Dnes to nie je nič neobvyklé, ak niekto vyštuduje určitý odbor, a potom sa uplatní v úplne inej sfére. Napokon, dialo sa tak už v devätnástom storočí.
Gróf Štefan Ambrózy z Tanakajdu (dnes obec v západnom Maďarsku) pôvodne vyštudoval právo na univerzitách vo Viedni a Budapešti, no už od detstva ho zaujímala botanika – rastlinami systematicky napĺňal svoje herbáre. Časté pobyty na juhu Európy však podnietili jeho mimoriadny záujem najmä o vždyzelené dreviny. Sníval o tom, že by sa takéto stromy mali povysádzať vo všetkých našich mestách a obciach.
So svojou talianskou ženou Antóniou Migazzi (po ktorej neskôr prijal jej priezvisko) sa mladý právnik v roku 1892 usadil v Mlyňanoch neďaleko Zlatých Moraviec. Najprv kúpil okolité lesy, na ich okraji si nechal postaviť novoklasicistický kaštieľ a postupne začal napĺňať svoje predstavy o zhromaždení rastlín a drevín z celého sveta.
Realizácia jeho plánov však vôbec nebola jednoduchá. Len ťažko si dnes dokážeme predstaviť aké náročné bolo budovanie kamenných terás a ich vysypávanie zeminou bez použitia techniky, ktorú by sme na to použili dnes. Veď obrovské balvany bolo treba dovážať na vozoch až z Prílep a Kľačian a to všetko najmä v zime, keď boli k dispozícii roľníci z okolitých dedín.
Rodilo sa tu budúce svetoznáme arborétum, o ktoré sa mali zaujímať špičkoví dendrológovia z celého kontinentu, ale i zo zámoria.
Dôležitým medzníkom v rozvoji arboréta bol príchod všestranného záhradníka Josefa Mišáka z východočeských Hořovíc. Pod jeho odborným vedením sa mlyňanský pozemok nielen rozrastal a obohacoval o nové vzácnosti, ale šírila sa aj jeho sláva v odborných kruhoch.
Všetko však takmer zmarila zima na prelome rokov 1928/29, keď ortuť v teplomeroch klesla na zlovestných mínus 32 stupňov. Mnohé vzácne rastliny silnému mrazu podľahli, no nebolo tomu inak ani v lesoch, sadoch a vinohradoch po celej krajine.
A to už Ambrózy – Migazzi vedel, že dreviny z teplých krajín nemôže jednoducho zasadiť do pôdy v stredoeurópskych končinách. Uplatnil teda tzv. stupňovitú introdukciu – vysádzal dreviny najskôr v prívetivejších pásmach, až potom ich presádzal na Slovensku.
Mimochodom, ničivo pôsobil aj vietor v júni 2008 – jeho rýchlosť dosahovala až 144 km/hod. a za obeť mu padlo dvadsaťšesť cenných stromov.
Pred svojím návratom do Maďarska sa Ambrózy – Migazzi dlhší čas snažil predať arborétum štátu, no k dohode akosi nedochádzalo. Obchod podporoval napríklad aj spisovateľ Karel Čapek, ktorého hostili v Mlyňanoch niekoľkokrát.
Nakoniec k dohode predsa len došlo a dnes je arborétum jedným z odborných pracovísk Slovenskej akadémie vied. Jeho celková rozloha je 67 hektárov a počas štyri a polkilometrovej prechádzky uvidíte nielen európske kvetiny a dreviny, ale aj vzácne stromy zo Severnej Ameriky, Číny, Kórei, Japonska, z Himalájí a či z Kaukazu.
Ján Greš
Foto: autor
