Obezita nie je iba otázkou vzhľadu, ale najmä zdravia. Nadbytočné kilá a zvýšené množstvo vnútrobrušného tuku totiž výrazne zhoršujú stav celého organizmu, zaťažujú všetky orgány a sú príčinou mnohých vážnych ochorení. S obezitou sa spája diabetes druhého typu, vysoký krvný tlak, poruchy metabolizmu, vysoký cholesterol či mnoho ďalších ochorení, proti ktorým sa dá účinne bojovať správnym životným štýlom. Niektoré zo spomínaných chronických ochorení získajú pacienti na základe genetike, v mnohých prípadoch si ich však vyvolajú sami, životným štýlom, nesprávnym stravovaním či nedostatkom fyzickej aktivity.
S celkovým životným štýlom súvisí nielen to, ako vyzeráme, či trpíme nadváhou alebo obezitou, ale aj chronické ochorenia, ktoré spočiatku nebolia, preto ich nevnímame a možno aj ignorujeme, no môžu mať fatálne následky. Často si ich spôsobujeme sami, zlým stravovaním, nedostatkom pohybu, fajčením, veľkou psychickou záťažou, avšak mnohé ochorenia môžu byť aj dedičné. Správnym a zdravým životným štýlom je možné predispozície chronických ochorení akými sú cukrovka, hypertenzia či vysoký cholesterol, znížiť alebo oddialiť. V súčasnosti si mnoho ľudí rôznych vekových skupín uvedomuje, že životný štýl a chronické ochorenia spolu súvisia. Doba internetu so sebou prináša široké možnosti a ľudia sa inšpirujú v otázke redukcie hmotnosti, cvičenia či celkovej úpravy životného štýlu. Nie vždy však môžu byť práve internetové zdroje, s často neoverenými a nepodloženými informáciami, spôsobom, ktorého by sa mala spoločnosť skalopevne držať. Na udržanie dlhodobej fyzickej, ale aj psychickej kondície, a teda starostlivosti o srdce sú dôležité 4 základné piliere zdravého srdca a ciev:
Vyvážená strava
Dostatočný pohyb a telesná kondícia
Mentálna pohoda a boj so zlozvykmi
Nebezpečné diagnózy pod kontrolou

MUDr. Jana Babjaková, PhD., MPH; odborná asistentka na Ústave hygieny LF UK, so zameraním na problematiku výživy

Medzi hlavné a časté ochorenia obehovej sústavy, ktoré významne ohrozujú srdce človeka a sú s nimi spojené ďalšie riziká získania kardiovaskulárnych ochorení sú predovšetkým – hypertenzia, diabetes mellitus II, vysoký cholesterol či napríklad aj obezita, z ktorej mnohé ochorenia pramenia. Už deti a adolescenti s nadváhou majú viac než 40-krát vyššie riziko rozvoja metabolických zmien, vedúcich ku kardiovaskulárnym ochoreniam.

Vysoký cholesterol nebolí, spájajú sa s ním veľké riziká
Predpokladá sa, že minimálne jedna tretina obyvateľstva v SR má zvýšené hladiny cholesterolu. Veľmi znepokojujúci je fakt, že viac ako 80 percent ľudí, ktorí patria do vysoko rizikových skupín populácie – (sú diabetici alebo prekonali srdcovocievnu príhodu), nedosahuje normálne hodnoty cholesterolu. Normálne hodnoty cholesterolu má teda menej ako jedna pätina tejto rizikovej populácie! Vysoká hladina krvných tukov, najmä “zlého” LDL cholesterolu je pritom najzávažnejším rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení. A hoci vyšetrenie hladiny cholesterolu je jednoduché a na Slovensku máme dostupnú efektívnu liečbu, mnoho ľudí nie je diagnostikovaných a nelieči sa!

