Divadlo P. O. Hviezdoslava ukončilo sezónu uvedením 20. júna 2026 štvrtou premiérou tejto sezóny skvelou inscenáciou Kupec benátsky/Mauser. Výrazná režijná osobnosť nastupujúcej generácie Dávid Paška prepojil vo svojej adaptácii dva texty z rôznych časových období, klasický text Williama Shakespeara Kupec benátsky v preklade Ľubomíra Feldeka a apelatívnu jednoaktovku Heinera MülleraMauser v preklade Jany Wild. V inscenácii sa v hlavných úlohách predstavili Alexander Bárta a Robert Roth. Na javisku bratislavskej mestskej scény sa otvorila téma súcitu a odpúšťania zoči-voči nekompromisným a ťažko riešiteľným dilemám.
Ťažiskovým príbehom novej inscenácie v DPOH Kupec benátsky/Mauser je spor medzi Antoniom – kupcom benátskym (Alexander Bárta) a úžerníkom Shylockom (Robert Roth), ktorí žijú v dvoch nepreklenuteľných svetoch, oddelení historickou krivdou, rozličným statusom a privilégiami. Antonio si vezme pôžičku od Shylocka a ako záruku sľúbi niečo nezvyčajné – ak dlh nesplatí načas, Shylock si môže vziať kus mäsa z Antoniovho tela. Keď sa Antonio dostane do problémov a nedokáže peniaze vrátiť, spor vyústi v súdny proces, kde ide doslova o život. V inscenácii účinkujú aj Juraj Hrčka, Annamária Janeková, Martin Klinčúch, Róbert Sipos a Martina Znamenáčková.
„Ako každé veľké dramatické dielo, aj Shakespearov Kupec benátsky stojí na paradoxe. Jednotlivé rozpory sa vrstvia jeden na druhý a vytvárajú komplikovanú sieť významov. Dlhodobo nadržiavať jednej či druhej strane je takmer nemožné, ak nechceme vstupovať na pole predsudku alebo demagógie. Práve preto nám hra umožňuje aktívne pracovať s diváckym vnemom a sympatiami, formovať ich a zároveň divákov opakovane vyvádzať z komfortu, v ktorom si usporadúvajú vlastné morálne hodnoty a postoje voči konaniu postáv,“ hovorí režisér Dávid Paška, pričom dodáva, že klasický Shakespearov text sa transformuje už samotnou dobou, v ktorej je čítaný a inscenovaný. Vo svojej adaptácii Shakespearovu klasiku konfrontuje s obrazom revolučného vojenského tribunálu z jednoaktovky Heinera MülleraMauser.
„Oba texty pracujú s modelovými situáciami, prostredníctvom ktorých skúmajú fungovanie spoločnosti. Otázky, ktoré z toho vyplývajú, považujem za zásadné. V mene čoho sa jednotlivec dopúšťa násilia? V mene idey? Presvedčenia? Vyššieho dobra? Zo strachu? Z osobného prospechu? Alebo napokon ani sám nevie prečo? Tieto otázky môže klásť iba spoločnosť, s ktorou je jednotlivec neoddeliteľne prepojený. Násilný čin jednotlivca môže spoločnosť prijať, osvojiť si ho a legitimizovať, alebo ho, naopak, odsúdiť a zavrhnúť. Rozhodujúcim faktorom sa stáva ideologické pozadie daného skutku. Preto si spoločnosť nevyhnutne musí položiť otázku: Prečo sa jednotlivec dopúšťa násilia? Z odpovede potom spoločnosť – alebo systém, ktorý vytvorila – vyvodzuje dôsledky,“ priblížil Dávid Paška.
Shakespearovho Kupca benátskeho a v minulosti zakázanú hru Mauser režisér vsadil do zvukovo nevšednej scény
Hra Mauser z roku 1970 rozpráva príbeh revolucionára, ktorý sa sám stane obeťou revolučného procesu. Nemecký dramatik Heiner Müller v texte skúmal hranice politickej lojality, individuálnej zodpovednosti a legitimizácie násilia v mene ideálu. Pre svoju kritickosť bola hra svojho času vo východnom Nemecku zakázaná. Preklad Jany Wild vznikol špeciálne pre DPOH. „Spoločné inscenovanie textov Kupec Benátsky a Mauser v DPOH prináša príležitosť vtiahnuť divákov a diváčky do vlastných úvah o tom, či a ako je v spoločnosti či širšom geopolitickom priestore, ktorého sme súčasťou, možné vytvoriť také pole vzťahov, v ktorom nebude nevyhnutné sústavne vydeľovať a produkovať „iných“ a „iné“, a zabezpečovať si tým falošné bezpečie väčšiny, ktorej súčasťou sme len dočasne. Chválenie starého poriadku a tradičných hodnôt často zakrýva to, aké sú v skutočnosti vyprázdnené. Polarizovaná spoločnosť je plná projekcií vlastných obáv a úzkosti na druhú stranu. Ak si chceme zachovať slobodný postoj, mali by sme predovšetkým kriticky nahliadnuť, či nie je táto dynamika prítomná v nuansách nášho každodenného osobného života,“ uvažuje o téme umelecká riaditeľka DPOH Veronika Kolejáková, ktorá sa spolu s Terezou Hladkou podpísala pod inscenáciu dramaturgicky.
Minimalistická scéna pozostáva z kovových objektov, ktoré zároveň plnia úlohu nadrozmerného hudobného telesa. „Herečky a herci aktívne vstupujú do hudobnej zložky diela a sami ozvučujú scénu, sami sa vlastne stávajú hudobným nástrojom a dotvárajú silnú atmosféru inscenácie, spoločne s výraznou scénografiou. Autorom minimalistickej, no zároveň veľmi atmosférickej scény je Julius Leon Seiler, kostýmy navrhla Maria-Lena Poindl. S obomi tvorcami režisér Dávid Paška dlhodobo spolupracuje v tíme a máme radosť, že to tak bolo aj v prípade tejto inscenácie. Autor hudby Michal Paľko vytvoril silnú hudobnú stopu, ktorá v inscenácii pulzuje ako krv,“ dodala Terézia Hladká.
Témou aktuálnej sezóny DPOH 2025/2026 je nová klasika, ktorá prináša nové pohľady na univerzálne témy dotýkajúce sa samotnej podstaty ľudskej existencie. „Záver sezóny vyústil v DPOH do skvelej inscenácie, ktorú môžeme smelo nazvať súčasným divadlom európskeho formátu. Som rada, že hosťujúci umelecký tím priniesol veľmi silnú úvahu na tému spravodlivosti a poriadku, v čase, keď sú tieto témy v našej spoločnosti azda najdiskutovanejšie. Tak ako to pomenoval kedysi Shakespeare, neskôr v 20. storočí Müller, aj dnes sme v napätí, na ktorú stranu sa vychýlia váhy spravodlivosti,“ uzatvára riaditeľka DPOH Vladislava Fekete.
Výnimočná inscenácia Kupec benátsky/Mauser s premiérou 20. júna 2026 bude mať v DPOH svoju prvú reprízu po divadelných prázdninách 14. septembra. Viac informácií o inscenácii nájdete na stránke divadla.
Pripravila: Lenka Leláková
Foto: Bara Podola, DPOH
