Vraví sa, že až keď ženám začnú tikať biologické hodiny, bývajú zodpovednejšie k vlastnému zdraviu a kladú väčší dôraz aj na absolvovanie preventívnych prehliadok, tie gynekologické nevynímajúc.
Viete prečo sa dnes dostáva do popredia social freezing a ako môže pomôcť ženám?
Pravidelné preventívne prehliadky u gynekológa sú absolútnym minimom, ktoré ženy môžu pre seba urobiť. Žiaľ, mnohé ich význam podceňujú, alebo sa im kvôli strachu z odhalenia onkologického či iného vážneho ochorenia, zámerne vyhýbajú. Gynekologickú prehliadku by mali ženy staršie ako 15 rokov absolvovať raz ročne. Tento časový rozostup väčšine žien zaručuje, že prípadný zdravotný problém sa odhalí ešte v zárodku, keď je ešte šanca na jeho (vy)riešenie vyššia. Štatistiky však dokazujú, že reálny záujem žien o návštevu gynekológa či gynekologičky už po pôrode značne klesá, akoby mamičkám na kondícii svojich reprodukčných orgánov už nezáležalo. To je pochopiteľne chyba, pretože povinnosť postarať sa o svoje zdravie máme ako mamy dokonca dvojnásobnú. Osobitnú kategóriu tvoria ženy – seniorky, ktoré ukončili pohlavný život a majú pocit, že sa ich netýkajú mnohé frekventované gynekologické ochorenia, čo je omyl. Na pravidelné gynekologické prehliadky je potrebné chodiť aj vo vyššom veku.
Preventívna prehliadka odhalí mnohé ťažkosti
Pravidelná prehliadka môže prispieť aj k odhaleniu pohlavne prenosných chorôb, ktoré neraz dlhodobo prebiehajú celkom bez príznakov. Gynekológ dokáže rozpoznať aj nenápadné či len veľmi mierne prejavy ochorenia, ktoré žena ani nezaznamená, a na základe toho jej odporučí ďalšie špeciálne vyšetrenia a liečbu. Štandardná, každoročná preventívna prehliadka pozostáva z vyšetrenia vonkajšieho genitálu, vyšetrenia pošvy a krčka maternice v zrkadlách, kolposkopického vyšetrenia krčka maternice spolu s odberom onkocytologického steru, prípadne aj z vyšetrenia prsníkov pohmatom. Bežnou súčasťou preventívnych kontrol, býva i ultrazvukové vyšetrenie vnútorných pohlavných orgánov – maternice, vajíčkovodov a vaječníkov. Preventívna gynekologická prehliadka má však zásadný význam aj v tom, že sa pri nej žena môže dozvedieť viac o svojom reprodukčnom zdraví.
Práve o téme reprodukčného zdravia nám viac porozprával uznávaný špecialista, MUDr. Peter Harbulák, PhD., gynekológ a odborník na liečbu neplodnosti z GYN-FIV, centra pre gynekológiu, urológiu a asistovanú reprodukciu.
Rodinu si zakladáme neskôr
Mnohí mladí ľudia vnímajú, úplne prirodzene, založenie vlastnej rodiny ako veľkú zodpovednosť, ktorej predchádza dostatočné finančné zabezpečenie zo strany oboch partnerov, ale i duševná pripravenosť na rodičovstvo. No práve váhanie a príprava býva jedným z dôležitých dôvodov odkladania tehotenstva. Ďalšou príčinou, prečo sa založenie rodiny zo strany párov odďaľuje, môže byť znížená plodnosť ženy, muža alebo oboch z dvojice, prípadne neplodnosť. Nech už sú dôvody akékoľvek, faktom je, že vyšší vek u ženy nepochybne vplýva na jej schopnosť otehotnieť. „Priemerný vek prvorodičky bol pred štvrťstoročím 21 rokov, dnes je to 28 rokov. Zdôrazňujem, vek prvorodičiek. Stále častejšie sa stretávame so skupinou žien medzi 30 – 40 rokom života. Liečbe neplodnosti sa venujem dvadsať rokov a dnes za mnou chodia i dámy nad štyridsať rokov. Kým v minulosti by som sa nad tým minimálne pozastavil, dnes to vnímam ako bežnú prax,“ priznáva MUDr. Peter Harbulák, PhD. a ešte dodáva: „Medzi časté príčiny neplodnosti patrí takisto syndróm polycystických vaječníkov, endometrióza, nepriechodnosť vajíčkovodov a ovariálna insuficiencia.“ Zároveň zdôrazňuje význam vyšetrenia hodnoty Anti-Müllerian hormónu, skrátene AMH, o ktorom mnohé ženy, žiaľ, ani len netušia…
Vyšetrenie hormónu AMH
Laicky povedané, AMH (Anti-Müllerian hormón) indikuje počet vajíčok, ktoré žena má ešte k dispozícii. Pomocou jednoduchého vyšetrenia z krvi, dostupného u gynekológa počas bežnej, alebo preventívnej prehliadky prípadne v ktoromkoľvek centre asistovanej reprodukcie, si tak môže každá žena overiť, aká je jej ovariálna rezerva a koľko času zhruba má na založenie, alebo rozšírenie vlastnej rodiny. „Hladina AMH predstavuje počet (zásobu folikulov), ktoré sú schopné rastu až do dominantného folikulu potrebného pre otehotnenie. Je významným ukazovateľom starnutia ovárií. Stanovením jeho hladiny je možné vyhodnotiť ovariálnu rezervu a súčasne i pravdepodobnosť otehotnenia. Trendom posledných dvadsiatich rokov, a to predovšetkým v európskych krajinách, je posunutie materstva do neskoršieho veku ženy po tridsiatom roku života. Mnohé z nich si však neuvedomujú, že pravdepodobnosť počatia býva už vtedy podstatne znížená, hoci majú pravidelný menštruačný cyklus,“ upozorňuje MUDr. Peter Harbulák, PhD.
Hormón AMH je produkovaný v záverečnom štádiu vývoja vajíčka pred ovuláciou podpornými granulózovými bunkami, pričom tie potom tvoria aj vonkajší obal vajíčka. Ide o nezrelé vajíčka, ktoré čakajú na „prebudenie“ – akýsi hormonálny impulz, aby v budúcnosti dozreli. „Zo všetkých strán čítam o odporúčaniach, zvyšujúcich šancu na otehotnenie. Zdravo žiť a stravovať sa, pravidelne cvičiť, veľa spať či eliminovať stres. To je v poriadku, no tiež by som rád povedal, že nie každá žena, ktorá žije zdravo, má funkčné vaječníky a žena s miernou nadváhou nie je automaticky neplodná. Hodnota AMH, ktorú považujem za jeden z najvýraznejších markerov šancí na otehotnenie, je to, čo by ženy mali poznať. Je to jednoduché a efektívne vyšetrenie a mali by o ňom informovať svoje pacientky vo fertilnom veku všetci gynekológovia. Mimochodom, podľa prieskumov iba 27 % gynekológov sa na preventívnej prehliadke pýta svojich pacientiek, či plánujú mať dieťa, prípadne či túto eventualitu zvažujú. To je veľmi málo,“ aj tu vidí MUDr. Harbulák mnohé nedostatky.
Počet vajíčok je nezvratný
Ženy sa pri riešení otázky gravidity dostávajú čoraz častejšie do stresových momentov, cítia tlak veku, zo strany rodiny, blízkych, ale v neposlednom rade i spoločnosti. Či už plánujete otehotnieť v dvadsiatich alebo tridsiatich rokoch, zdravým životným štýlom nemôžete nič pokaziť. Ale počet vajíčok vo vaječníkoch začína klesať už po 25. roku života, výrazný pokles potom nastáva po 35. roku. Niet teda divu, že po tridsaťpäťke tehotenstvo neprichádza celkom bez problémov. (Vo veku od 20 do 24 rokov sa darí otehotnieť do jedného roka v 86 % prípadoch. Ženy staršie, a to vo veku od 25 do 29 rokov, dokážu otehotnieť do jedného roka v 78 % prípadoch. Vo veku 30 až 34 rokov otehotnie už iba 63 % žien, od 35 do 39 rokov ide už len o 52 % úspešných oplodnení.)
V rámci zlepšenia plodnosti a zvýšenia šance priviesť na svet vytúženého potomka, si však ženy môžu zvoliť i ďalšiu, čoraz obľúbenejšiu metódu.
Social freezing ponúka riešenie
„V roku 2012 Americká gynekologická spoločnosť uznala, že social freezing nie je experimentálna metóda a patrí k tým klinickým. V súčasnosti je tomu už desať rokov, čo sa vo svete akceptuje a realizuje s veľkou úspešnosťou,“ hovorí MUDr. Harbulák a dodáva: „Dnešné štyridsiatničky sú však „stratená generácia“, pretože keď mali tridsať rokov, nik im o tejto metóde nepovedal a ani im ju neposkytol. Technika zmrazovania vajíčok je v dnešnej dobe natoľko vyvinutá, že zmrazovanie a následné rozmrazenie prežije 90 – 97 % vajíčok a miera oplodnenia je 71 – 79 %, čo je porovnateľné s čerstvými vajíčkami.“
Program Social freezing je určený ženám, ktoré si tehotenstvo aktuálne neželajú, no rady by si uchovali vajíčka na neskôr. „Tento proces zahŕňa hormonálnu stimuláciu vaječníkov a odber vajíčok, rovnako ako pri metóde IVF. Pacientka absolvuje konzultáciu a základné vyšetrenia, lekár následne navrhne stimulačný protokol za účelom zisku čo najväčšieho počtu kvalitných vajíčok. Po odobratí však vajíčka neoplodňujeme spermiami partnera, ale zmrazíme a uskladníme pri teplote -196 °C. Čo sa odberu vajíčok týka, ten je vykonávaný v krátkodobej celkovej anestézii. Samotný zákrok trvá maximálne 10 – 15 minút. Ideálne je, ak sa tak stane do 35. roku života pacientky. Vajíčka sa rozmrazia a oplodnia, až vtedy, keď si ich žena praje použiť,“ vysvetľuje odborník.
Zmrazenie vajíčok pre zachovanie fertility bez zdravotnej indikácie môžu využiť aj ženy, ktoré momentálne nemajú vhodného partnera a boja sa straty ovariálnej rezervy. Stanú sa matkami až v období, keď ho budú mať, alebo keď si už splnili študijné, pracovné či iné osobné ciele. „Social freezing je vyhľadávanejšou metódou, ktorá zvyšuje šance pre neskoršie otehotnenie ženy odobratím zdravých vajíčok v mladom veku a ich uchovaním pre neskoršie použitie,“ ozrejmuje MUDr. Peter Harbulák PhD. dôvody, pre ktoré sa na neho klientky často obracajú s touto požiadavkou.
Mrazenie vajíčok, ale samozrejme i spermií, sa jednoznačne odporúča aj pred liečbou (napríklad onkologickou), pri ktorej sa môže znížiť alebo stratiť reprodukčná schopnosť. V tomto prípade hovoríme o „medical freezingu“. Tu je nevyhnutná spolupráca viacerých špecialistov. Dôležité je však pacientku včas informovať o jej možnostiach a neodkladať prípravu na medical freezing.
Pripravila: Simona Štroncerová Slováková