MUDr. Jana Bendová, PhD., všeobecná lekárka pre dospelých


Poznáte 10 mýtov o cholesterole?
Vajcia spôsobujú vysoký cholesterol – Nie je to pravda. Je známe, že vajíčka obsahujú lecitín, ktorý znižuje cholesterol, ktorý sa nachádza vo vaječnom žĺtku. Vajcia sa v súčasnosti odporúča pravidelne zaraďovať do svojho jedálnička aj ľuďom, ktorí majú vysoký cholesterol. Odporúčaná dávka je 4 až 5 vajíčok týždenne.
Koncentrácia cholesterolu po liekoch klesla, preto ich môžem vysadiť – Vysoká koncentrácia cholesterolu sa dá liečiť, ale nie celkom vyliečiť, pretože si pre ňu väčšinou nesieme genetickú (vrodenú) vlohu. Po prerušení liečby sa koncentrácie cholesterolu vracajú späť v priebehu niekoľkých dní.
Keď užívam lieky znižujúce cholesterol, nemusím dodržiavať zásady diéty – Diétne opatrenia pomáhajú nielen znižovať koncentráciu cholesterolu, ale upravujú aj ďalšie rizikové faktory aterosklerózy. Ich účinok sa vždy počíta a je prídavný k účinku liekov.
Všetky saturované tuky ho zvyšujú – Nie je to úplne tak. Existuje mnoho druhov tukov a telo sa s nimi vyrovnáva rôzne. Dôležitý je pomer a celkové množstvo prijímaných tukov.
Ak by som mal vysoký cholesterol, tak by som to cítil – Vysoký cholesterol zvyčajne nemá žiadne príznaky. Možno neviete, že máte nezdravé hladiny cholesterolu, kým nie je neskoro, keď máte srdcový infarkt alebo mŕtvicu. Preto je dôležité kontrolovať hladinu cholesterolu aspoň každé 4 až 6 rokov.
Deti vysoký cholesterol nemôžu mať – Výskum ukázal, že ateroskleróza – zúženie tepien, ktoré vedie k srdcovým infarktom – môže začať už vo veku ôsmich rokov. Odborníci odporúčajú, aby deti s nadváhou, hypertenziou alebo rodinnou anamnézou srdcových ochorení mali svoj cholesterol testovaný ako mladý. Deti s vysokým cholesterolom by mali byť v súlade s pokynmi na diéte, ktorá obmedzuje nasýtený tuk a cholesterol v potrave.
Cholesterol je vždy zlá vec – Keď väčšina ľudí počuje “cholesterol”, myslia si to je niečo “zlé”. Realita je zložitejšia. Vysoký cholesterol môže byť nebezpečný, ale samotný cholesterol je nevyhnutný pre rôzne telesné procesy, od izolácie nervových buniek v mozgu až po zabezpečenie štruktúry bunkových membrán.
Margarín je lepší pre hladinu cholesterolu ako maslo – Margarín je vyrobený z rastlinného oleja, takže na rozdiel od masla, ktorý je vyrobený z mliečnych výrobkov, neobsahuje takmer žiadny cholesterol. Margarín však často obsahuje tzv. trans mastné kyseliny – látky, ktoré sú pre zdravie škodlivé a zvyšujú riziko srdcových ochorení a cievnej mozgovej príhody.
Cholesterol je jediným rizikovým faktorom srdcového infarktu – Okrem zvýšeného cholesterolu majú ľudia s rizikom srdcových ochorení zväčša kombináciu aj ďalších rizikových faktorov, vrátane fajčenia cigariet, cukrovky, vysokého krvného tlaku, rodinnej anamnézy srdcových ochorení, často sú obézni a majú málo fyzickej aktivity.

Zdravý životný štýl ako prevencia
Vysoký cholesterol, podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či vysoký tlak, je veľmi zákerný. Zvýšený cholesterol nebolí a zväčša sa nijako neprejavuje. Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi však môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usadzuje na stenách ciev a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie: srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov. Existuje množstvo dôkazov, ktoré hovoria o vzťahu medzi hladinou cholesterolu a rozvojom srdcovo-cievnych či mozgovo-cievnych komplikácií. Preto treba hladinu cholesterolu dôsledne kontrolovať, snažiť sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybovou aktivitou. Ak sa to nedarí, je potrebná farmakologická liečba.
Z dvoch hlavných rizikových faktorov vysokého cholesterolu – dedičnosť a životospráva – môžeme v súčasnosti ovplyvniť len jeden. Prevenciou je teda dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu.
• strážiť si hmotnosť, nechať si navrhnúť vhodnú diétu v prípade obezity
• dávať si pozor na príjem tukov (mali by predstavovať maximálne 30 percent celkovej energie)
• z prijímaných tukov jesť viac rybieho tuku a rastlinných tukov
• neprekračovať príjem cholesterolu 200 mg/deň
• prijímať väčšie množstvo vlákniny (30 g/deň)
• viac konzumovať ovocie a zeleninu (vláknina, antioxidanty)
• znížiť príjem alkoholu či ho úplne vylúčiť
• obmedziť príjem soli na 5 g/deň
• nefajčiť


