Čitateľa novej knihy Možno si zatancujeme na druhom svete, ktorú zostavila autorkina dcéra Anička, čaká prechádzka Oľginou rodnou Oravou, ale aj spomínanie na silné spoločenské momenty našej histórie. Autorka nás sprevádza rôznymi príbehmi s humorom jej vlastným a dušou malého dievčatka. Práve taká je aj na obálke knihy, na portréte štvorročnej Olinky, ktorý namaľovala Mária Medvecká. Obe umelkyne spája Orava. Aj preto je aj spojenie Oľginých starších textov s ilustráciou Márie Medveckej prirodzenou symbiózou. Kniha vychádza pri príležitosti autorkinho životného jubilea. Vo vydavateľstve Ikar si ho pripomenula spolu s prezentáciou svojej knižnej novinky. Stretnutie sprevádzala pesničkami Katka Feldeková.
Zbierka próz Oľgy Feldekovej je výberom textov, ktoré publikovala v minulosti, či už knižne, alebo v časopisoch, a dnešnému čitateľovi nie sú známe. Nadväzuje na knihy, ktoré už vo vydavateľstve IKAR vyšli: Kým som šťastný (2013) a Minútové romány (2018). Okrem textov inšpirovaných detstvom na Orave tu čitateľ nájde spomienku na august 1968, na osemdesiate roky, ale aj na menej známe „pražské obdobie“ v deväťdesiatych rokoch. Hoci je autorka populárna televízna humoristka, humor jej textov je plný nostalgie. Hoci detstvo a časť dospelého života prežila v komunizme, zachovala si až detsky slobodný pohľad na svet. Feldeková čerpá inšpiráciu na rodnej Orave, podobne ako ju celý život čerpala maliarka Mária Medvecká. Spojenie jej textov s Medveckej maľbou je prekvapujúco prirodzené.
Oľga Feldeková sa nemôže sťažovať na nedostatok pozornosti. Od chvíle, ako sa stala múzou a manželkou Ľubomíra Feldeka, poznajú ju dôverne všetci čitatelia jeho diela. A nielen jeho – postava Oľgy sa mihne v nejednej knihe Rudolfa Slobodu, nechýba ani medzi zobrazenými účastníkmi záhradnej slávnosti na obraze Albína Brunovského Lovely Day. A nachádza sa i na obálke Modrej knihy rozprávok. Pred touto „múzoslávou“ však celé desaťročia ustupovala do skromného tieňa skutočnosť, že manželka známeho spisovateľa je tiež spisovateľka, nezávislá tvorivá osobnosť. Narodila sa 28. marca 1943 v Martine, vyrastala na Hornej Orave, v Tvrdošíne. Po maturite v Trstenej (1960) pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu, ale predtým rok pracovala ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej nad Oravou. Po ukončení štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1967) pôsobila na voľnej nohe (medzitým porodila a vychovala päť detí). Externe pracovala ako redaktorka Nového slova mladých (1978 – 1982), z príspevkov talentovaných autorov zostavila dve antológie mladej slovenskej prózy (Na večeru budú štvorlístky, Doska na kolesách). Po zániku Nového slova mladých sa stala dramaturgičkou Slovenskej filmovej tvorby (1982 – 1990) a od roku 1990 je opäť na voľnej nohe. Jej knižný debut Sťahovanie na mieste vyšiel vo vydavateľstve Smena v roku 1976, v tom istom vydavateľstve jej vyšla aj ďalšia poviedková kniha Dievča a šťastie (1979). Tretí cyklus poviedok Neodoslané listy bol pôvodne súčasťou knihy Svet je aj inde (Cyrano, 1999), všetky tri cykly kompletne vyšli pod názvom Poviedky (Ex temopore 2003), obohatené o poviedku Keď muži jubilujú. Krátke prózy a fejtóny vydala v dvoch knižkách: Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (Columbus 2005) a Tajomstvo Sloveniek (2006). K sedemdesiatke svojho manžela pripravila výber z jeho poézie Sedemdesiat o láske (Ikar 2006), ktorý plnohodnotne sprevádzal jej prozaický text. Vo vydavateľstve IKAR jej okrem súčasnej novinky vyšli aj zbierky kratších textov Kým som šťastný (2013) a Minútové romány.
Pripravila: Lucia Čarná
Foto: Ikar a Boba Diešková
