Objavujeme pre vás inšpiratívnych slovenských mužov, o ktorých ste možno nepočuli, a predsa stojí za to sa s nimi zoznámiť. Čo majú spoločné? Nestarnú, ale dozrievajú! Jedným z nich je aj Miroslav Straka. V súčasnosti pracuje ako projektový manažér v neziskovej organizácii. Má však za sebou aj vysokú pozíciu v známej automobilovej spoločnosti. K tomu, čo je preň skutočne dôležité, ho nasmerovalo až vyhorenie a životný zážitok pri púti do Santiago de Compostela, po ktorej vstal doslova z popola…
Na začiatku bolo:
Pri zamyslení sa nad tým, prečo som taký, aký som mi napadá možný súvis s tým, že som druhorodený. Prebudilo to vo mne bojovnosť, chcel som byť lepší a lepší. To sa prejavilo napríklad, aj keď ma vyhodili z vysokej školy kvôli matematike. Urobil som dohodu s rodičmi, rok som bol doma, nakúpil si učebnice a učil sa sám matematiku. Keď som sa vrátil do školy, doučoval som spolužiakov a vysokú školu som ukončil bez vážnejších problémov. Nemal som však nejaké vízie, čo chcem robiť, napríklad bolo zaujímavé, že autá neboli mojím snom. Študoval som síce na dopravnej fakulte, ale skôr ma bavila logistika a podobne, možno aj preto, že aj otec mal v minulosti dopravnú firmu. Potom mi ponúkli miesto v automobilovej spoločnosti, kde som mal na starosti záruky na autá. Prijal som to.
Môj príbeh:
Žil som si svoj americký sen: Pracoval som pre automobilovú spoločnosť, v ktorej som sa za dva a pol roka dostal na vysokú manažérsku pozíciu. Najprv ako obchodný riaditeľ, neskôr aj koordinátor. Pre túto značku som pracoval dokopy 11 rokov a môžem povedať, že za ten čas mala značka úspechy, mal som dobré výsledky, dokonca sa nám podarilo strojnásobiť predaj. Ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť. U mňa rástla chuť k práci s každým úspechom viac a viac, až sa zo mňa stal workoholik, ktorého životným cieľom bola honba za kariérnym úspechom. Prirovnal by som to k príbehu o Ikarusovi z gréckej mytológie, ktorý sa snažil letieť čoraz vyššie a vyššie… až si na slnku popálil krídla a tvrdo spadol. To sa stalo aj mne, môj pád prišiel jedného dňa, keď som skolaboval v dôsledku vyhorenia.
Čas dozrievania:
Pri mojom vyhorení mi doktorka povedala, žemám skrátka zobrať batoh a odcestovať preč, to jediné mi vraj pomôže. Keďže som v tom čase nepracoval, z praktických i finančných dôvodov padla voľba na Camino de Santiago, púť k španielskej katedrále Santiago de Compostela. Prešiel som za 11 dní z Portugalska oficiálnych 280 km s batohom na chrbte. Začínali sme dvaja, postupne sa k nám pridal starší manželský pár a cestou sme vždy „nabaľovali“ ďalších ľudí. Na začiatku sme dodržiavali to, že každý šiel svojou cestou, ale vždy večer sme sa stretávali, zdieľali ubytovanie, rozprávali sa o živote, učili sa jeden od druhého a pomáhali si. Aj keď sme sa poznali len pár hodín, bolo to, akoby sme sa poznali roky rokúce; akoby celé Camino netrvalo 11 dní, ale 11 rokov. Stretol som tam veľa zaujímavých ľudí s neobyčajnými osudmi, ktoré sa veľmi rôznili, každý mal svoj dôvod, prečo sa na tú cestu vydal. Človek neraz musel zahodiť strach, hanbu a akýkoľvek komfort. Spali sme na miestach, kde skrátka nechceš rozmýšľať o tom, kto tam spal pred tebou… Ale celé to stálo za to. Ťažko to opísať v skratke. Hlboko ma to zasiahlo a ovplyvnilo. O všetkých príbehoch a ľuďoch, ktorých som stretol, by som mohol rozprávať dlhé hodiny.
Samota:
Ľudia si to v dnes ani neuvedomujú, ale byť sám so sebou je podľa mňa ťažké – opustiť sociálne médiá, ľudí a všetko ostatné, uvedomiť si, že zrazu som sám a nikto mi nepomôže. Prvotná myšlienka bola, že počas putovania budem sám, čoho som sa trochu aj obával. Ale nestalo sa tak. Počas cesty som narazil na mnoho ľudí a stala sa z nás na ten čas taká rodina. A pokiaľ ide o čas, ktorý tam človek strávi sám, môže byť veľmi prospešný. Naučíte sa nejaké veci o sebe a snažíte sa to potom aplikovať v bežnom živote – a to je to najdôležitejšie, čo si z celej cesty odnesiete.
Ako ma to zmenilo:
Užívam si úplne inú krásu života, vychutnávam si každý moment a milujem prírodu. Prišiel som na to, že príroda je úplne dokonalá. Dal som sa napríklad potetovať, nad čím som už dlho uvažoval, robím veci spontánnejšie a snažím sa byť sám sebou a ŽIŤ. V dnešnej dobe sa na to zabúda. Inak, snažím sa toľko nemyslieť, pomáha mi pri tom meditácia.
Silné vlastnosti, ktoré uplatňujem v práci a živote:
Myslím, že som vždy tvoril dobrú atmosféru v práci. To znamená, že ľudia nerobili, pretože firma alebo plat, ale preto, lebo som im vedel odovzdať tú atmosféru, drive, zameranie na cieľ. Celkovo ten drive je silná, ale aj nebezpečná stránka, keďže ma dostal do stavu, v ktorom to už nebolo udržateľné a vyhorel som, ale zas pri Camine ma to vedelo hnať vpred. Som tiež precízny, dokážem systematicky pracovať, som stratég, čo uplatňujem napríklad aj pri hraní šachu.
Za úspech považujem:
To, čo som zažil, zmenilo aj môj názor na úspech. Kým kedysi bol pre mňa úspech merateľný peniazmi, uzavretými obchodmi, pracovnou pozíciou. Až neskôr som si uvedomil, že úspech je relatívny. Po kolapse a vyhorení boli zrazu pre mňa úspechom malé veci: to, že som dokázal prejsť na koniec ulice a na ďalší deň ešte ďalej; že som mal okolo seba svojich najbližších; že pri mne stála rodina, úspechom bolo aj to, že ja ako človek, ktorý dovtedy nič manuálne nerobil, som začal vyrábať veci vlastnými rukami… Často som si v ťažších chvíľach povedal, že úspechom je už len to, že som.
Podľa mňa tiež platí, že za každým úspechom muža stojí jeho partner – v mojom prípade moja manželka a rodina. Pretože, keby ma nepodporovali a nemal som bezpečné zázemie, nikdy by som nedosiahol kariérne úspechy, nevydal sa do Santiago de Compostela, nevenoval sa tomu, čo ma dnes napĺňa a v konečnom dôsledku cesta, ktorú som prešiel, by bola dlhšia a viac tŕnistá.
Plány a kariéra:
Po vyhorení a absolvovaní púte do Compostely som sa zamestnal v neziskovke ako projektový manažér. Prišiel som na to, že žiť sa nemusí len z peňazí. V živote sú omnoho dôležitejšie veci, ako som si myslel. Raz jeden múdry človek povedal, že život, ktorý žijeme je len pomlčka medzi dátumom narodenia a dátumom úmrtia na náhrobnom kameni a je len na nás ako bude táto pomlčka dlhá. Takže sa snažím urobiť ju čo najdlhšou a najhodnotnejšou. Skúšam všetky možnosti, ktoré mi život prináša a vždy sa snažím byť doma, keď mi život klope na dvere.
Manuálna práca a tvorba:
Pri mojom sabatikale ma oslovilo drevo. Nikdy predtým som neinklinoval k manuálnej práci, aj keď stolárčinu sme už mali v rodine. Pod vedením otca som sa začal hrať s drevom a tvoriť. Najprv som si začal vyrábať len pre seba rôzne zaujímavé produkty a postupom času som zistil, že je o nich aj reálny záujem a niekoľko z nich som aj pomerne rýchlo predal. Zohnal som si napríklad 43-ročný drevený sud, z ktorého som si spravil bar s LED podsvietením. Tak sa stalo, že som bol chvíľku, v jednej epizóde svojho života, stolárom. Doteraz ma to baví, napĺňa a chcem sa k tomu vrátiť.
Sen do budúcnosti:
Stále snívam, že sa naučím hrať na klavíri. Predstavujem si to tak, že potom kedykoľvek prídem domov z práce, budem mať pokoj, dám si pohárik Karpatského brandy a počas hrania na klavíri si ho budem vychutnávať. Taký obyčajný špeciálny moment s Karpatským brandy Špeciál.
Seriál článkov o mužoch, ktorí nestarnú, ale dozrievajú, sa rozhodlo čitateľom prinášať Karpatské brandy Špeciál, www.karpatskebrandy.sk.
Karpatské brandy Špeciál vzniklo v pezinskej pálenici pred viac ako 50 rokmi. Pôvodne bolo určené do sektov Hubert, ale pre svoju výnimočnosť sa zachovalo ako samostatná značka.
Čas dozrievania v dubových sudoch je základom chute. Charakter dreva a čas má na brandy výrazný vplyv.
Najcennejší poklad sa získava zo zdravé vína, z ktorého dvojitou destiláciou vzniká kvalitný destilát.
Silné vlastnosti: unikátna chuť a vôňa KBŠ – nádherný súlad dreva s jemnosťou vanilky a sušeného ovocia.
Najväčší úspech je to, že KBŠ je na Slovensku ikonou a pravidelne získava zlaté medaily i vo svete.
Aktuálne Karpatské brandy ponúka až TRI verzie slovenskej legendy Karpatské brandy Špeciál! K obľúbenému päťročnému brandy KBŠ V.S.O.P. pribudla časom trojročná verzia Karpatské brandy Špeciál V.S. (skratka znamená „Very Special“) a vlani uzrela svetlo sveta aj tretia verzia päťročného brandy Karpatské brandy Špeciál Chardonnay. „Fanúšikovia a milovníci brandy majú vďaka širšiemu portfóliu produktov KBŠ viac príležitostí vychutnávať si unikátne vlastnosti pravého, originálneho slovenského brandy,“ tvrdí Peter Ďuriš, Master Blender značky Karpatského brandy.
