Na otázky odpovedá právnik, JUDr. Adam Nociar, MPH, ktorý je špecialistom na obchodnoprávne vzťahy, správne právo a verejné obstarávanie. Je autorom mnohých odborných článkov a venuje sa prednáškovej činnosti vo viacerých oblastiach praktickej aplikácie práva.
Čo si môže bežný človek predstaviť pod pojmom „vyššia moc“ a ako tento pojem súvisí s pandémiou koronavírusu?
Z právneho hľadiska možno povedať, že za vyššiu moc považujeme významnú okolnosť, resp. špecifickú právnu skutočnosť, ktorá objektívne vylučuje zodpovednosť povinnej osoby v súvislosti s oprávnene očakávaným plnením. Ide teda o nezavinenú udalosť, v dôsledku ktorej nemôže dôjsť k riadnemu alebo včasnému dodaniu objednaného tovaru, alebo poskytnutiu objednanej služby a pod. Inštitút vyššej moci je známy a využívaný po celom svete, pričom sa s ním v rôznych typoch zmlúv môžeme stretnúť pod pojmami ako „Vis maior“, „Force majeure“, „Act of God“, alebo „Superior force“. V prostredí slovenského práva upravuje rámec vyššej moci predovšetkým obchodný zákonník, ktorý ju považuje za právne relevantnú prekážku iba vtedy, ak nastala nezávisle od vôle povinnej osoby, pričom takejto osobe preukázateľne a neodvrátiteľne bránila v splnení jej konkrétnej povinnosti. Samozrejme, vyššia moc je tiež podmienená tým, že jej vznik nemohla povinná osoba v čase vzniku obchodného, alebo spotrebiteľského záväzku predvídať. Pandemické šírenie vírusu COVID-19 je vo svojej podstate mimoriadnou, nepredvídateľnou a významnou okolnosťou, ktorej priamym dôsledkom sú aj zásadné štátne nariadenia, negatívne ovplyvňujúce možnosti podnikateľských, aj nepodnikateľských subjektov.
Možno teda koronavírus považovať za „vyššiu moc“? V akých oblastiach sa môžu čitatelia s takouto formou vyššej moci stretnúť?
V prvom rade upozorňujem na to, že koronavírus nemožno automaticky vnímať ako zásah vyššej moci do akéhokoľvek plnenia záväzkových povinností, ktoré šírenie nákazy čo i len z časti ovplyvňuje. Rozhodnutie o tom, či v tom-ktorom prípade ide skutočne o okolnosť vylučujúcu zodpovednosť, si vyžaduje racionálne posúdenie viacerých objektívnych faktorov, spomedzi ktorých je najdôležitejším to, či v priamom dôsledku šírenia koronavírusu došlo k zamedzeniu možnosti splnenia povinnosti niektorej zo zmluvných strán. Bežný človek sa s aplikáciou vyššej moci môže stretnúť pri najrôznejších typoch každodenných záväzkov. V ostatnom čase ma napr. oslovujú spotrebitelia, resp. kupujúci, ktorým z dôvodu pandémie nebol zo strany predávajúceho dodaný objednaný a zaplatený tovar, alebo služby. Horúcou témou dnešných dní sú tiež rôzne typy úverových zmlúv, pri ktorých sa živo diskutuje o možnostiach a podmienkach odkladov splátok v dôsledku zásahu vyššej moci. Ďalším typickým príkladom sú aj tzv. stornovania leteniek, alebo kompletných balíkov zahraničných dovoleniek, pričom je v mnohých prípadoch spornou témou zabezpečenie náhradného termínu dovolenky, resp. vrátenie investovaných finančných prostriedkov. Samostatnou kategóriou sú poistné zmluvy, pri ktorých sa na túto problematiku nahliada z rôznych uhlov. Povedzme, pri poistení zodpovednosti je samotná škoda vis maior, a teda napr. živelná udalosť, vylúčená z poistného krytia.
V ktorých prípadoch musí spotrebiteľ akceptovať takúto argumentáciu podnikateľa, ktorý si voči nemu nesplnil dohodnuté povinnosti, alebo mu nedodal objednaný produkt?
Ide bezpochyby najmä o situácie, kedy samotná objednaná služba spočíva v realizácii podujatí hromadného typu, akými sú koncerty, semináre, školenia, alebo rôzne catheringové akcie. Vzhľadom na známe nariadenia hlavného hygienika SR je akékoľvek zhromažďovanie občanov dočasne zakázané, a teda je povinnosťou každého podnikateľa, ale aj spotrebiteľa, takéto obmedzenia strpieť. Samozrejme, pandémia je z pohľadu práva a obchodných vzťahov relatívne dlhodobým zásahom vyššej moci, na základe čoho je vhodné a ľudské, aby zmluvné strany prejavovali väčšiu mieru vzájomnej ohľaduplnosti a solidárnosti ako za bežných okolností. Výsledkom takéhoto prístupu môže byť napríklad nejaký drobný nefinančný benefit, ktorý poskytne podnikateľ, aj nad rámec zmluvy, klientovi, ktorý prejaví ochotu a súnáležitosť v tom, že takpovediac bezhlavo netrvá na okamžitom vrátení zaplatenej kúpnej ceny, alebo akceptuje určitú prijateľnú formu náhradného plnenia.
Aké sú Vaše odporúčania v súvislosti s právnymi dôsledkami zásahu „vyššej moci“?
Každému, kto má v úmysle uzatvoriť akýkoľvek záväzkový vzťah, odporúčam, aby si dôsledne preštudoval návrh príslušnej zmluvy, a to aj s dôrazom na konkrétne podmienky klauzuly o vyššej moci. V prípade bežných spotrebiteľských vzťahov možno tieto ustanovenia nájsť vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré musia byť dostupné každému spotrebiteľovi. Napriek tomu, že sa obvykle tieto dokumenty javia právnemu laikovi ako nesmierne rozsiahle, je veľmi užitočné venovať aspoň minútu svojho času minimálne ich najzásadnejším častiam. Po uzatvorení záväzkového vzťahu sa totiž iba ťažko, v rámci prípadného sporu, hľadajú akceptovateľné argumenty, ktoré nekorešpondujú so zmluvnými dojednaniami. Pri ustanoveniach o vyššej moci je tiež dôležité uvedomenie, že ich aplikácia môže byť za určitých okolností prospešná aj pre druhú spomedzi zmluvných strán. Z praxe tiež upozorňujem na to, že pri zahraničných subjektoch môže dôjsť k situácii, že k využitiu princípov vyššej moci dôjde podľa cudzokrajného právneho poriadku, ktorého aplikáciu upravuje konkrétna zmluva. V takýchto prípadoch je však vhodné celú vec konzultovať s kvalifikovaným advokátom.
foto: archív A.N.
