom, respektíve tým, že sa chce vyhnúť bolesti a sklamaniu blízkych. V tomto ohľade leží primárna zodpovednosť na pleciach rodičov. Winson však odporúča pozitívnu motiváciu.
  • Ak má totiž dieťa horšie známky, ako rodičia sa pozrieme do zrkadla a spýtame sa samých seba, ako sme so svojím dieťaťom pracovali počas školského roka. Ako často sme mu kontrolovali úlohy, učili sa s ním, rozprávali sa s ním a pýtali sa ho, s čím mu vieme pomôcť.
  • Neprenášajte na dieťa vlastné frustrácie, zlyhania a nenaplnené sny. Aj preto sa tak často stáva, že deti sa z vysvedčenia rúcajú, boja sa, že milovaného rodiča sklamú. Existuje aj opačný prípad, keď rodič dosiahol veľké veci a to isté očakáva od svojho potomka. To sa však s veľkou pravdepodobnosťou obráti proti nemu. „Isteže, môžete z dieťaťa „vydrať“ maximum, ale ja by som takýto prístup neriskoval. Buď je dieťa zanietené pre konkrétnu činnosť, aktivitu či predmet a vy mu ako milujúci rodič vytvárate tie najlepšie podmienky na ďalší rozvoj, ale na druhú stranu dieťa v žiadnom prípade netrestajte, ak sa rozhodne smerovať inam, nenasleduje vaše vzorce, o to viac, ak si dokáže svoje konanie obhájiť,“ poznamenáva obľúbený mentor.
  • Dospelácke rozhodnutia, ktoré si vyžadujú ráznejší prístup či riešenia, sú na mieste, akonáhle rodič vidí a usúdi, že dieťa sa vyhovára a z lenivosti nechce na sebe pracovať, rozvíjať vlastný potenciál. „Opakujem opäť – netrestajte výsledok, ale klaďte dôraz na cestu k nemu. Docieliť to, že vaše vlastné dieťa sa nebude báť prísť za vami ani s horšími známkami na vysvedčení, je v skutočnosti veľkou výhrou. Naučte svoje dieťa, že v živote je nevyhnutné aj zlyhať, ale zas vstať, oprášiť sa a kráčať ďalej,“ zamýšľa sa Winson.

Učenie cez prázdniny. Áno, či nie?

Večná dilema rodičov, na ktorú odpovedá Andy Winson: „Deti by mali byť deťmi. Áno, aj so všetkými povinnosťami, ktoré k ich veku patria, ale nechajte ich užiť si prázdniny. Deti majú byť zahltené pohybom, aktivitou, spoznávaním nových veci, cestovaním, skrátka tými vecami, na ktoré počas školského roka nemajú čas. A povedzme si úprimne, deti sa toho aj tak naučia najviac v procese. Väčšinu tých praktických vecí pre život sme sa všetci naučili až v dospelosti. Vtedy, keď sme inú alternatívu nemali.“

Vy ste autorita, ale podieľate sa na výsledku

„Milujte svoje deti. Spomeňte si na obdobie, keď i vy ste boli deťmi. Keď ste rovnako ako oni neznášali určité predmety a vzdorovali sa na ne pripravovať. Na známkach našich detí svet nestojí. Dôležitejšie je to, aký vzťah s nimi máte a tiež láska, podpora i záujem, ktoré im prejavujete. Oni vašu dôveru a bezpečie domova cítia. Najväčším zadosťučinením potom je, ak sa chcú, a najmä nemajú strach s vami o ťažších veciach rozprávať. Vrátane horších známok,“ prízvukuje Andy Winson a na záver dodáva: „Je dôležité dať dieťaťu vedieť, že ste jeden tím, jedna rodina, no vy ako rodič ostávate autoritou. Ale to neznamená, že k nemu pristupujete z pozície moci, skôr naopak. So všetkou láskou oceňte jeho snahu, pretože pozitívna motivácia je pre zdravý vývoj dieťaťa kľúčová. Vždy tvrdím, že výsledok je dôsledok niekoľkomesačnej práce. A na ňom sa podieľate i VY.“

Pripravila: Andrea Čurná
Foto: unsplash.com

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu