Aurel Stodola patril medzi najvýznamnejších svetových vedcov prvej polovice 20. storočia. Bol Slovák, narodený v Liptovskom Mikuláši a neskôr švajčiarsky občan. Génius s veľkým srdcom, ktorého svet považuje za „otca parných turbín“. Po maturite na vyššej reálnej škole v Košiciach študoval v Budapešti, Zürichu, Berlíne a Paríži. Popri zamestnaní si vzdelanie zvyšoval aj na parížskej Sorbone. Jeho najväčšie úspechy sú spájané s jeho pôsobením v Zürichu na najlepšie hodnotenej kontinentálnej univerzite ETH.
„Na stránke ETH Zürich nájdeme 6 najvýznamnejších vedeckých míľnikov za 150 rokov existencie tejto technickej univerzity. Z týchto šiestich sa o dva zaslúžil Aurel Stodola. Jedným z nich bolo vybudovanie technického výskumného laboratória a druhým vydanie učebnice „Dampf – und Gasturbinen“. Nejde však len o knižku. Najdôležitejšia je vedecká metóda, ktorá predchádza samotný dizajn a konštrukciu turbíny“ (zdroj: aurelstodola.sk). Stodola nezískal Nobelovu cenu iba preto, že v odbore strojárenstvo sa neudeľovala. Vďaka jeho vedeckým objavom získala vedecko-technická revolúcia prívlastok vedecká.
Autor bestsellerov Jozef Banáš sa po knihách o významných osobnostiach československej histórie – Štefánikovi a Baťovi rozhodol vzdať svojou knihou hold mužovi, ktorého prácu si vážili Albert Einstein aj Albert Schweitzer – Aurelovi Stodolovi. Biografia Nevzdám to! Aurel Stodola vyšla v deň jeho 165. výročia narodenia vo vydavateľstve Ikar. Medzi čitateľov ju poslali na slávnostnom uvítaní do života na pôde Strojníckej fakulty STU.
Aurel Stodola sa nielenže stal vysnívaným profesorom na jednej z najvyspelejších technologických vysokých škôl na svete – ETH Zürich, ale bol aj jej najmladším profesorom v dovtedajšej histórii. Stodolu postihli tragické požiare, národnostný útlak, rodinné tragédie, prežil dve vojny a polovicu života strávil v cudzine. Boj s nepriazňou a najmä s vlastnými slabosťami bol jeho každodenným chlebom. Nikdy nič nevzdal. Nevzdával sa za žiadnych okolností, hoci sa zdalo, že riešenie nie je, kráčal vpred, aj keď už zdanlivo nebolo kam. Osobný priateľ Alberta Einsteina, Alberta Schweitzera a ďalších velikánov svetovej vedy a umenia bol výsledkom vôle a disciplíny. Prísna disciplína a tvorivosť boli základným ukotvením jeho života. V súkromí žil v tichom zúfalstve, navonok však nedal nič znať, naopak, rozdával energiu, pomáhal a povzbudzoval milovaných študentov, ktorí ho tiež milovali. Albert Einstein sa o ňom vyjadril ako o vznešenom mužovi s nehasnúcou túžbou po poznaní a tvorbe. Profesorka Univerzity Zürich Josette Baer uviedla: „Aj my Švajčiari sme na Slováka Stodolu hrdí.“ V predslove knihy cituje Stodolov pokračovateľ súčasný slovenský profesor ETH Zürich Juraj Hromkovič majstrove slová: „Beda národu, ktorý sa nestará o rast svojej elity.“
Tretí motivačný román Jozefa Banáša Nevzdám to! Aurel Stodola je Banášovým príspevkom k rastu elít. Nielen slovenských a švajčiarskych. Povzbudí a posilní každého, kto chce rásť.
Foto: Juraj Štefanovič