Cholesterol ako kardiovaskulárne riziko
Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza v bunkách a krvi. V tele ju majú všetky cicavce, u rastlín táto látka chýba. Bez cholesterolu však ľudské telo nemôže fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj normálny chod. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a východiskovou látkou vitamínu D. Do organizmu sa dostáva stravou, alebo ho produkuje pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 percent celkového cholesterolu v tele. V organizme sa nachádza približne 140 gramov cholesterolu, pričom vyše 90 percent je prítomných v bunkových membránach. Za vznik aterosklerózy zodpovedá len cca 5 percent cholesterolu, ktorý cirkuluje v krvnej plazme, čo je jedna zo zložiek krvi.
„Dobrý“ a „Zlý“ cholesterol
Cholesterol je tuk a podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi. Prenášajú ho špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy sú: lipoproteín s vysokou hustotou (HDL) – tzv. „dobrý“ a lipoproteín s nízkou hustotou (LDL) – tzv. „zlý“. V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, v krvi však cirkuluje naviazaný na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu.
Dobrý nosič (HDL) – hlavnou úlohou HDL je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene. Odtiaľ sa dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. HDL dokonca odstraňuje cholesterol aj z tukových usadenín v cievach. Preto sa takémuto cholesterolu hovorí aj „dobrý cholesterol“. HDL pôsobí protizápalovo a antioxidačne. Ku zvyšovaniu HDL cholesterolu vedie dostatok fyzickej aktivity. U žien by jeho hladina mala byť menej ako 1,2 mmol/l a u mužov do 1,0 mmol/l.
Zlý nosič LDL – je to hlavný transportér cholesterolu do buniek tela. Každá bunka potrebuje cholesterol, ak ho však v krvi koluje veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko jeho postupného usadzovania na stenách tepien. Tento jav je známy ako ateroskleróza. Cholesterolu naviazanému na LDL nosič sa preto hovorí „zlý cholesterol“. K jeho zvyšovaniu prispieva okrem zvýšeného príjmu nasýtených tukov v potrave aj nedostatočný pohyb, priberanie na hmotnosti a fajčenie. Jeho hladina by mala byť do 3,0 mmol/l. Ak je táto hranica prekročená a hladina HDL cholesterolu je nedostatočná, vzniká dyslipidémia.
Triacylglyceroly – sú to ostatné necholesterolové tuky. Skladajú sa z glycerolu a z mastných kyselín. Ich vysoká hodnota nesie podobné riziká, ako pri vysokom LDL cholesterole. Ich hladina má byť pod 1,7 mmol/l.
Dyslipidémia je porucha metabolizmu cholesterolu, konkrétne ide o zvýšenú hladinu LDL „zlého cholesterolu a nízku hladinu „dobrého“ ochranného HDL cholesterolu. Dôležité však je, že zmeny hladín cholesterolu majú vplyv na kardiovaskulárne riziko pacienta.

MUDr. Ivana Šoóšová, PhD., FESC – primárka ambulantného oddelenia NÚSCH, a. s. Bratislava, Správkyňa Slovenskej nadácie srdca


Celkové kardiovaskulárne riziko znamená pravdepodobnosť rozvoja prvej smrteľnej aterosklerotickej srdcovocievnej príhody v 10-ročnom časovom horizonte u osôb starších ako 40 rokov. V Európe lekári používajú systém SCORE, na základe ktorého sú pacienti rozdelení do 4 skupín rizika.
Veľmi vysoké riziko- SCORE˃10 %
Vysoké riziko- SCORE ˃5 % a ˂10%
Stredné riziko- SCORE˃1% a ˂5%
Nízke riziko -SCORE ˂1%
Celkové kardiovaskulárne riziko sa dá veľmi jednoducho vypočítať na základe zadania týchto údajov: pohlavie, vek, fajčenie, hodnota celkového cholesterolu a hodnota systolického krvného tlaku. Na základe celkového kardiovaskulárneho rizika sa určuje postup pri liečbe vysokých hladín cholesterolu.

Liečba vysokej hladiny cholesterolu
Základným liekom sú v súčasnej dobe statíny. Tieto lieky sa používajú nielen na vysoký cholesterol, ale aj pri prejavoch a komplikáciách aterosklerózy, ktorá s vysokým cholesterolom úzko súvisí. Mnohé z týchto liekov tak napríklad predstavujú podstatnú súčasť liečby pacienta s ischemickou chorobou srdca a stavov po infarkte myokardu.
Napriek tomu, že stanovanie hladiny krvných tukov (lipidov) je hradené zo zákona zdravotnými poisťovňami pomerne vysoký počet ľudí zostáva nediagnostikovaných alebo „zle diagnostikovaných“. Najdôležitejšie je stanovenie hladiny „zlého“ LDL cholesterolu, pretože práve hladinu tohto cholesterolu treba upraviť liečbou. Naopak, hodnota celkového cholesterolu nemusí zodpovedať skutočnému kardiovaskulárnemu riziku. Skrýva totiž v sebe aj dobrý a zlý cholesterol a tie môžu byť v rôznom vzájomnom pomere – čiže pacient s vysokým celkovým cholesterolom nemusí mať vysoký „zlý“ LDL cholesterol a naopak pacient s normálnym celkovým cholesterolom môže mať vysoký „zlý“ cholesterol.

foto: MOST

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu