Nepatrné zvyšky kamenného hradu sa týčia nad obcou Kamenica v nadmorskej výške 725 m. Hradné bralo upúta návštevníka už na prvý pohľad. Z jeho geomorfologického vzhľadu je zreteľné, že na ňom niekedy stál historický objekt. Hradný kopec tvoria dve samostatne stojace menšie bralá spojené úžinou. „Na toto niekdajšie miesto hradu, odkiaľ je vynikajúci výhľad do okolia, je možné vystúpiť z obce Kamenica po vyznačenej ceste alebo z vedľajšej obce Lúčka z časti Potoky od chatového tábora,“ radí Tomáš Grančay v časopise Krásy Slovenska, našom najstaršom časopise, ktorý vychádza už vyše 100 rokov a ponúka zaujímavé tipy na turistiku a spoznávanie krás Slovenska.
História hradu
Hrad sa vekovo radí k prvotným kamenným hradom severného pohraničia Uhorska, vznikol pravdepodobne v 13. storočí. Spočiatku bol kráľovským majetkom, kde panovník trávil chvíle počas poľovačiek v miestnych lesoch.
Azda prvú písomnú zmienku o hrade máme z roku 1270, kde sa spomína ako kráľovské poľovnícke miesto. To prakticky znamená, že hrad musel stáť už pred týmto rokom. Na kráľovský hrad musela stavba spĺňať isté kvality (kamenný palác a tiež dobrú obranyschopnosť). Už v roku 1275 daroval panovník toto územie aj s hradom Detrikovým synom, neskorším pánom z Brezovice a Torysy.
Do roku 1306 nemáme o hrade žiadne dochované písomné materiály. Až v uvedenom roku sa hrad spomína v súvislosti s delením rodových majetkov šľachtica Rikolfa. Majetky zdedil jeho syn a v prípade veľkosti hradného panstva sa v listine spomínajú aj jeho usadlosti: Babie, Dačov, Ľubotín, Lúčka, Kyjov, Lipany, Kapišová, Valkovce, Šarišské Jastrabie a Vislanka.
Syn Rikolf II. mal dvanásť synov a stal sa zakladateľom rodu Tárczay, ktorý hrad Kamenicu vlastnil prakticky až do jeho zániku. V roku 1345 panovník nariadil Rikolfovi II., že obyvatelia jeho pohraničného panstva nesmú opustiť toto územie, majú sa oň aj s hradom dobre starať.
V roku 1438 sa hradu zmocnili prešovskí vojaci a dobyli ho pre kráľovnú Alžbetu, s ktorou malo mesto Prešov veľmi úzke prepojenie. Ale vieme, že v držbe Prešova hrad dlho neostal. Už v roku 1439 pevnosť nad Kamenicou pripadla naspäť Tárczayovcom, ktorí ju obývali.
V časoch nepokojov a prítomnosti vojsk Jána Jiskru z Brandýsa na území Šariša sa poddaní pridali na stranu vzbúrencov a v roku 1456 sa pokúsili hrad dobyť. To sa však nepodarilo, hrad sa vďaka dobrej obranyschopnosti dokázal ubrániť a nedostal sa tak do rúk povstalcov. Zakrátko vzbúrených poddaných kruto potrestali.
V roku 1532 bola hradná pani Dorota Bánffyová nútená prepustiť hrad pánovi Jeremiášovi Laskému. Ten ho spravoval len osem rokov, v roku 1540 ho opäť získali Tárcayovci späť do vlastnej správy.
Poslednou hradnou paňou bola Anna Tárczayová-Drugethová. Bola manželkou Juraja Drugetha, ktorý sa spriahol proti panovníkovi Ferdinandovi Habsburskému. Na svojom rodovom hrade sa zdržiavala veľmi často, keďže poskytoval komfort aj dobré útočisko.
Na hrad niekoľkokrát zaútočilo cisárske vojsko, no vďaka výhodnej polohe ho dokázali ubrániť. Ale v roku 1556 bol hrad dobytý a na príkaz panovníka zbúraný. Po jeho rozrumení sa už nikdy neopravil. Dokonca v roku 1816 sa z jeho nadzemných fragmentov muriva začal budovať liehovar v dedine Lúčka. Tým sa zavŕšila definitívna skaza hradu.
Architektúra hradu
Prvotný hrad nad usadlosťou Kamenica bol vybudovaný spočiatku na západnom skalnatom brale. Na tomto mieste stál pravdepodobne najstarší kráľovský poľovnícky hrad (1). Na vrchole opevnenej plošiny, ktorá mala nepravidelný trojuholníkový pôdorys, stála na najvyššom mieste kruhová veža donjon (2). Hrúbka jej múru bola 2,2 m a jej celkový obvod bol okolo desať metrov. Na túto vežu sa napájala menšia palácová budova (3). Keďže išlo o pôvodne kráľovský hrad, palácová stavba musela poskytovať primeraný komfort pre panovníka a jeho družinu.
Areál bol opevnený kamennou hradbou s hrúbkou 1,5 m, ktorej fragmenty sú doposiaľ viditeľné na sever od hradnej veže (4). Na južnej strane v blízkosti gotickej obvodovej hradby sa nachádzala do skaly vysekaná cisterna (5), ktorej záseky sú viditeľné do súčasnosti. Z vnútornej strany hradby sa pravdepodobne nachádzala ochodza, kde stráž sledovala dianie v okolí.
V časoch, keď hrad prešiel pod správu šľachtického rodu Tárczayovcov, bol rozšírený o nižšiu časť nádvoria na juhozápadnej strane (6). Zároveň bol vybudovaný nový luxusný palácový objekt na druhej strane predĺženého hradného brala (7). Tento novovybudovaný palác štvorcového pôdorysu predstavoval reprezentatívnu budovu hradu.
Oveľa viac o tomto zaujímavom hrade sa dozviete v časopise Krásy Slovenska, najnovšie číslo 3-4.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska – predplatné TU.
Autor a foto: Tomáš Grančay
