Keď prší, treba tancovať v daždi

0
320
treba tancovať aj v daždi

„Ani jeden z nás nebol na svete chcený. Mohli sme sa narodiť trošku inak. Ale vieš čo? Práve takí skáču najvyššie.“

Kvapky sa premenili v Dážď a magická Mlynská dolina ponúka ďalšiu nálož študentského veselia a samopaše. Každý rok je dôležité o kúsok podrásť. A slzy zmiešané s lacným alkoholom so sebou tento rok prinesú okrem štandardnej dávky nemiestnych žartov, vysokoškolských skúšok, smiešnych lások a absurdných príhod aj hlbší ponor do životov hlavných postáv, ktoré v sebe skrývajú viac, ako sa na prvý pohľad zdá.

Napriek tomu, že mu srdce zmäklo na nepoznanie, svaly mu tvrdli, rovnako ako pečeň. To len preto, že im dával všetkým trom pravidelne zabrať. S partiou s bielymi ponožkami, tím White Sox, sa dohodli, že prídu na Mlyny o čosi skôr, aby sa uistili, že včas vkĺznu do zabehnutých koľají. Ako budúci magistri, čo o chvíľu ponesú pochodeň poznania ďalším generáciám.

Študentský život píše silno ako domáca a našou úlohou je vychutnávať všetko, čo nám namieša. Keď prší, musíme tancovať v daždi. Keď svieti slniečko, musíme sa nechať opáliť.

„Čo by ste robili, ak by sme nemali školu?“
„Koláčiky, určite koláčiky,“ povedala Hanka a už nemohla byť sladšia.
„Majka?“
„Neviem, ešte som nad tým nepremýšľala.“
„Každý už nad tým premýšľal.“
„Išla by som na misie do Afriky,“ priznala Majka Tereza. „No možno na to nikdy nebudem mať odvahu.“
„Neprekvapuje ma to. A ty, Mirko?“
„Snažil by som sa zbohatnúť. To robí každý, kto nejde na výšku.“
„Uhm.“
„Najprv pár brigád v okolí, potom by ma to prestalo baviť, potom by som chvíľu robil finančné poradenstvo v mladom a dynamickom kolektíve a nakoniec by som drel v zahraničí. Alebo niečo také. Ale to sa našťastie nestalo, inak by som nezačal cvičiť a nestrávil by som s vami toľko času. Takže to vôbec neľutujem.“

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu