Zanedbávanie liečby CHOCHP – odvrátená strana covidovej mince

0
703

Žijeme v neobvyklej dobe, počas ktorej riešime len COVID. A kvôli strachu z neho zabúdame na iné, tiež nebezpečné ochorenia. Jedným z nich je chronické obštrukčné ochorenie pľúc – CHOCHP. Ide o nevyliečiteľné, ale liečiteľné, aj keď progredujúce ochorenie. Ale ak sa zachytí včas a lieči, pacient môže viesť pomerne normálny život. Hoci sú pľúcne ambulancie otvorené, chorí lekára nevyhľadávajú a bez liečby si spôsobujú progresiu ochorenia.

O aktuálnej situácii sme sa rozprávali s MUDr. Martou Hájkovou, CSc, pneumologičkou z nemocnice Ružinov v Bratislave.

Ako teraz vyzerá váš bežný pracovný deň a je pravda, že pacienti s CHOCHP vás teraz navštevujú pomenej?
V súčasnosti sa dopoludnia venujem pacientom s COVID-19 a robíme konzílium na reprofilizovanie lôžok. Okolo obeda a popoludní prichádza na rad tzv. biela medicína a viem, že aj mnohí ďalší ambulantný lekári pracujú do neskorých večerných hodín, aby ošetrili svojich pacientov. To, že pacienti s CHOCHP a inými pľúcnymi ochoreniami k nám chodia menej, je pravda. Je to spôsobené jednak tým, že dopoludnia, kedy boli zvyknutí chodiť na kontroly, sa venujeme pacientom s COVID, jednak  to spôsobuje strach, že by sa mohli nakaziť koronavírusom. Preto svoju liečbu odkladajú na neskôr. Ďalším problémom je, že noví pacienti potrebujú výmenný lístok od praktického lekára a aj existujúci pacienti musia prísť po určitom čase (väčšinou po pol roku) na kontrolu na základe čoho dostanú odporúčanie na lieky, ktoré im môže predpisovať aj praktický lekár. Tu narážame na zásadný problém, nakoľko k výmenným lístkom sa dá v súčasnej dobe dostať len veľmi ťažko.

Hovoríte, že pacienti majú strach, a tak svoje príznaky ospravedlňujú a hľadajú dôvody, ako neísť k lekárovi. Navyše praktickí lekári neordinujú alebo neprijímajú akútne prípady. Aké to môže mať dôsledky?
Dopad? Pacienti nebudú užívať svoju liečbu a pritom tá jediná dokáže zastabilizovať a udržať ich pľúcne funkcie a kvalitu života. Zlou správou preto je, že po skončení epidémie k nám začnú chodiť pacienti v neskorých štádiách ochorenia, kedy im už budeme musieť nastaviť kyslíkovú liečbu. Toto sú žiaľ prípady, keď sa už komplikácie nabaľujú tak, že môže prísť k úmrtiu pacienta. V týchto štádiách už dochádza k respiračnému aj kardiálnemu zlyhaniu, keďže pri CHOCHP dochádza aj k preťaženiu pravého srdca. 

Už druhá vlna COVID ukázala, že orientovať sa len na COVID pacientov je veľmi krátkozraké a nebezpečné. Aj preto apelujeme na ľudí, ktorí majú tri základné príznaky CHOCHP a to zhoršovanie dýchavice, znižovanie tolerancie námahy a kašeľ s veľkým množstvom vykašľaného hlienu, aby išli za svojim praktickým lekárom a trvali na vyšetrení u pneumológa. Tieto príznaky nie sú v poriadku, nesúvisia s vekom, počasím a ani s ochorením COVID.

Aké sú základné rozdiely medzi ochorením COVID a CHOCHP?
Ľahkú formu ochorenia COVID sprevádza zapálené hrdlo, zvýšená teplota, nádcha a pacient nepotrebuje špeciálnu liečbu. Ak sa však budeme rozprávať o pacientoch s ťažšou a ťažkou formou, tak tam sa pridružujú vysoké teploty a najmä progredujúca dýchavica. Pri CHOCHP nemá dýchavica taký veľký progres a má dlhodobejší vývoj. Ide pritom najmä o pacientov nad 55 rokov, nakoľko toto je vek, kedy sa začína objavovať CHOCHP. Keď už pacient príde, vieme vyhodnotiť, či ide o akútny stav, alebo je to niečo, čo trvá dlhodobejšie.

Je možné, že COVID zhorší pacientom s CHOCHP stav a naopak, môže COVID naštartovať CHOCHP?
Pacient s CHOCHP má limitované pľúcne funkcie. Samotné prekonanie ochorenia COVID 19 aj s pridruženým obojstranným zápalom pľúc zanecháva veľké stopy na pľúcach, takže áno, toto ochorenie môže zhoršiť CHOCHP. Pokiaľ ide o starších pacientov, ktorí prekonali COVID 19, tak u viacerých sa vyvinie CHOCHP, pretože ich pľúcne funkcie sa napriek komplexnej liečbe nezlepšujú.

Pacienti majú strach z nakazenia sa koronavírusom a tak vyšetrenia a kontroly odkladajú. Potom sú tu pacienti, ktorí ešte nemajú diagnistikované CHOCHP, nakoľko tiež čakajú, kedy prejde doba  s COVID-19, ale sú aj pacienti, ktorí chcú riešiť svoj zdravotný stav, no nedostanú sa k výmennému lístku od praktického lekára. Existuje vôbec nejaké riešenie, aby sa k vám pacienti včas dostali?  

My pneumológovia sme na 99 % zaočkovaní. Správame sa zodpovedne voči sebe, svojej rodine aj pacientom. Nemusia sa teda báť, že by sme boli centrom nakazenia. Ten strach tu však je a snažíme sa teda komunikovať s našimi pacientmi aspoň prostredníctvom mailu, či telefonicky. Mailová komunikácia by bola najideálnejším riešením, avšak CHOCHP postihuje najmä staršie ročníky. Používajú tlačidlový telefón a mail používať nevedia. Keď telefonujú na pevnú linku, nemusia sa dovolať, pretože je preťažená a doktorovi na mobil sa tiež často nedovolajú, nakoľko je zaneprázdnený. Mailom by sme im pritom mohli predpísať lieky aj poradiť. Snažím sa pacientom, ktorí sa u mňa dlho neukázali aspoň zatelefonovať a zistiť, v akom sú zdravotnom stave. Nie je to však ideálny stav. Pracujeme neustále a ak pacient potrebuje, aby ho doktor videl a vyšetril, má prísť. 

A ešte tu máme aj pacientov, ktorí by aj prišli na vyšetrenie, ale nevedia sa dostať k výmennému lístku od praktického lekára.
Žiaľ, o tejto situácií veľmi dobre vieme a po druhej vlne som sa spoliehala na to, že poisťovne a VÚC budú výkon praktických lekárov veľmi tvrdo sledovať. Všetci sme ľudia, aj ja mám strach, pretože aj napriek tomu, že sa chránime, COVID je realitou. Neznamená to však, že si vyvesím na dvere ceduľu s odporúčaním pre pacientov, aby navštívili iného lekára alebo inú nemocnicu, prípadne prišli až potom, ako sa vyliečia. Z môjho pohľadu je takéto správanie katastrofálne. Tito pacienti potom končia na centrálnych príjmoch veľkých nemocníc a na pohotovostiach, ktoré sú preplnené a pacienti nespokojní. Nálada a agresivita v spoločnosti a útoky na lekárov sú tu aj z toho dôvodu, že praktickí lekári neordinujú alebo neprijímajú pacientov v akútnom stave. Navyše, na Slovensku sú okresy, kde musí pacient cestovať za pneumológom aj 50 a viac kilometrov a keď sa ich pýtam, prečo išli takú dlhú cestu kvôli liekom, ktoré im mohol predpísať praktický lekár, odpoveď je, že neordinuje. 

Navyše je tu problém s PCR testami. K nám na bežné vyšetrenie môže prísť pacient bez testu. V prípade pľúcnej diagnostiky vyžadujeme antigénový test a pri plánovanej hospitalizácií PCR test. V niektorých okresoch sa na jeho výsledok čaká 3 – 4 dni.  

Pripravil a foto: Accelerate

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu